Autor: Mgr. Peter Žarnovský

Výstavba paláca Lubomirskich na hrade Ľubovňa

Dejiny hradu Ľubovňa sú poprepletané mnohými významnými udalosťami. Stretávali sa tu králi, podpisovali sa tu dohody, spravovala sa odtiaľto zálohovaná časť Spiša. Lenže k dejinám hradu nepatria iba významné historické udalosti. Patrí tu aj architektúra hradu, ktorá sa samozrejme, časom menila. Na tieto zmeny bolo viacero dôvodov a mali priamy súvis s funkciami hradu.

Hrad Ľubovňa bol postavený ako pohraničná pevnosť na prelome 13. a 14. storočia a preto musel mať dostatočne silné opevnenie. Časom sa však rozvíjalo vojenstvo a zavádzali sa do výbavy armád nové zbrane, hlavne delá. Preto sa po čase opevnenie hradu muselo zlepšiť, aby dokázalo odolávať novým zbraniam a vojenským postupom. Okrem takéhoto praktického hľadiska, aj hradná architektúra podliehala módnym trendom. V prípade hradu Ľubovňa sa tieto trendy prejavili hlavne v jeho palácových častiach.

V polovici 16. storočia sa hrad musel prestavať ani nie tak kvôli módnym trendom ako skôr kvôli tomu, že vyhorel. Táto nešťastná udalosť sa stala v roku 1553 a vyžiadala si osem ľudských životov. Medzi obeťami požiaru bol aj vtedajší podstarosta Štefan Bylina. Požiar vznikol pravdepodobne v skladovacích priestoroch gotického paláca. Jeho rozsah bližšie popisuje najstaršia zachovaná inventarizácia hradu, ktorá pochádza z roku 1553. Píše sa tam, že po požiari ostali iba holé múry. Je jasné, že hrad sa musel opraviť. Práve v tom čase bol postavený Renesančný palác. Rozhodne to však neboli posledné stavebné úpravy.

Prvá polovica 17. storočia znamenala v dejinách hradu obdobie rozsiahlej prestavby v barokovom slohu. V tom čase bola postavená nová vstupná brána do hradu, cez ktorú návštevníci prechádzajú dodnes. Okrem toho bol vybudovaný východný barokový bastión, hradná kaplnka a Palác Lubomirskich. Práve posledný menovaný objekt mal byť rezidenciou spišských starostov na hrade Ľubovňa.

Výstavba tohto Paláca sa začala pravdepodobne niekedy v 30. rokoch 17. storočia. O jej realizácií rozhodol vtedajší spišský starosta Stanislav Lubomirski. Samotná stavba bola dokončená v roku 1642. V minulosti bolo bežné, že majitelia hradov a zámkov si nechávali zvečniť zveľadenie svojho majetku na pamätných tabuliach. Ani v tomto prípade tomu nebolo inak. Stanislav nechal vyhotoviť kamennú tabuľu, na ktorej sa píše, že dal postaviť tento palác ako obytné sídlo v roku 1642. Samozrejme tento rok je potrebné chápať ako rok ukončenia stavebných prác. Palác sa nepochybne začal stavať už skôr a v spomínanom roku jeho výstavbu dokončili. Bohužiaľ, architekt paláca je dodnes neznámy. Rovnako, aj kamenná tabuľa, ktorá informuje o výstavbe Paláca, bola s najväčšou pravdepodobnosťou pôvodne umiestnená na inom mieste. Otázne sú tiež vstupy do tohto objektu. Podľa architektonicko – historického výskumu boli dnešné vstupy do objektu pridané až neskôr a pôvodné dvere boli zamurované.

Celkovo si táto stavba prešla viacerými menšími, či väčšími úpravami. Jednotlivé stavebné zásahy zdokumentovala Ing. arch. Magdaléna Janovská vo svojom architektonicko – historickom výskume Paláca Lubomirskich. Na základe jej výskumov je možné rozdeliť z hľadiska architektúry 6 etáp v stavebnom vývoji tohto objektu.

  1. etapa

Trvala do roku 1642. Celkovo je možné predpokladať, že niektoré časti Paláca sú staršie a pôvodne mali obrannú funkciu. Nasvedčujú to hlavne tvary dnešných okien na prízemí. To by viedlo k predpokladu, že v 16. storočí bola južná fortifikácia iná ako sa doteraz predpokladalo. Táto otázka však zatiaľ ostáva neobjasnená. Na jej definitívne rozuzlenie je potrebný ďalší archeologický výskum, ktorý by jednoznačne potvrdil, alebo vyvrátil tieto hypotézy. Je možné predpokladať, že v tom čase ešte stavba nemala dnes známu podobu. Z interiérovej výzdoby sa z tejto etapy zachovali iba dve ozdobné štukové rozety vo vrchole klenby na poschodí. Jedna z nich nesie iniciály S L, ktoré sú iniciálami fundátora stavby, Stanislava Lubomirskeho. Do izieb na hornom poschodí viedlo schodisko, ktoré sa však dnes nezachovalo. Celkovo na základe inventarizácie hradu Ľubovňa z roku 1664 je možné nadobudnúť dojem, že objekt dnes označovaný ako Palác Lubomirskich, bol v tom období skôr účelovou budovou s obytnými časťami a nie palácom, aký by si väčšina z nás pod týmto pojmom predstavovala.

  1. etapa

Túto etapu datovala Ing. arch. Magdaléna Janovská medzi roky 1671 – začiatok 18. storočia, resp. rok 1746. Dominantnou bola v tejto etape nasledovaná udalosť. Vtedajší spišský starosta Teodor Lubomirski sa zamiešal do nástupníckych bojov o poľský trón medzi Stanislavom Leszczyńskim a Augustom II. V tom čase Teodor podporoval kandidatúru Stanislava na poľského kráľa. Preto keď v roku 1706 prenikli na Spiš vojská Augusta II, ktoré viedol plukovník Rybnicki, došlo k obsadeniu a vypáleniu hradu Ľubovňa. Nie je presne známe, ktoré časti hradu vyhoreli, prípadne aký rozsiahly bol požiar. Podľa výskumov bol s najväčšou pravdepodobnosťou poškodený Palác Lubomirskich. Nasvedčuje to nález požiarovej vrstvy v jednej z archeologických sond pri objekte, ale aj omietky poškodené ohňom v severnej fasáde. Je viac ako logické, že to muselo viesť k opravám a stavebným úpravám objektu. Jeho podobu najlepšie zachytáva inventarizácia hradu z roku 1746. Možno povedať, že z hľadiska architektúry stavby došlo k zásadným zmenám. Objekt sa rozšíril o východné krídlo. Dolné poschodie bolo podľa inventarizácie schátralé a slúžilo ako skladovacie priestory. Horné poschodie bolo obývané a slušne vybavené. Strecha bola sedlová pokrytá šindľom. Okná mali jednoduchú kamennú obrubu bez profilácie. Táto podoba už zodpovedá podobe barokovej palácovej stavby. Práve táto etapa bola veľmi dôležitá pre architektúru stavby a počas nej získal Palác Lubomirskich dnes známu podobu.

  1. etapa

Tretia etapa je datovaná do medzi roky 1750 – 1780. Z hľadiska dispozície objektu nepredstavuje výraznejšie zmeny. Čiastočné zmeny boli vykonané na severnej strane stavby. Severné otvory boli zamurované, pretože boli orientované na “zimnú stranu.” Na ich miestach boli podľa archívnych materiálov osadené vstavané skrine. Takýmito zmenami objekt zrejme stratil reprezentačný vzhľad. Celková menšia stavebná aktivity mohla byť spôsobená aj tým, že po vybudovaní podhradia a presunutí hospodárskeho a administratívneho života
do objektov pod hradom sa Palác Lubomirskich prestal využívať ako reprezentačné sídlo.

  1. etapa

Túto etapu je možné datovať rokmi 1827 – 1860. V tom čase bol majiteľom hradu Ľubovňa Juraj Félix Raisz. Spolu s rodinou sa presťahoval na hrad a Palác Lubomirskich sa stal opäť obývaný. Nový majiteľ tu prijímal svojich hostí a usporadúval veľkolepé večierky. Dôkazom toho je Hosťovská kniha ktorú viedol. Rodina Raisz však po čase začala mať finančné problémy s udržiavaním hradu. Preto v tomto období nedošlo k zásadnejším prestavbám, či iným stavebným úpravám. Po smrti svojej manželky Apolónie sa Juraj Félix napokon odsťahoval do kaštieľa pod hradom. Bol tak jedným z posledných ľudí, ktorí bývali priamo na hrade Ľubovňa.

  1. etapa

Táto etapa sa viaže s modernizáciou v 30. rokoch 20. storočia a viaže sa s obdobím, kedy bol majiteľom hradu gróf Ján Zamoyski. Ten mal v pláne rozsiahlu obnovu hradu a z Paláca Lubomirskich chcel urobiť obytné sídlo. Jeho zámery sa nerealizovali úplne, ale na Paláci sa uskutočnili rozsiahle zmeny V tomto období boli vymenené barokové trámy pod strechou, zamurovali sa pôvodné vstupy na prízemie objektu a do tejto časti bol vybudovaný dnešný vstup a  odstránilo sa jednoramenné vonkajšie schodisko. V interiéri bolo vybudované železobetónové schodisko a osadené nové zábradlie a na druhom poschodí bol nad južnou hradbou vytvorený balkón. Proti týmto aktivitám protestoval aj Štátny referát na ochranu pamiatok na Slovensku a celá situácia mala aj súdnu dohru. V každom prípade, Palác Lubomirskich stratil svoj barokový charakter veľmi cenné dobové konštrukčné prvky.

  1. etapa

Posledná dnes známa stavebná etapa Paláca Lubomirskich je spojená už s druhou polovicou 20. storočia. Od roku 1950 bol súčasťou Poľnohospodárskej školy. Až v roku 1966 boli v Paláci otvorené prvé expozície Ľubovnianskeho múzea.

 

Palác Lubomirskich je nepochybne veľmi zaujímavým objektom a výrazne dotvára historicko – architektonický kolorit hradu Ľubovňa. Jeho rekonštrukcia a prinavrátenie jeho pôvodnej palácovej podoby by nepochybne prispeli k zatraktívneniu hradu Ľubovňa.

Kamenná tabuľa v prejazde brány do Paláca. Foto M. Janovská

Kamenná tabuľa v prejazde brány do Paláca. Foto M. Janovská

Pohľad na prejazd Paláca Lubomirskich. Foto M. Janovská

Pohľad na prejazd Paláca Lubomirskich. Foto M. Janovská

Detail na Palác Lubomirskich na nákrese F. Placidiho

Detail na Palác Lubomirskich na nákrese F. Placidiho

 

Použitá literatúra

Mikulík, Dalibor – Pavelčíková Monika – Števík, Miroslav. Šľachtické rody na hrade Ľubovňa. Stará Ľubovňa: Ľubovnianske múzeum, 2012. 119 s. ISBN 978-80-971032-1-7.

ŠTEVÍK, Miroslav – TIMKOVÁ, Michaela. Dejiny hradu Ľubovňa. Stará Ľubovňa: Ľubovnianske múzeum, 2005. 181 s.  ISBN 80-969234-1-2.

Chłapowski, Krzysztof et al. Lustracja województwa krakowskiego 1659 – 1664 część II. Warszawa: Wydawnictwo Neriton,  2005. s. 712. ISBN 83-89729-36-9.

Ľubovnianske múzeum – hrad, archívny materiál: Historický palác Lubomirskich na hrade Ľubovňa. Architektonicko – historický výskum, A4 formát, AM 28/2014