Autor: Mgr. Eduard Laincz

Od roku 1956 sa začalo v rámci Ľubovnianskeho múzea – hradu so systematickým zhromažďovaním zbierkových predmetov, ktoré ostali na severe Spiša po šľachtickej rodine Zamoyski (majitelia hradu Ľubovňa v rokoch 1882-1948). Na základe tejto akvizičnej činnosti sa do súčasnosti podarilo vytvoriť kolekciu 183 kusov zbierkových predmetov, ktorá sa naďalej rozrastá. Môžeme tu nájsť najmä predmety každodennej potreby, ale aj predmety umeleckého a reprezentatívneho charakteru. Veľkú časť tejto kolekcie tvorí súbor historických tlačí, ktorý obsahuje aj torzo šľachtickej knižnice (69 kníh). Po materiálnej stránke ide o zastúpenie textilu, dreva, kovu, papiera, pergamenu či vzácnych kovov.

Keďže Ján Zamoyski bol fanúšikom modernej techniky, vlastnil viacero fotografických prístrojov a aj kamerový prístroj zn. Kodak, zakúpený počas zahraničnej cesty v tridsiatych rokoch 20. storočia. Natočil ním viacero súkromných čiernobielych filmov, na ktorých zachytil svoju rodinu, Starú Ľubovňu a kúpele Vyšné Ružbachy. Filmy po vyvolaní premietal na plátne nielen svojej rodine, ale aj hosťom. Aj v súčasnosti je takýto film premietaný pre návštevníkov hradu Ľubovňa v rámci novej expozície Princezné de Bourbon na hrade Ľubovňa – Carolina a Isabel.

V rámci zbierky mesiaca Vám predstavujeme práve spomínaný filmový aparát zn. Kodak. Ide o prenosný prístroj, ktorý sa počas ciest ukladal do koženého obdĺžnikového kufríka s rúčkou. Vo vnútri bol aparát chránený modrou zamatovou výstužou. Na zadnej časti kufríka sa nachádza nálepka Hotel d´Angleterre Copenhagen. Je to americký výrobok firmy Kodak. Amatérska videokamera bola vyrobená vo firme Eastman Kodak Co. v Rochestri v štáte New York. Kamera, na 16 mm film, bola prispôsobená na jednoduché používanie. Hľadáčik je umiestnený na vrchnej časti prístroja, objektív sa dodatočne neostril a bolo možné meniť len clonu.

 

 Pripájame aj krátky prierez životom grófa Jána Kanty Zamoyského:

Narodil sa 17. augusta 1900 v Krakove ako najmladší syn Andreja Zamoyského. Základné vzdelanie získal pod dohľadom mnícha a učiteľa Herbsta a v ďalšom štúdiu pokračoval na gymnáziu v Tarnove. Po 1. svetovej vojne slúžil ako dobrovoľník v poľskej armáde a zúčastnil sa dokonca aj rusko-poľskej vojny v rokoch 1919-1920. Neskôr študoval na Škole politických vied v Paríži – odbor ekonómia. Po skončení štúdia v roku 1926 sa vrátil na územie Československa. Andrej Zamoyski sa po synovom návrate rozhodol, že najstarší syn František sa stane majorátnym pánom v Podzamczu a Ján Kanty dedičom Veľkostatku v Starej Ľubovni. Okrem toho zdedil aj kúpele Vyšné Ružbachy a Magnuszewsky majetok. Týmto dedičstvom sa stal Ján Kanty jedným z najvýznamnejších hospodárov na Spiši a jeho majetok sa v úradnom styku označoval ako Veľkostatok grófa Jána Zamoyského Ľubovňanský Zámok.

scke 001aa     scar 001a

Ján Zamoyski sa stal pokračovateľom ekonomických aktivít svojho otca na Spiši. Bol oblastným predsedom Pôdohospodárskeho združenia, neskôr v čase Slovenskej republiky členom predstavenstva Roľníckej vzájomnej pokladnice a členom správnej rady Obilnej spoločnosti pre Slovensko. V medzivojnovom období bol na Spiši známy aj ako filantrop, angažoval sa vo viacerých spolkoch a podporoval aktivity miestneho duchovenstva, katolíckych spolkov a charitatívnu činnosť. V kaštieli pod hradom pokračoval v otcových šľapajach v dopĺňaní historickej knižnice (vyše 2500 zväzkov kníh), v tvorbe kolekcie umenia a zbraní. Ján Zamoyski bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okrese. Mal v pláne založiť na hrade Múzeum Spišského regiónu, ktoré by neskôr turisticky prepojil s kúpeľmi Vyšné Ružbachy. Zámer sa mu čiastočne podaril, keď v rámci interiéru barokového paláca Lubomirských na hrade Ľubovňa umiestnil v niekoľkých vitrínach rodové predmety a rôzne historické knihy. Pre lepší rozvoj turizmu dokonca v 30. rokoch vydal pre návštevníkov a turistov hradu Ľubovňa sprievodcu v poľskom jazyku k histórii hradného panstva, ktorá ma názov Dejiny hradu Ľubovňa.

Okrem veľkolepej prestavby kúpeľov Vyšné Ružbachy investoval do prebudovania majetku v Starej Ľubovni. Spolu s manželkou sa pričinil o opravy časti hradu – barokového paláca Lubomirských severozápadného múru hradu a Kaplnky sv. Michala archanjela. Ján a aj Izabela boli vášniví poľovníci a letohrádok v Mníšku nad Popradom využívali práve na túto záľubu. Kvôli láske ku koňom gróf choval v stajniach na veľkostatku celkovo dvanásť koní. Medzi nimi bolo šesť žrebcov – štyri chovné biele lipicany a dva arabské. Často jazdil na koni v sedle, alebo na bričke. Zvykol sa zviezť do Starej Ľubovne, kde navštevoval miestny podnik Korunu alebo Krčmu na Mýte a trávil čas s miestnou inteligenciou pri kartách a počúvaní obľúbenej cigánskej kapely. Grófovu záľubu v motorizme dokazuje jeho zbierka vozidiel. Ako svadobný dar od španielskeho kráľa Alfonza XIII. dostal luxusné vozidlo značky Hispano Suiza a neskôr si kúpil aj nové auto značky Tatra. Od roku 1936 na tomto aute Ján Zamoyski sám alebo s rodinou často cestoval po celej Európe.

w 001a

23. Svadobný dar, osobné auto zn. Hispano Suiza od kráľa Alfonza XIII.

    Veľký vplyv na majetkové pomery a život grófa Jána Zamoyského mala politická a spoločenská situácia v rokoch 1939-1944. Nikdy neprijal československé občianstvo, ponechal si poľské, a tým pádom bol evidovaný ako cudzí štátny príslušník. Preto bol koncom augusta 1939 na niekoľko mesiacov, na základe udania nemeckej spravodajskej služby, zadržaný spolu s ďalšími občanmi poľskej národnosti pre podozrenie s propoľskej špionážnej činnosti a internovaný v zaisťovacom tábore v Ilave. Po zásahoch slovenských politikov, cirkevných hodnostárov a napokon aj španielskeho vyslanectva bol na základe amnestie prezidenta prepustený 18. októbra 1939. V tomto období bola v Starej Ľubovni vytvorená ilegálna skupina na čele s Róbertom Pavlovským, ktorá spolupracovala v rokoch 1939-1944 s poľskými kuriérmi pri prechodoch poľských civilistov do Maďarska. Pri tejto ilegálnej činnosti pomáhal aj gróf Ján Zamoyski. Rok 1944 bol pre ďalšiu existenciu rodiny na severnom Spiši dramatický. Ján Kanty Zamoyski sa zapájal do aktivít odbojového hnutia na Slovensku a v Poľsku, čo neušlo pozornosti príslušníkom nemeckej bezpečnostnej polície v Generálnom Gubernáte.

sed 001aa

Preto bol v marci 1944 zadržaný a predvedený do Noweho Sącza, kde sa nachádzalo veliteľstvo nemeckej bezpečnostnej polície (Ausendienststelle der Sicherheitspolizei – Grenzpolizeikommissariat Neu Sandez). Podľa zachovaných spomienok sa podarilo dosiahnuť jeho prepustenie až na základe intervencie jeho manželky, španielskej princeznej Izabely. Gróf Ján Zamoyski aj po prepustení naďalej podporoval aktivity ilegálnych pracovníkov. Keďže sa však situácia na Slovensku vyhrocovala, bolo rodine odporúčane dočasne opustiť Starú Ľubovňu. Podarilo sa im utiecť 16. augusta 1944 do Rajeckých Teplíc a následne 3. septembra do Bratislavy. Po ich odchode zo Starej Ľubovne bol Veľkostatok dočasne zverený do správy najstarších zamestnancov, pretože gróf počítal s neskorším návratom. Po vypuknutí Slovenského národného povstania (SNP) v Banskej Bystrici bolo do okresu Stará Ľubovňa nasadené špeciálne nemecké Kommando zur besonderen Verwendung 27 na udržiavanie poriadku a zakročenie proti rozmáhajúcemu sa partizánskemu hnutiu. Príslušníci komanda sa od septembra 1944 do konca roka zdržiavali práve na Ľubovnianskom hrade a v jeho podhradí. Počas pôsobenia v okrese sa dopustili viacerých zločinov a dokonca priamo na nádvorí hradu popravili viacerých zajatcov. Keďže vypuklo SNP a krajina bola okupovaná nemeckou armádou, rodina sa počas pobytu v Bratislave rozhodla pre odchod do zahraničia. To sa im podarilo až 29. októbra 1944, keď dostali od Policajného riaditeľstva v Bratislave nové pasy s povolením na vycestovanie do zahraničia. Ich ďalšie kroky viedli do Lausanne, kde prežili zimu. Museli totiž počkať na povolenie na vstup do krajiny od generála Francisca Franca. To sa im podarilo vybaviť až 18. apríla 1945 a rodina sa tak mohla presunúť do vytúženého Španielska. Začiatky boli veľmi ťažké, pretože svoje bohatstvo a majetky nechali na území obnovenej Československej republiky. Vďaka podpore otca Izabely sa im podarilo kúpiť hospodársky statok v blízkosti mesta Sevilla, kde sa usadili a začali odznova.

35. 1.Rodinná fotografia po návrate do Španielska, Sevilla, 1946

Nová situácia a ťažké postavenie rodiny nakoniec viedli k neskoršiemu rozdeleniu manželov. Ján Zamoyski odišiel do francúzskeho mesta Saint Sauveur a neskôr žil striedavo v rôznych mestách na území Španielska a Francúzska. Už koncom 40. rokov inicioval snahy na získanie aspoň čiastočného finančného vyrovnania alebo mesačnej renty za skonfiškované majetky od Československej republiky. Veľkostatok bol po roku 1945 daný pod národnú správu, neskôr po roku 1948 znárodnený a v jeho priestoroch sa zriadila hospodárska škola. Zámer grófa Jána Zamoyského sa nepodarilo uskutočniť a 28. septembra 1961 zomrel v Monaku.

 

Parte