Autorka: Mgr. Zuzana KASENČÁKOVÁ

Špičkový tím archeológov, geológov, statikov, hradológov zozbieraných z celého Slovenska je sústredený na palác Lubomirských. Objekt, ktorý síce dnes nevyniká majestátnosťou a zatieňuje ho impozantný renesančný palác či hradná veža, si ale pozornosť rozhodne zaslúži. Aj obnovu, ktorú plánujú ľubovnianski múzejníci.

*Obyvatelia paláca

Ranobarokový palác dal postaviť v roku 1642 krakovský vojvoda, knieža Stanislav Lubomirský ako jeden z jeho rozsiahlych stavebných plánov, ktoré dali hradu dnešnú podobu. Spišský starosta mal odvahu, chuť i peniaze, aby sa ešte pred rokom 1627 pustil do veľkej prestavby hradu zameranej najprv na posilnenie obrany. Až potom prišli na rad objekty, ktoré mali zlepšiť aj samotné bývanie. Na druhom nádvorí dal preto postaviť dvojpodlažný palác s bránou, vysokými oknami a schodiskom, ktoré spojovalo druhé a tretie nádvorie. Malo to byť honosné sídlo pre bežný život i prijímanie návštev. A zrejme tomu tak aj bolo, pretože o pár rokov neskôr po roku 1825 si práve toto miesto zvolil na reprezentačné účely aj prvý súkromný majiteľ hradu Juraj Félix Raisz. Po ďalšej rekonštrukcii sa v barokovom paláci opäť prijímali významní hostia a usporadúvali veľkolepé hostiny. Asi posledné v jeho vzácnej histórii.

Ruky stavebníkov sa tejto stavby dotkli významnejšie ešte po roku 1926, kedy ľubovnianske panstvo zdedil Ján Zamoyský. Jeho zámer prestavať palác na „ubytovanie pre hostí“ sa ale neblaho dotkol pôvodnej stavby, ktorá tak na dlhé roky stratila veľkoleposť palácovej hodnoty…

*Plány na veľkú obnovu

„Práve za čias Zámoyských dochádzalo k veľkým zmenám. Noví majitelia sa prispôsobovali dobe, modernizovali sa, začali používať na hrade nezvyčajné materiály, nové technológie, za čo ich dokonca aj súdili, pozastavili im práce a udali na četnícku stanicu. A hoci nič nezistili, riešili to súdnou cestou až po zákaz činnosti,“ vysvetľuje riaditeľ múzea Dalibor Mikulík, ktorý ako historik sám priznal, že práve mladšie prestavby barokovému palácu veľmi neprospeli. Stavba nezodpovedá ani svojmu honosnému názvu a dnes je v ústraní obnoveného horného hradu- gotického a renesančného paláca i hradnej veže. „Palác Lubomirských je vo veľmi zlom technickom stave. Už minulý rok sme preto dali spracovať odborný historicko-architektonický výskum, ktorý predpísal aj archeologický výskum. Ten sa robí práve preto, aby nám ukázal, ako to tu v minulosti vyzeralo a hlavne, aby nám dal dosť informácií pre projektovú dokumentáciu na jeho komplexnú obnovu,“ odkrýva najnovšie plány riaditeľ múzea. Kým sa tak stane, slovo dostanú viacerí odborníci. Jedným z nich je aj Magdaléna Janovská, ktorá sa ako architektka venuje pamiatkovým výskumom, aj tomu na paláci Lubomirských. „Naše zistenia priniesli nové veci o vývoji tohto objektu. Výskumom vieme identifikovať, že palác bol v minulosti postavený ako súčasť fortifikácie, obranného systému- teda ako brána s ochodzou a strielňami. Až neskôr sa stal skutočným palácom s vysokými oknami a fasádou zdobenou štukovou výzdobou. Snažíme sa odhaliť jeho prvotnú funkciu, pôvodné konštrukcie a vstupy a zvoliť nejaký rozumný kompromis pre voľbu obdobia, do ktorého pri obnove budeme môcť ísť,“ odkrýva pre laikov časť svojich zistení kunsthistorička. Na otázku, ktorý z majiteľov bol k tomuto sídlu najšetrnejší, jednoznačne odpovedá: „Určite Stanislav Lubomirsky, ktorý má v klenbe v štukovej výzdobe aj svoje iniciály a ktorý ho postavil.“

*Unikátny výskum

Rozsiahle výskumy, ktoré tu už začali vlani a pokračujú od mája tohto roku, majú i ďalšie pragmatické dôvody. Palác je dlhodobo podmáčaný, zle je riešené odvodnenie, padajú múry, vypadávajú kaverny… „Naším cieľom je dostať sa po úroveň, kde človek už nezasahoval a zistiť aj z geologického hľadiska, aké stabilné je podložie a akým spôsobom sa bude v budúcnosti správať. To je tá najhlavnejšia a veľmi praktická časť výskumu okrem toho, že sa budú zachraňovať archeologické pamiatky,“ objasňuje archeologička Marta Kučerová. Všetko je pritom dlhodobo pripravované vopred, než sa začne kopať, slovo má aj pamiatkový úrad, ktorý predpíše, čo má výskum sledovať. „Výsledky by nám mali objasniť mnoho nezodpovedaných otázok, napríklad stavebný vývoj, primárnu úroveň pochôdzky, hrúbku násypu na jednotlivých nádvoriach. Veríme, že odhalíme v teréne nejakú peknú situáciu a dostaneme sa k starším stredovekým nálezom, ktoré by datovali vznik tohto opevnenia,“ nádeja sa M. Kučerová.

Haldy zeminy vedľa troch sond na nádvoriach hradu dávajú tušiť, že pritom nejde o žiadnu parádnu robotu s metličkou v ruke. „Keď sme už vo veľkých hĺbkach, potrebujeme pomoc robotníkov s krompáčmi, lebo škrabkami by sme ťažko znižovali terén. Celé dni pracujeme vo výkopovej jame a v hline, ktorú vyťahujeme kladkou, potom ju preosievame a hľadáme niečo dôležité a zaujímavé,“ odkrýva najznámejšiu časť práce archeológov Zuzana Kasenčáková z Ľubovnianskeho múzea. To, že odrývanie minulosti dá poriadne zabrať, vidno na prvý pohľad. Hĺbka vykopaných sond dosahuje až 5 metrov! Takýto unikátny výskum ešte múry hradu Ľubovňa nezažili.

*Stopy minulosti

Terénna časť práce archeológov, statikov, geológov na Ľubovnianskom hrade finišuje síce v polovici júla, no práca tímu nekončí. Odborníkov čaká spracovanie výskumnej dokumentácie, kde sa popíšu všetky získané informácie. Odobraté vzorky sa mechanicky očistia a poputujú na analýzu. A že bude čo analyzovať, hovoria aj aktuálne nálezy z okolia paláca Lubomirských. V sonde pri prejazde k barokovému palácu sa objavili pozostatky po kováčskej dielni, ktorú dokladajú mnohopočetné nálezy kováčskej trosky. Zachytený je tiež drevozemný val. Archeológovia objavili aj novovekú keramiku, renesančné polychrómované kachlice, črepy z 15. storočia či časti fajky. Pri južnej strane sa objavila keramika a kov podobne ako v  poslednej sonde na treťom nádvorí. K významnejším nálezom patrí bronzová pinzeta.

Palác vydal zaujímavé „poklady“, no hlavne zistenia i mnoho hypotéz, ktoré sa musia potvrdiť alebo vyvrátiť. Isté je, že výskumy sú významným krokom k obnove pamiatky, ktorá tu dlhé roky stála v tieni impozantnejších stavieb. „Sme ešte stále v prípravnej fáze, ktorú návštevníci veľmi nevidia, ale veľmi dôležitej, aby plánovaná obnova tohto historického krídla bola dobre a kvalitne odvedená. Palácu chceme vrátiť slávu i pompéznosť. Chceme byť predsa dobrými staviteľmi, akým bol pri vzniku tohto sídla Stanislav Lubomirský,“ dodal riaditeľ D. Mikulík.

Výskum sa realizuje aj vďaka dotačnému systému Ministerstva kultúry SR, v rámci podprogramu 1.1 Obnova kultúrnych pamiatok. Celkový rozpočet je cca 6 tisíc eur, z toho 4 tisíc eur tvorí príspevok ministerstva a 2 000 eur je financovaných z vlastných príjmov Ľubovnianskeho múzea.