Hodvábny ručník do ruky s monogramom španielskej kráľovskej rodiny.

Najvzácnejším múzejným úlovkom posledného obdobia je dar od matky predstavenej v kláštore bosých karmelitánok v Madride. Dar predstavuje hodvábny ručník do ruky z konca 19.storočia. Ručník bol vyšívaný dcérou španielskeho kráľa Alfonza XII. a sestrou kráľa Alfonza XIII., ktorá bola matkou Izabely de Bourbon Zamoyskej. Okrem vysokej kvality výšivky a použitého hodvábu sú vzácnosťou predovšetkým: iniciály autorky MM (Mária Mercedes) a tiež španielska kráľovská koruna. Múzejníkom zo Starej Ľubovne sa podarilo získať tento vzácny zbierkový predmet počas cesty po Španielsku v máji 2015. Návšteva posledného žijúceho dieťaťa Jána a Izabely Zámoyských Terezky sa uskutočnila v Kláštore bosých karmelitánok v Aldehuelle. Riaditeľ múzea Dalibor Mikulik, prezident OZ Priatelia hradu Ľubovňa Vladimír Dlugolinský a odborná pracovníčka Monika Pavelčíková strávili v kláštore takmer hodinu. Počas stretnutia s rehoľnou sestrou Teréziou Zámoyskou ( 1938) sa im podarilo získať od matky predstavenej aj dary, ktoré symbolizujú prepojenie kláštora a hradu Ľubovňa. Podľa slov matky predstavenej, ručník doniesla do kláštora španielska princezná Izabela de Bourbon Zámoyská ako dar. K ručníku mala princezná výnimočný vzťah, keďže ho vyšívala jej matka Mária Mercedes, ktorá počas pôrodu princeznej umrela. Ručník je dnes inštalovaný na hrade Ľubovňa v novo otvorenej expozícii Princezné de Bourbon na hrade Ľubovňa – príbeh Carolin a Isabel.

Isabel de Borbón Zamoyska – Infantka ticha a pokory

Španielska princezná Izabela de Borbón, či ako ju poznáme na hrade Ľubovňa grófka Zámoyská, je širokej verejnosti známa. V slovenskej, poľskej, ale aj španielskej spisbe sa o princeznej popísalo veľa, a to hlavne z obdobia jej života na španielskom kráľovskom dvore, ale aj o jej pôsobení na hrade Ľubovňa.

Naším cieľom je predstaviť Izabelu tak, ako ju vnímali jej rodáci – Španieli.

Počas mojej návštevy kláštora bosých karmelitánok v Madride – Getafe (24.5.2015) bolo mi cťou prevziať od matky predstavenej okrem hodvábneho ručníka aj spomienkový textový materiál pod názovom ISABEL DE BORBÓN Y BORBÓN INFANTA DE ESPAŇA.

Materiál má spomienkový charakter a bol vydaný pri príležitosti stého výročia narodenia princeznej Isabel (16. október 2004). Je poznatkom, ako Izabelu vnímalo okolie a ako si vážilo jej postoje k životu a jeho zmyslu. Najvýraznejším je asi jej oslovenie ako „ INFANTKA TICHA A POKORY“.

Preklad textu zo španielskeho jazyka predstavujeme tak, ako bol pôvodne publikovaný:

Infantka Doña Isabel Alfonsa sa narodila 16. októbra 1904 v Kráľovskom paláci v Madride, kde ju aj pokrstili.

Dcéra Princeznej Astúrie a Infanta Carlosa Borbón. Vnučka Alfonsa XII. a Márie Cristiny Hasburgovej.

Keďže jej vznešená matka pri pôrode zomrela, svoje detstvo strávila na Kráľovskom dvore pri Kráľovnej Matke a v dome svojho otca spolu so súrodencami, medzi ktorými bola aj Mária de las Mercedes, grófka Barcelony.

V roku 1929 uzatvorila v Kráľovskom paláci manželstvo s grófom Juanom Canciom Zamoyski-Bourbon. Svadobnými svedkami boli Králi Alfonso XIII. a Victoria Eugenia. Na Slovensku žili až do roku 1944. Po prenasledovaní, zbavení všetkého ich majetku a úspešnom úteku sa im podarilo vrátiť späť do Španielska. Infantka žila dlhé roky v meste Sevilla, kde sa tešila popularite a bola veľmi obľúbená.

Zomrela v Madride 18.júla 1985.

Jej pozostatky čakajú na Vzkriesenie a Život v Kráľovskej hrobke v kláštore Escorial.

Jej život bol vo všetkom príkladný a povznášajúci, a to nielen pre jej vieru, pobožnosť či silu pred utrpením, ale aj preto, že si dokázala vybrať cestu pokory, chudoby a obety.

Bola štedrá k chudobným a cirkevným inštitúciám. Dávala viac, ako mala.

S obdivuhodným odovzdaním prijala smrť svojich dvoch starších detí. Mala ich štyri.  S radosťou prijala vstup svojej najmladšej dcéry, s ktorou žila, do Carmela.

Nikdy si nepotrpela na pocty a privilégiá, žila skromne, pracovala bez prestávky. Vzdala sa akejkoľvek márnosti.

Úplne sa odovzdala Bohu, dôverovala mu hrdinským spôsobom.

Neskutočne milovala Pannu Máriu.

Jej biograf ju nazval: „Infantka ticha a pokory.“

Ľudia z jej najbližších kruhov hovoria, že na nej nenachádzali jediného nedostatku. Možno len jeden, a totiž že bola príliš pobožnou, dobrou a jednoduchou.

Mnohí ju považujú za svätú. A hoci nechcú predbehnúť svätú cirkev, v súkromí ju už teraz žiadajú, aby za nich orodovala.

 

Matka Santa Maravillas de Jesús sa jej prihovára v listoch:

„Nech je Ježiš stále s Vašou výsosťou a napĺňa Vás  svojou svätou láskou…“

„Všetky sestry sa za Vás budú vo svojich modlitbách prihovárať, hlavne úbohá Carmelita, ktorá Vás tak miluje a toľko Vám dlhuje…“

„Naozaj, sme veľmi dojaté štedrosťou Vašej výsosti…“

„Nemôžete byť ešte lepšia a milšia k týmto úbohým  Carmelitám, ktoré Vás tak, ale tak veľmi milujú. Naša Matka Svätá Tereza, ktorá bola takou vďačnou, s akouže láskou sa na Vás musí pozerať z neba…“

„Nech Vám to všetko Pán Boh vráti, nech Vám zaplatí za toľkú dobrotivosť…“

„Ako veľmi ďakujem za Vašu veľkú štedrosť v almužne a hlavne za Vaše modlitby…“

„Dovoľujem si Vás požiadať, Pani, aby ste si niekedy spomenuli na Bielu Holubicu, na chudobnú, ale šťastnú Carmelitu…“

„Boh urobil našu Infantku tak štedrou, že Ho musíme velebiť. Nech Vám Náš Pán  zaplatí za Vašu štedrosť…“

Takisto o nej napísala:

„Infantka nám povedala, že Vás chce navštíviť. Tak rada som ju videla. Tá Pani musí byť Bohu veľmi milá. Rezervujte jej miesto, totiž nezarazilo by ma, keby jej Náš Pán za odmenu dal poslanie…“

„Sme nesmierne spokojné s našou postulantkou. Včera po prvýkrát prišla jej matka Infantka Isabela Alfonsa, obdivuhodná žena, totiž Pani ostala úplne sama…“

ISABELA BORBÓN

INFANTKA ŠPANIELSKA

Storočnica jej narodenia

Preklad zo španielskeho jazyka: Ing. Katarína Balážová

 

Spracoval: PhDr. Dalibor Mikulík

Riaditeľ Ľubovnianskeho múzea – hradu

 

hrobka-izabely-de-borbon-zamoyskej-el-escorial klastor-boskych-karmelitanok-v-aldehuele-madrid maria-mercedes-spanielska-princezna-matka-izabely-de-borbon riaditel-muzea-dalibor-mikulikso-vzacnym-muzejnym-ulovkom terezia-zamoyskasvadobna-fotografia-jana-zamoyskeho-a-izabely-de-borbon1929-madrid