Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni sa v rámci svojich odborných činností zameriava aj na výskum regionálnych dejín. Dôležitú kapitolu zohrali v našich dejinách husiti a bratríci, aj keď ich úloha sa posudzuje skôr v negatívnom význame. Práve 1. polovica 15. storočia bola veľmi búrlivým obdobím pre dejiny stredoeurópskych krajín. Celkovo možno povedať, že dochádzalo ku rýchlym zmenám politických kurzov a stredoeurópsky priestor sa zmenil na akýsi kotol, v ktorom to vrelo. Do toho všetkého prišlo ešte husitské hnutie a neskôr sformované bratrícke oddiely, ktoré celú situáciu ešte viac zamiešali.

Obyvateľstvo severného Spiša tiež malo kontakt s husitimi a bratríkmi. Konkrétne v roku 1431 a 1433 bol husitmi dobytý a vyplienený kartuziánsky kláštor v Červenom kláštore. Podobný osud postihol aj mesto Kežmarok. Je pozoruhodné, že Starú Ľubovňu husitské výpravy obišli.

Keďže históriu je potrebné skúmať a učiť sa od nej ako od učiteľky života, zorganizovalo Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni v spolupráci s Múzeom v Červenom kláštore a Múzeom v Kežmarku medzinárodnú vedeckú konferenciu pod názvom Husiti a bratríci na Slovensku. Konferencia sa uskutočnila v konferenčnej miestnosti Múzea v Červenom kláštore. Nielen historické pozadie, ale aj genius loci tohto miesta poskytli výborné prostredie pre celú konferenciu. Výstupom z konferencie je vydaný zborník, ktorý obsahuje 10 kvalitných chronologicky zoradených príspevkov. Tematicky sa príspevky v zborníku zaoberajú širokým spektrom tém, ako vojenstvo, regionálne dejiny spojené s tematikou husitov a bratríkov, husitská teológia, archeologické doklady po prítomnosti husitských, alebo bratríckych táborov, či politické dejiny spojené s témou konferencie.

Vydavateľmi zborníka sú tri severošspišské múzea, ktoré organizovali aj konferenciu. Zborník vyšiel vo vydavateľstve Spolku Slovákov v Poľsku. Je určený nielen pre historikov, ale aj pre študentov histórie a všetkých záujemcov o túto tému.