Autorka: Mgr. Monika Pavelčíková, etnografka

Slovo Deesis má grécky pôvod /Deesis/ čo znamená príhovor alebo prosba.

Tróniaci Kristus na ikone Deesis má podobu prísneho Sudcu z Posledného súdu. Cherubíni v pozadí držia Jahve­ho trón, majú však aj sprostredkujúcu úlohu poslov smerom k ľuďom. Kristus drží Evanjelium s otvore­ným textom o Poslednom súde (M 25,34). Po jeho pravici stojí Bohorodička s gestom orodovníčky za ľudský rod. Je oblečená do tmavozeleného chitónu a hnedočerveného maforia. Oproti nej stojaci Ján Krstiteľ svojím gestom prosí a zároveň ukazuje na Krista. Má na sebe tradičný odev z ťavej srsti a hnedočervený himation. Ján je zobrazený v miernom pohybe, Mária stojí pevne. Pantokra­tor sedí vznešene. Tento motív sa opakuje počas celého 16. storočia a preberá sa aj do 17. storočia.

Ikona Deesis predstavuje najstarší prvok ikonostasovej steny. Najbližšie ku Kristovi sú tí, ktorých modlitba sa pokladá za najmocnejšiu. Postavy apoštolov sú voľne postavené do ník, ktoré vytvára oblúkovité prepojenie tenkých maľovaných stĺpikov, člene­ných „uzlami“. Plocha medzi oblúkmi je zaplnená veľkými kvetmi, ktoré vyrastajú z horných častí stĺpikov. Všetky postavy radu Deesis majú svoje mená, vpísané do tmavo kontúrovaných priamo­uholníkov. Postavy apoštolov zachovávajú dynamiku pohybu smeru­júcu k ústrednej postave. Divadelné držanie  kni­hy u evanjelistov je potvrdením dôležitosti ostat­ných komponentov, akoby konštatovaním – to som zaznamenal. Takýto princíp konštrukcie obra­zu je vlastný pre pamiatky v karpatskej oblasti zo 16. storočia, ktoré kompozične zotrvávajú na sta­rých vzoroch aj v 17. st. (Rusko, Bulharsko, Poľsko a severovýchodné Slovensko). Rešpektovanie rozpisu staršej kompo­zície v Deesise z Matysovej približuje apoštolov v rade stĺporadia dvornej architektúry. Apoštolský rad z Matysovej bol namaľovaný podľa toho isté­ho vzoru, alebo dokonca v tej istej dielni, ako aj rad Deesis z Brunár Wielkych a Szczawnika. V rade apoštolov nachádzame aj analógiu s Deesis z Bart­neho.

Obsahová a formálna po­dobnosť a datovanie na slovenskej strane Karpát ich dovoľuje zaradiť do toho istého okruhu a hľa­dať pôvod v tej istej dielni. Je to Ukrižovanie z Tro­čian (1634), cárske dvere (1628) pre poľskú obec Leluchow t. č. vo Venecii, Hodigitria (1654) z Nowej Wsi t. č. Venecia, sv. Michal Archanjel (1640), Ukri­žovanie, Pantokrator a osem apoštolov z radu Deesis v Matysovej. Do tohto súboru patria aj iko­ny nerukoustvorený obraz Krista v obci Venecia, Matysová a Príkra. Okruh týchto pamiatok predstavuje grafic­ko-ornamentálny smer ikonopisnej tvorby z 1. po­lovice 17. storočia, ktorý čerpal inšpiráciu a formál­ne poučenie z tradičných byzantských prameňov. Pomerne prísne dodržiavaný kánon a maliarska zručnosť svedčia o kláštornej dielni alebo o dielni s klerikálnym vedením a dozorom. Presne v tomto období, v okolí pohraničného mestečka Muszyna, pôsobili dve ikonopisecké diel­ne. V prvej z roku 1623, v ktorej tvoril známy maj­ster Pavol Radymski, boli pravdepodobne vyhoto­vené aj ikony z Matysovej. Druhá dielňa, v ktorej pôsobil významný maliar ikon Pavol Muszynski, vznikla v roku 1644.

Použitá literatúra:

 1. GREŠLÍK, Vladislav: Umelecko-historický prieskum Rad Deesis, ikona Ukrižovanie. In: Dokumentácia z reštaurovania 1993-1994. s. 4. Archív Ľubovnianskeho múzea (AĽM), evidenčné číslo (e. č.) 227.

2. JANOTOVÁ, Anna: Umelecko-historický prieskum Ikonostas a historický mobiliár grécko-katolíckeho kostola sv. Michala Archanjela z Matysovej – Stará Ľubovňa. In: Návrh na reštaurovanie pamiatky, 2006, s. 12-52. AĽM, e. č. 393.

 3. PAVELČÍKOVÁ, Monika: Matysovské ikony. Katalóg, vyd. Ľubovnianske múzeum, vyd. 2, 2014, 57 strán.

 4. SZANTER, Zofia: XVII – wieczne ikony w Kluczu Muszyńskim. In: Polska Sztuka Ludowa. XL, 1986, nr. 3-4, s. 179 – 196.

5. TKÁČ, Štefan: Ikony zo 16. – 19. storočia na severovýchodnom Slovensku. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Tatran, 1980. 275 s.

 

V Starej Ľubovni, 24. 03. 2015

Apoštoli pravá strana Apostoli ľavá strana Rekonštrukcia ikonostasu z roku 1640