Pojem ikona pochádza z gréčtiny, ide o náboženský obraz väčšinou na drevenej doske, ktorého tvorba podlieha prísnym a špecifickým pravidlám. Centrom jeho vzniku bola Byzancia, no prototyp ikony môžeme nájsť už vo fajjúmsých obrazoch[1] z 1. až  4. storočia z Alexandrie, stali sa predzvesťou tzv. východného štýlu.[2] Pri fajjúmských portrétoch aj ikonách východného obradu sa často využívala technika enkaustyky, farebné pigmenty sa rozmiešali s včelím voskom a po nanesení na dosku sa po nich prechádzalo horúcim plechom aby sa farby zjemnili. Tento spôsob mal viaceré výhody, maľba mala väčšiu odolnosť voči tlaku a vlhkosti. V neskoršom období prevláda maľba temperami z prírodných pigmentov a tiež obľuba využívania zlatých a strieborných materiálov. Keďže ikony zobrazujú námety z evanjelia používa sa termín písanie ikony, nie maľovanie, čo poukazuje na podobnosť k písaniu Svätého písma, teda z božieho vnuknutia. Ikonopisci boli v minulosti predovšetkým mnísi a tvorbe ikony predchádzali modlitby a pôst, duchovný rozmer pri tvorbe sa však zachoval aj do súčasnosti.

Rozvoj byzantského umenia začal niekedy v 6. storočí a svoj vrchol dosiahlo v 14. až 16. storočí. Na územie Slovenska sa ikony pravdepodobne dostali s príchodom Konštantína a Metoda a spolu s písmom sa i tieto výtvarné diela stali praktickou didaktickou pomôckou a neoddeliteľnou súčasťou východných cirkví.[3] Z tohto obdobia sa však ikony nezachovali, najstaršie na našom území sú z 15. storočia. Najviac pamiatok tohto typu, spolu s krásnymi drevenými stavbami sa zachovalo na východnom Slovensku, pri hraniciach s Poľskom a Ukrajinou, kde je aj v súčasnosti silná tradícia cirkví východného obradu.

obrázok č. 1

Obrázok č. 1 Drevená cerkev na pôvodnom mieste v Matysovej[4]

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Obrázok č. 2 Drevená cerkev v skanzene pod hradom Ľubovňa[5]

 

Jedna z týchto významných a hodnotných drevených stavieb sa nachádza pod hradom Ľubovňa v priestore múzea ľudovej architektúry. Chrám bol postavený v roku 1833 v strede dediny Matysová, v mierne vyvýšenom svahu, na mieste starého cintorína a pôvodného dreveného chrámu zo 17. storočia. Ikony z tohto obdobia sú súčasťou dnešného interiéru cerkvi. Trojpriestorový chrám tvorí svätyňa, loď a predsieň. Loď, ktorá je najväčšou časťou symbolizuje putujúcu cirkev, od predsiene je oddelená stenou s dverami a od svätyne barokovým ikonostasom z 18. storočia, na jej stenách sú umiestnené ikony z pôvodného dreveného chrámu. Jednou z nich je aj ľudový variant vyobrazenia biblickej scény ukrižovania.

obrázok č. 3

Obrázok č. 3 Ikona Ukrižovanie, 1. pol. 17. storočia[6]

 

Ikona Ukrižovanie s datovaním okolo roku1640 od neznámeho ikonopisca je špecifická tým, že spája východokresťanskú ikonografickú schému a západokresťanské chápanie tragickej udalosti. To sa vyznačuje dôrazom nie na prvok večnosti, víťazstva nad smrťou, ale naopak, zdôrazňuje sa emocionálny stav jednotlivých postáv, pominuteľnosť a dočasnosť. Podobne je tak dokladom vplyvu západnej cirkvi aj zobrazenie Krista s tŕňovou korunou a nohy pribité jedným klincom. Uvoľnenosť pravidiel pri tvorbe ikon z tohto obdobia bolo pravdepodobne spôsobené tým, že územie Poľska, odkiaľ ikony na Slovensko prichádzali, patrilo krakovským katolíckym biskupom. Ikona bola súčasťou významnej svetovej výstavy s názvom Ikony od 13. do 19. storočia v Mníchove, jej expresívne zobrazenie a deformované tvary vzbudili pozornosť predovšetkým u milovníkov modreného umenia.[7]

Drevená cerkev z Matysovej, ktorá je od roku 1981 umiestnená v skanzene pod hradom Ľubovňa ukrýva duchovné bohatstvo a silnú vieru našich predkov, dôkazom čoho sú aj významné ikonografické pamiatky, ktoré dekorujú a zároveň spoluvytvárajú vzácnu a tajomnú atmosféru tohto priestoru.

obrázok č. 4

Obrázok č. 4 Interiér drevenej cerkvi[8]

 

[1] portréty mŕtvych pripojené k múmii z oblasti Fajjúm v Egypte, v období kedy bola časť Egypta pod rímskou nadvládou.

[2] Ikony 16. – 18. století na Slovensku. Praha: Národní galerie v Praze, 1984, str. 7.

[3] Ibidem, str. 8.

[4] PAVELČÍKOVÁ, Monika. Matysovské ikony. Stará Ľubovňa: Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni, 2010, str. 4.

[5] Ľubovnianske múzeum – hrad, fotoarchív.

[6] Ľubovnianske múzeum – hrad, fotoarchív.

[7] PAVELČÍKOVÁ, Monika. Matysovské ikony. Stará Ľubovňa: Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni, 2010, str. 13-14.

[8] Ľubovnianske múzeum – hrad, fotoarchív: Kostol z Matysovej, 535, A. Smoroňová.