Spracovala: Mgr. Monika Pavelčíková, Mgr. Barbora Šumská

V drsných prírodných a klimatických podmienkach horného Spiša bola koža a kožušina z oviec a jahniat, ale aj iných divo žijúcich zvierat – líšok, vlkov a medveďov, dôležitým materiálom na zhotovenie mužských a ženských odevov. Kožuchy rôznej dĺžky, kožušinové vesty, mentieky, čiapky a rukavice sa používali nielen vo vidieckom, ale aj v meštianskom a šľachtickom prostredí. Kožušinové odevné časti patrili k najdrahším kusom oblečenia. V dedinskom prostredí sa na výrobu kožušinových odevných častí používala ovčia kožušina pôvodne v prírodnej farbe. Kožušiny spracovávali kožušníci po dedinách, kde sa toto remeslo často dedilo v rodinách z pokolenia na pokolenie. Odlišnou formou bolo spracovanie kože a kožušín kožušníkmi v mestách, ktorí sa združovali do cechov. O existencii kožušníkov v Starej Ľubovni, Hniezdnom a Podolínci sa hovorí v kronikách už v roku 1624.[1] Vzhľadom na používanie a spotrebu odevov z kožušín toto remeslo pretrvalo i ďalšie storočia. Napríklad po roku 1773 bolo v Starej Ľubovni zo 196 remeselníkov 11 kožušníkov organizovaných v samostatnom cechu.[2] V zozname živnostníkov z roku 1921 sa v Starej Ľubovni uvádzajú aj mená kožušníkov – Ján Kaleta, Ondrej Melkovič, Ján a Michal Mertiňák, František Palicsa, Anton, František a Ján Zentko. Okrem Starej Ľubovne pôsobili kožušníci aj v Novej Ľubovni (v rodine Konkoľovcov a Barlíkovcov), Hniezdnom (Rabovci) a v Šambrone (Sokolovci).[3]

Výrobe kožušinových odevov predchádzalo náročné spracovanie surovej kožušiny. Túto prácu vykonával kožušník, prípadne jeho pomocníci. Výroba kožušiny pozostávala z máčania a čistenia surových koží, z procesu ich zmäkčovania a konzervovania, mechanického zmäkčovania, čistenia a vyťahovania hotových kožušín, prípadne z ich ďalšej úpravy, najmä farbenia. Ešte začiatkom 20.st. sa kožušinové výrobky šili z prírodnej nefarbenej kožušiny. Zdobili ich aplikáciami z červenej a bielej jemnej kozľacej kožky irchy. Červenú irchu karmazín si naši kožušníci kupovali u židovského obchodníka Hechta v Starej Ľubovni, ktorý irchou zásoboval všetkých kožušníkov na okolí. Až koncom 30. rokov začali kožušníci farbiť kožušiny hnedou farbou. Spočiatku to bolo hnedé farbivo, ktoré sa vyrábalo z choroša – huby parazitujúcej na ovocných stromoch, neskôr začali používať syntetické farbivo.[4]

Z dielní zo Starej Ľubovne a z Hniezdneho pochádzajú prevažne biele kožuchy bohato zdobené červenou irchou. Majú prevažne rovný strih s chrbtovým dielom vystrihnutým z jednej kožušiny. Okrem funkčného zdobenia sa na voľné plochy chrbta a predné diely sústreďoval bohatý dekór. Pri tomto druhu výzdoby používali prevažne červenú irchu, z ktorej aplikovali štylizované rastlinné symetrické motívy. Vystrihovali javorové, jaseňové lístky, ľaliový kvet, tulipán a zúbkované kolieska. Tieto plošné motívy dopĺňali vyšívané úponky, remienky a ozdobne vykrajované kožené pásiky. V takých kožuchoch sa parádili ženy zo Stráňan, Veľkého Lipníka, Nižných a Vyšných Ružbách a Lackovej. Kožúšky z Jakubian vyrobené v Novej Ľubovni majú svojrázny dekór – preplietanie bielo červenou alebo bordovou irchou do šachovnice a farebnú obšívku červenou alebo zelenou vlnenou priadzou – harasom. V obciach nachádzajúcich sa v šarišskej časti nášho okresu – Šambron, Údol , Legnava a celé okolie, si ženy dávali šiť krátke biele kožúšky zdobené bielou irchou. Ženám z okolia Kyjova a Pustého Poľa šili krátke irchované a vyšívané kožúšky kožušníci z Lipian.

Zaujímavé boli aj mužské a ženské kožušinové vesty. Mužské mali jednoduchý strih bez rukávov s predným alebo bočným zapínaním. Veľmi vkusné boli kožušinové ženské živôtiky z Litmanovej, Kamienky a Jarabiny pochádzajúce z dielne Zentkovcov zo Starej Ľubovne. Výzdoba z červenej irchy a výšivka harasom sa sústreďovala na predných dieloch pozdĺž zapínania a na chrbte živôtika.[5]

Vzhľadom k tomu, že sa na hornom Spiši nosili kožuchy aj po 2. svetovej vojne a uchovávali sa v rodinách až do 80. rokov minulého storočia, podarilo sa múzejníkom zhromaždiť bohatú kolekciu, ktorá patrí k prestížnym zbierkovým predmetom a dokumentuje zručnosť majstrov a estetické cítenie nielen výrobcov ale aj užívateľov.

E 54 (2) E 7141 (2) E 7195 (2) E 7195 E 7458 (2) E 12324 (2)
V Starej Ľubovni, 15.01.2015

 

[1] Pavlík Eduard: História obce Hniezdne, 700 rokov. Rukopis uložený na MNV v Hniezdnom, str. 24.

[2] Špiesz, Anton: Remeslo na Slovensku v období existencie cechov. Vyd. SAV, Bratislava 1972, str. 170-171.

[3] Pavelčíková, Monika: Život ľudu v Novej Ľubovni. IN: Nová Ľubovňa, monografia, vyd. Obecný úrad v Novej Ľubovni 2007, str. 141-142. ISBN 978-80-969622-7-3

[4] Tamže c.d.

[5] Ľudové kožuchy na Spiši, katalóg k výstave. Vydalo Spišské múzeum v Levoči 1986. Výstavu usporiadalo Spišské múzeum v Levoči v spolupráci s Vlastivedným múzeom v Spišskej Novej vsi a Okresným vlastivedným múzeom v Starej Ľubovni v júli – októbri 1986.