Stará Ľubovňa sa v rámci pozostalosti po archíve nemôže pochváliť mnohými kartografickými pamiatkami. Mapa katastrálneho územia hradu Ľubovňa tvorí z istého pohľadu unikát. Ide o jeden z mála dokladov existencie obcí Francovce a Jozefovce pri meste Stará Ľubovňa.

V 18. storočí Jozef II. v rámci tzv. švábskej kolonizácie povolal niekoľko nemeckých rodín na Spiš. Pôvodne sa tieto rodiny usídlili v Červenom Kláštore, ale v neskoršom období, ako dokladuje aj táto mapa, sa presídlili do oblasti miest Stará Ľubovňa a tiež Podolínec.[1]V okolí Starej Ľubovne novousadlíci založili dve dediny Francovce a Jozefovce. Na základe mien, ktoré sa vyskytujú v rámci zoznamu vyplýva, že nové osady neosídľovali iba novoprichodiace rodiny, ale tiež okolití obyvatelia. Dosvedčujú to mnohé mená, ktoré boli v okolí Starej Ľubovni doložené už v staršom období. Okrem obcí Francovce a Jozefovce bola na základe tejto kolonizácie doosídlená aj obec Szadek (dnes známa ako Podsadek). O prítomnosti novousadlíkov v okolí Starej Ľubovne okrem spomínanej mapy sa nenachádza veľa informácií. Iná situácia bola napríklad v meste Podolínec, kde prítomnosť novousadlíkov riešila mestská rada Podolínca v roku 1791, keď na základe deputácie mesta boli určené pravidlá pre novousadlíkov. Tie sa týkali predovšetkým chovu dobytka, pričom boli určené poplatky za jednotlivé druhy dobytka, ďalej záležitosti týkajúce sa polí a prípadných dlžôb spojených s prenajímaním polí. [2] Taktiež boli prerokované záležitosti týkajúce sa integrácie novousadlíkov a súdneho stíhania v prípade spáchaného násilia. Podolínčania zrejme nových obyvateľov nechceli akceptovať, pretože sa už 19. septembra 1792 na nich sťažovali kvôli výstavbe ich domov. Sťažnosť sa týkala postavenia ôsmich domov neocolonistarum Svevicarum familiarum. Podolínčania žiadali, aby bol v priestore ľubovniansko-podolínskeho domínia povolený iba istý počet usadlostí, tak ako to bolo dodržiavané za čias poľskej jurisdikcie.[3] Pravdepodobne aj táto skutočnosť dopomohla k tomu, že v Podolínci novousadlíci neboli spokojní, a preto sa v roku 1793 presťahovali do Lackovej.[4] Pravdepodobne podobný scenár mal vzťah novousadlíkov s okolitými obcami, pretože existencia obcí Francovce a Jozefovce neboli veľmi dlhodobá a v neskoršom období zanikli.

Zaujímavým je taktiež samotný prameň – mapa z roku 1788. Mapa s rozmermi 56,5×84,5 cm je maľovaná a jej zhotoviteľom je Ľudovít Metzner, ktorý v tom období pôsobil ako prísažný geodet pre domínium Podolínec a Stará Ľubovňa. Mapa zachytáva hrad Ľubovňa a okolie a 61 domov neokolonistov, ktorí sa v okolí Starej Ľubovni usídlili niekedy po roku 1787. Mapa obsahuje menný zoznam jednotlivých majiteľov domov, ktorý zapísal Kristián Reisz na základe poverenia prísažného geodeta. Okrem toho mapa zachytáva množstvo lokálnych názvov, ktoré sú zapísané v domácom jazyku napr. Siroki wrch, Welke Oszli, Polanki, Mali Oszli, Na Oszlach, Za Stodolami, Nad Rurami, či miestne názvy Starej Ľubovne ako medzi Szkalkami, Mosztki, Nad Cehelnu, Wissni a Nissni Pastrnik, Hajtovka či Szoszni. Mapa zachytáva okrem obcí Francovce a Jozefovce a obce Podszadek aj lúky, pasienky a polia v okolí hradu Ľubovňa. Taktiež poukazuje na to, že spomínané majetky boli ohraničené chotárom obcí Chmeľnica, Matysová, Sulín, Kremná a mestom Stará Ľubovňa.

Mapa z roku 1788 je zaujímavá nie len z pohľadu dokumentácie existencie obcí Francovce a Jozefovce, ale zároveň aj svojím vyhotovením a predovšetkým použitím miestnych názvov, čo môže napomôcť pri výskume ďalších prameňov.

 

[1]BEŇKO, Ján, CHALUPECKÝ, Ivan. 1992. Podolínec 1292 – 1992. 700 rokov mestských práv. Podolínec: [s.n], 1992, s. 12.

[2]ŠA LE p. SL: MMP:Knihy – Súdna kniha 1790 – 1793, š. 419, s. 27 – 28.

[3]ŠA LE p. SL: MMP:Knihy – Súdna kniha 1790 – 1793, š. 419, s. 65 – 66.

[4]BEŇKO, Ján, CHALUPECKÝ, Ivan. 1992. Podolínec 1292 – 1992. 700 rokov mestských práv. Podolínec: [s.n], 1992, s. 12.