Autori: Františka Marcinová a Eduard Laincz

Ľubovnianske múzeum – hrad vo svojom zbierkovom fonde ukrýva niekoľko pokladov. Vďaka prezentácii v kalendári múzea sa mnohé z nich dostávajú do povedomia širokej verejnosti i keď nie sú fyzicky vystavené v expozíciách múzea. Po rodine Zamoyských Ľubovnianske múzeum uchováva niekoľko predmetov. V roku 2016 múzeum reinštalovalo expozíciu venovanú tejto rodine so zameraním na princezné z rodu de Bourbon. Do úzadia však nepotláča ani Andreja a Jána Zamoyských. Práve mladšieho z nich sa týka aj jedna z najvýznamnejších zbierkových predmetov, a to originál Menovacieho dekrétu Jána Kanty Zamoyského za člena Rádu sv. Lazára Jeruzalemského.

Ján Kanty Zamoyski bol prijatý do rádu v roku 1936 ako Rytier Veľkého kríža s kolanou (rytierska hodnosť 5. stupňa so zvláštnym ocenením veľmajstrom). Menovací dekrét je ručne maľovaný na pergamene s pritlačenou pečaťou. Dekrét bol vydaný 10. mája 1936 v Paríži, kde bol Ján Kanty Zamoyski prijatý ako 391 člen. Listina je písaná vo francúzskom jazyku, ilustrovaná, s iniciálkami. Erb Jána Kanty Zamoyského je na listine doplneným o insignie rádu.

Rytiersky a dobročinný rád sv. Lazara Jeruzalemského

Najvyšší predstaviteľ

Jeho kráľovské Veličenstvo Magister Prince François de Bourbon, Vojvoda zo Sevilly.

My, vikár a magistrálny splnomocnenec, konajúci v mene Najvyššieho predstaviteľa menovaného rádu a v súlade s právomocami, ktoré nám boli udelené jeho Veličenstvom Princom najvyšším predstaviteľom vzhľadom na pravidlá, štatút a zvyky rádu, ako aj podľa privilégií a výsad zverených pápežmi, kresťanskými kráľmi, predstaviteľmi kresťanských štátov a republík vzhľadom na žiadosť, ktorá nám bola podaná a vzhľadom na vzťahy s heraldickou komisiou, potvrdzujeme, že erby tu dolu označené patriace vysoko postavenému a mocnému pánovi kniežaťu Jánovi Zamoyskému, prijatému do rádu v hodnosti rytiera Veľkého kríža spravodlivosti a Veľkej reťaze, ktoré sa čítajú: na červenom poli pretkávanom striebornými šípmi sú prekrížené dva rovnaké šípy nad nimi je kniežacia koruna a nad ňou je strieborná hlava kozoroha, boli zaregistrované v zbierke erbov sv. Lazara Jeruzalemského, a že spomínané knieža Ján Zamoyski má právo používať heraldické znaky prislúchajúce jeho hodnosti, ktoré sú: strieborná hlava štítu so zeleným krížom, štítok položený na veľkom zelenom kríži, obkolesený veľkou reťazou rádu, nad tým je rytierska prilba, a to všetko je položené na rádovom plášti. Heslo: atavis et armis – predkom a zbraniam.

Ako svedectvo vydali sme mu toto vysvedčenie aby, bez práv pre tretie osoby, slúžilo a platilo právoplatne, a na ktoré sme my dali udeliť pečať rádu.

Zaregistrované pod číslom 391 a vyhotovené v Paríži 10. marca  tisíc deväťsto tridsaťšesť

Vikár a najvyšší splnomocnenec

Heraldická komisia

P.O. generálny tajomník

 

Vojenský a špitálsky Rád svätého Lazara Jeruzalemského je medzinárodný katolícky rytiersky rád, ktorého história siaha až do doby križiackych výprav. Vznik vojenského a špitálskeho rádu svätého Lazara Jeruzalemského sa datuje do 11. storočia a. Okrem toho, že sa rytieri radu zúčastňovali samotných vojenských operácii s cieľom ochrániť kresťanských pútnikov, starali sa aj o ľudí postihnutých malomocenstvom. Práve tento dobročinný rozmer zostal radu aj po návrate do Európy v 13. storočí. Rád mal kráľovský status a ich sídlo bolo v Boigny v blízkosti Orleánu. Vždy bol nezávislým rytierskym rádom. Aktívny bol najmä vďaka ochranným krídlam francúzskej koruny, a tak okrem špitálnej činnosti prevádzkoval rád aj vojenskú akadémiu pre potreby francúzskej kráľovskej armády. Pôvodný rád aktívne vystupoval až do roku 1830 a ďalej bol jeho osud nejasný. Podľa jednej verzie zanikol, iná verzia hovorí, že bol vedený radou dôstojníkov a v roku 1841 sa protektorom rádu stal melchitský gréckokatolícky patriarcha Jeruzalema. Avšak okolo roku 1910 sa vo Francúzsku objavili skupiny ľudí, ktorí vystupovali pod názvom sv. Lazára. Následne v roku 1930 bol za provizórneho generálneho miestodržiteľa zvolený don Fransisco de Borbón, vojvoda zo Sevilly, ktorý sa v roku 1935 stal novým veľmajstrom. Začala sa tak písať novodobá história rádu.

Symbolom Rádu sv. Lazára je osemhrotý zelený kríž so všetkými ramenami rovnako dlhými, tvarom identický s maltézskym krížom. Zelená farba kríža symbolizuje pôvodné poslanie rádu, a to bylinkárstvo a liečiteľstvo. Rád ma svoj erb, vlajku, insígnie, radový odev, zvyky, tradície a štruktúru. Na čele rádu stojí veľmajster a nasleduje Ústavná rada, Medzinárodná rádová vláda a Veľká magistrálna rada.

Rád má zastúpenia v jednotlivých štátoch prostredníctvom veľkopriorátov, komendi alebo delegácií. Od roku 1937 bola činnosť radu obnovená v Československu kniežaťom Karolom VI. Schwarzenbergerom a vzniklo tak České veľkopriorstvo.

Rád sv. Lazara na území Slovenska

Prvá zmienky od Ráde sv. Lazára na území Uhorska pochádzajú z 12. storočia. Čiže tradícia je veľmi dávna, preto boli vytvorené podmienky na jeho činnosť aj v súčasnosti. Na území Slovenska sa členom radu stal v roku 1936 práve gróf Ján Kanty Zamoyski. Na prijímacom ceremoniáli v Paríži dostal gróf Ján Zamoyski rádové oblečenie (biele nohavice a biely plášť so znakom zeleného maltézskeho kríža), rádovú pozlátenú reťaz a diplom člena rádu číslo 391. Neskôr sa stal v rámci radu veľkým priorom pre Poľsko.

V období 1918 – 1993 bol Ján Kanty Zamoyski jediným členom tohto rádu na území Slovenska. V roku 2002 začali pôsobiť na Slovensku rôzne organizácie odvolávajúce sa práve na Rád sv. Lazara. V roku 2011 vznikla Slovenská komenda Českého Veľkopriorstva OSLJ, pod patronátom francúzskeho kráľovského domu. Keďže sa čerpalo z historického odkazu Rád sv. Lazara sa zameral, na základe práce dobrovoľníkov, na zdravotnícku asistenčnú službu pri katolíckych púťach, či iných významných spoločenských udalostiach. Na tento účel bola v roku 2011 zriadená humanitárna organizácia Lazariánska pomoc – Receptória. Slovenská komenda má status a právnu subjektivitu organizačnej zložky medzinárodnej mimovládnej organizácie.

Pre viac informácií o pôsobení Rádu na území Slovenska odporúčame pozrieť na ich oficiálne stránky:

http://www.oslj.sk/

http://www.rslj.sk/

DSC_0702

Lazariánsky kríž