Autor: Mgr. Peter Žarnovský

Celé 17. storočie sa v Uhorsku nieslo v znamení povstaní proti vládnucej dynastii Habsburgovcov. Nespokojnosť s ich vládou vyvolávali hlavne ich absolutistické snahy o ovládnutie a podrobenie si spurnej uhorskej šľachty. To viedlo k častým povstaniam a rebéliám, ktoré viedli bohatí magnáti. Tieto povstania zasiahli, spravidla, celé územie dnešného Slovenska. Samozrejme, nevyhli sa ani Spišu a Starej Ľubovni. Výrazne sa Starej Ľubovne dotklo protihabsburgské povstanie z 2. polovice 80. rokov 17. storočia. Dokonca sa stalo podkladom pre jednu legendu, ktorú poznajú asi všetci staroľubovňania.

V roku 1678 vyvrcholila nespokojnosť s vládou Leopolda I. ďalším protihabsburgským povstaním. Do jeho čela sa dostal gróf Imrich Thököli, bohatý uhorský magnát a pán hradu Kežmarok. Jeho vojsko tvorili zverbovaní vojaci, ktorí sa nazývali kurucmi. Základňou povstalcov boli stolice na severovýchode Uhorska. Thököliho oddiely postupovali dosť rýchlo a obsadili banské mestá a hornú Nitru. Okrem toho, jeho oddiely pôsobili aj na Spiši, viackrát vydrancovali Spišskú Novú Ves.

V súvislosti s povstaním sa v Starej Ľubovni traduje nasledovná udalosť. S povstalcami sympatizoval aj ľubovniansky richtár, Jakub Demek. Po ňom bol na túto funkciu zvolený jeho syn. Otec sa však rozhodol, že sa pomstí a tak začal v meste zakladať požiare. Traduje sa, že keď sa ho syn opýtal, aký trest by uložil podpaľačovi mesta, starší Demek odpovedal, že by ho dal stiahnuť z kože. Na to mladší Demek odpovedal: „Sám si nad sebou vyniesol rozsudok…“

Táto udalosť je zvečnená aj na obraze, ako memento pre tých, ktorí by túžili po pomste. Obraz ma príznačný názov „Spravodlivý súd.“

 

Sediaca postava v prostriedku obrazu je richtár Jakub Demek mladší. Sediace postavy po pravej a ľavej strane sú richtárovi prísediaci. Okrem toho, sú v ľavom hornom rohu obrazu postavy dvoch vojakov v brnení. V pozadí obrazu, v oboch rohoch sú akoby okná, v ktorých sú doplnkové výjavy. Vľavo je znázornená mužská kľačiaca postava. Pravdepodobne ide o Mojžiša, ktorý prijíma desatoro prikázaní. Na druhej strane je vyobrazené horiace mesto, čo má pravdepodobne znázorňovať horiacu Stará Ľubovňu. Nad sediacou postavou richtára visí stiahnutá koža z jeho otca. Pri bližšom pohľade je možné vidieť nabok zvesenú hlavu. Na koži je latinský nápis: „SIT TIBI LVCERNA PELLIS SEDESQVE PATERNA, AMANIBVS RESECES MVNVS AB AVRE PRECES.“ V dolnej časti obrazu sa nachádza poľský text: „NIECH CI BĘDZIE POCHODNIĄ ZAPALONĄ, OICOWSKI STOŁEK, Z TĄ SKORĄ ZŁVPIONĄ, OD DAL OD VSZV PROZBY, OD RĄK DARY TAK SĄDY TWOIE NIE PRZESTOMPIĄ MIARY.“ Za týmto nápisom je vročenie „Ao 1688.“

Obraz je olejomaľba na plátne. Je v masívnom čiernom ráme. Rozmery obrazu sú 119×148 cm. Autora obrazu síce nepoznáme, ale aj tak je to veľmi pekná výpoveď o búrlivej dobe, ktorá zasiahla aj naše mesto. Taktiež, na obraze sú zachytené zaujímavé dobové odevy mešťanov z tých čias.

Obraz sa dostal do zbierkového fondu Ľubovnianskeho múzea – hradu v Starej Ľubovni v roku 1959. Dnes ho môže široká verejnosť vidieť v spoločenskej miestnosti v Paláci Lubomirskich na hrade Ľubovňa.