Autor: Mgr. Eduard LAINCZ

V týchto dňoch si v okrese Stará Ľubovňa pripomíname oslobodenie Červenou armádou. Pred 68 rokmi postupne od 21. do 25. januára 1945 vstúpila sovietska armáda na územie všetkých dnešných 42 obcí a 2 miest tohto okresu. V tom období však obce a mestá, ktoré dnes patria do okresu Stará Ľubovňa, boli rozčlenené do troch vtedajších okresov Stará Ľubovňa (29), Spišská Stará Ves (5 obcí) a Sabinov (10 obcí). Značná rozčlenenosť okresu a neľahká prístupnosť k obciam ležiacim v horskom teréne prispela aj k tomu, že oslobodzovanie územia si vyžiadalo niekoľko dní.

Situácia pred oslobodením okresu

Ešte pred tým ako sa budeme venovať samotnému oslobodzovaniu okresu Stará Ľubovňa, musíme sa vrátiť v spomienkach o pár rokov naspäť. Už v roku 1939, kedy vznikla samostatná Slovenská republika, sa v okrese formovala ilegálna činnosť. Jej cieľom bola kritika vládnuceho režimu formou tvorby a rozširovaním protištátnych letákov a plagátov. Po septembrovom útoku Nemecka na Poľsko sa činnosť ilegálneho odboja začala sústreďovať aj na pomoc pri ilegálnych prechodoch utečencov z obsadeného územia Poľska. Napríklad, len v období od 16. októbra 1939 do januára 1940 sa podarilo ilegálnej skupine zo Starej Ľubovne previezť asi 2000 poľských utečencov cez Mníšek nad Popradom a Piwnicznou a dostať ich následne do Maďarska.

Od roku 1943 sa postupne začali ilegálne skupiny ozbrojovať a pretvárať na partizánske oddiely. Pre rozvoj partizánskeho hnutia v tejto oblasti nahrávali aj priaznivé geografické podmienky, keďže územie okresu je bohaté na horské masívy a husté lesy. Okres mal aj výhodné strategické postavenie na poľských hraniciach. Ďalšou obrovskou výhodou bola aj aktívna účasť miestnych obyvateľov, najmä rusínsko-ukrajinskej národnosti, ktorí ochotne pomáhali partizánom dodávaním potravín a šatstva.

Vyvrcholením tejto partizánskej činnosti bolo určite Slovenské národné povstanie (SNP). Aj keď Stará Ľubovňa a okolie neboli priamo dejiskom SNP, prebiehala tu intenzívna partizánska činnosť. Pôsobilo tu viacero partizánskych oddielov. Medzi najznámejšie možno zaradiť brigádu Čapajev (pod velením S. F. Lesniskovského operovala na slovensko-poľskom pohraničí), brigádu podplukovníka Ivana Zolotara, partizánsky zväzok Alexander Nevský pod velením V. A. Karaskova-Stepanova, partizánsky oddiel Lipa a osobitná partizánska skupina Gottwald, ktorej velil V. A. Kvitinský. Táto ich činnosť prebiehala vo viacerých obciach okresu, v ktorých okrem rôznych prepadov a rabovačiek došlo aj k viacerým ozbrojeným konfliktom s nemeckými vojakmi.

Červená armáda na území okresu

Samotnému oslobodzovaniu okresu Stará Ľubovňa predbiehalo ničenie a rabovanie obci nemeckou armádou, ktorá aj takto chcela zastaviť rýchly postup sovietskej armády. Oslobodzovanie prebiehalo postupne od východnej časti okresu. Zúčastnili sa ho predovšetkým sovietske jednotky 11. a 107. streleckého zboru 1. gardovej armády. Vojská červenej armády oslobodili 21. januára ako prvú obec Obručné po dvojhodinovom boji s nemeckou armádou. V bojoch sa pokračovalo aj naďalej a ešte v ten istý deň sa podarilo po použití delostreleckej paľby vytlačiť Nemcov aj z ďalšej obce ľubovnianskeho okresu. O 16. hodine sovietske tanky oslobodili Ruskú Voľu. Nemci si vyhotovili obranné postavenie v Orlove, no kvôli hrozbe obkľúčenia v noci z 22. na 23. januára museli toto územie zanechať a rýchlo sa stiahnuť. Sovietske vojská tak mohli hneď ráno bez boja obsadiť aj obec Orlov.

Na druhej strane divízie 107. streleckého zboru po prelomení nemeckej línie pri Lipanoch mohli už nasledujúci deň 22. januára oslobodiť obce Kyjov, Pusté Pole, Šarišské Jastrabie, Ďurkov, Vislanku, Ľubotín. Obec Plaveč, strategická kvôli svojej polohe, rovnako patrí medzi tie obce, pri ktorých došlo k ozbrojenému konfliktu medzi sovietskou a nemeckou armádou. Po silných bojoch, keď Nemci použili delostrelectvo, vyhodili do vzduchu most a dedinu zapálili na troch miestach, sa až vďaka leteckej podpore podarilo sovietskej armáde lokalizovať nemecké delostrelecké postavenie. Po následnej delostreleckej paľbe sa podarilo v krátkom čase zničiť nemecké jednotky a nasledujúci deň ráno preniknúť do Plavča. Pri boji o oslobodenie obce zahynuli 6 občania Plavča, 3 sovietski vojaci a zhorelo 41 domov, 145 stodôl a 81 maštalí s poľnohospodárskymi zvieratami. Ťažké strety oboch armád pokračovali aj pri oslobodzovaní obci Kozelec a Hromoš, keď v bojoch zahynulo 27 sovietskych vojakov. Podobne ako počas oslobodzovania Plavča, aj pri oslobodzovaní obce Šambron použili nemecké vojská delostreleckú paľbu. Sovietske vojská odpovedali paľbou z raketometov. Následkom týchto bojov celá obec vyhorela a obyvatelia obce si zachránili život len útekom do neďalekého lesa Hajnica. Po návrate do dediny ich čakal nemilosrdný pohľad, keďže z ich domovov zostali len spálené trosky.

Po prelomení odporu na línii Plaveč – Kozelec pokračovala sovietska armáda 23. januára obsadzovaním obcí Údol, Hajtovka a Plavnica. Nasledujúci deň sa k oslobodeným obciam pridali aj Starina, Malý Lipník, Sulín a Mníšek nad Popradom. V ten istý deň, 24. januára v ranných hodinách prenikli sovietske vojská aj do Starej Ľubovne. Mesto oslobodili bez väčšieho odporu, pretože posledné zvyšky nemeckej armády deň predtým okolo polnoci opustili mesto. Predtým ešte stihli vyplieniť súkromné domy, obchody, skladiská a zapáliť pílu a sklad dreva. Zničili aj mosty cez rieky Poprad a Jakubianku, ďalej miestnu elektráreň, mlyn, poštové telefónne a telegrafné zariadenie. Prvým kapitánom mesta sa stal Demjanov a následne bol utvorený miestny národný výbor.

Záverečná fáza oslobodzovania

S oslobodzovaním okresu sa pokračovalo aj naďalej. Ešte 24. januára boli oslobodené aj Jarabina, Kamienka, Hniezdne, Forbasy a Nová Ľubovňa. Nasledujúci deň sovietske vojsko postupne oslobodilo aj Nižné Ružbachy, Vyšné Ružbachy, Kolačkov a Lomničku. Neskôr ešte v ten istý deň sa podarilo obsadiť kľúčový komunikačný uzol – Podolínec. Nemci pri ústupe podpálili železničnú stanicu a železničné vagóny s obilím, ktoré stáli na trati Podolínec – Toporec.

Po prelomení línie Kamienka – Veľký Lipník sa sovietskej armáde podarilo oslobodiť aj obce Stráňany a Haligovce. Po oslobodení tohto územia a zahnaní nemeckej armády mimo okres Stará Ľubovňa sa boje v nasledujúcich dňoch presunuli cez slovensko-poľskú hranicu na územie Poľska, kde pokračovali aj naďalej. Po oslobodení okresu Stará Ľubovňa sovietskou armádou sa mohla začať postupná konsolidácia pomerov a postupná obnova škôd spôsobených bojmi na tomto území.

Napriek tomu, že téma partizánskeho hnutia a oslobodzovania okresu Stará Ľubovňa by si žiadala podrobnejší príspevok, je dobré a priam potrebné aspoň takto pripomínať dejiny aj pre nasledujúce generácie. Aby sa nestalo, že historická pravda a naša minulosť sa nezachová, pretože zanikne a zapadne prachom času po smrti posledného žijúceho účastníka tej ktorej dejinnej udalosti.

Z dostupnej literatúry a historických dokumentov upravil Eduard Laincz, historik Ľubovnianskeho múzea – hradu.