Autorka: Mgr. Františka Marcinová, PhD.

Remeselná a cechová výroba patrila v staršom období medzi prestížne povolania, ktoré predstavovali pre svojich vykonávateľov istý príjem a tým istý životný štandard. Venovať sa remeslu, vybudovať si významné postavenie tvorilo v minulosti sen mnohých mladých mužov. Nie nadarmo sa dodnes hovorí, že Remeslo má zlaté dno. Cechy a remeslá sa rozvíjali predovšetkým v mestskom prostredí, i keď ich prítomnosť na vidieku je tiež pomerne značná, predovšetkým v 19. storočí.

Remeselná výroba sa už od nepamäti spájala so životom. Postupne sa oddeľovala od poľnohospodárskej práce a už v období 12. storočia sa začali vytvárať samostatné remeselnícke profesie.[1] Najväčší rozmach zaznamenali remeslá v 12. až 14. storočí, čo bolo spojené s rozvojom miest. Remeselníci sa v danom prostredí už celkom oddelili od poľnohospodárskych činností a získali aj osobitný status slobodného obyvateľa mesta. V tomto období začali vznikaj prvé cechy, ktoré združovali majstrov, vlastníkov dielní. Cechové zriadenie prinášalo okrem zmeny štruktúry v remeslách, predovšetkým špecializáciu odboru jednotlivých remesiel.[2] Rovnaký postup vo vývoji remesiel je možné pozorovať aj v okolí Starej Ľubovni. Prvé cechy v tomto prostredí sú taktiež spojené s rozvojom miest. Na území mesta Podolínec sa v 15. storočí objavili prvé cechové zriadenia. Z tohto mesta sú známe aj najstaršie cechové artikuly ševcov z územia Slovenska, z roku 1415. Správy o cechoch v troch najvýznamnejších mestách okolia (Hniezdne, Podolínec a Stará Ľubovňa) sa objavujú predovšetkým v 16. a neskôr 17. storočí. Veľmi často sa remeselníci z týchto troch miest združovali to tzv. medzimestských cechov.[3] Vznik takýchto cechov mohol byť ovplyvnený viacerými skutočnosťami. Najčastejšou príčinou bol malý počet remeselníkov istého remesla v jednotlivých mestách. Spoločné cechy však mali mnohé hospodárske výhody spojené s ochranou remeselníkov, či v ekonomickejšej prevádzke spojenej napr. s účasťou na trhoch. Vznik týchto medzimestských cechov bol typický pre oblasť tzv. poľského zálohu.

Obrázok 1.

V roku 1551 poľský kráľ Žigmund II. August potvrdil privilégia spoločných cechov pre 13. spišských miest a tiež pre spoločný cech pivovarníkov, kováčov, krajčírov a ševcov z Ľubovne, Podolínca a Hniezdneho. V celej oblasti sa v období od 16. do 19. storočia nachádzalo až 81 medzimestských cechov.[4]

Obrázok 2

Medzimestský cech dokladuje aj pečatidlo spoločného cechu puškárov – zámočníkov. Bronzové pečatidlo bolo do Ľubovnianskeho múzea – hradu prijaté v roku 1959. Pečatný znak predstavuje renesančný štít, v ktorom sú v strede prekrížené dve pušky lemované v hornej časti dvoma podloženými kľúčmi a v spodnej časti ozubeným kolesom a zámkom. Okolo štítu sú znázornené prikrývadlá s nosičom na mieste klenotu s podobou anjela. Kruhopis tvorí SIGIL: CONTUB: ARC: FAB: CIVIT: GNEZDEN: LU: & POD: (Pečať spoločného cechu remeselníkov miest Hniezdne, Ľubovňa a Podolínec) . I keď spoločný cech puškárov a zámočníkov nie je doložený archívnym materiálom, toto pečatidlo je jeho priamym potvrdením.

 

Obrázok 3

Miroslav Števík spája toto pečatidlo so založením spoločného zámočníckeho cechu a potvrdením cechových artikul z roku 1724[5] (cechové artikuly boli spomínané už v článku Pečatidlo mesta Hniezdne z 18. storočia a Zámočnícke remeslo v obci Hniezdne). Nie je však 100% možné tieto dve pamiatky po zámočníckom cechu spojiť. Zaujímavá je predovšetkým skutočnosť, že v cechových artikuloch sa nenachádza žiadna zmienka o výrobe pušiek. Je ale otázne, či to bolo potrebné. (Obrázok 4) Puškári sa častokrát uvádzali v spoločnom cechu zámočníkov, prakticky ako súčasť zámočníkov alebo skôr špecializácia zámočníkov.[6]

Cechové zriadenie bolo patriarchálne. Cechové spoločenstvo tvorili majstri, tovariši a učni. Na čele cechu stál cechmajster, ktorý bol každoročne volený. Podľa cechových artikulov z roku 1724 bol cechmajster spoločného cechu volený vždy na Turičný pondelok.[7] Cechové spoločenstvo vlastnilo množstvo cechových premetov napr. zvolávacie tabuľky, cechové poháre a taktiež cechové pečatidlo.

Obrázok 5

 

Vyhotovenie pečatidla je veľmi podobné vyhotoveniu pečatidla mesta Hniezdne z 18. storočia. Či je jeho autorom taktiež Matej Steiner, nie je možné jednoznačne potvrdiť. Vznik a používanie tohto pečatidla by mohli doložiť listiny potvrdené týmto pečatidlom, ktoré cech vydával, či už svojim členom s potvrdením pečate, alebo v prípade komunikácie s vrchnosťou. V prípade tohto cechu je pečatidlo zároveň výrobkom a tiež dokladom zručnosti cechových majstrov.

Obrázok 6

 

[1] ŠPIESZ, Anton. 1983. Remeslá, cechy a manufaktúry na Slovensku. Martin: Osveta, 1983. s. 17.

[2] Ibidem, s. 24 – 25.

[3] KALETA, Ľudovít, ŠTEVÍK, Miroslav. Cechy a remeslá v Podolínci, Hniezdnom a Starej Ľubovni. In K dejinám Podolínca a novovekého Spiša. ŠTEVÍK, Miroslav (zost.). Stará Ľubovňa: Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni, 2006. ISBN 80-969234-3-9. s. 15.

[4] HOUDEK, Ivan. 1943. Cechovníctvo na Slovensku. Turčiansky sv. Martin: Muzeálna slovenská spoločnosť, 1943. s. 68 – 71.

[5] KALETA, Ľudovít, ŠTEVÍK, Miroslav. Cechy a remeslá v Podolínci, Hniezdnom a Starej Ľubovni. s. 26.

[6] HOUDEK, Ivan. 1943. Cechovníctvo na Slovensku. s. 25

[7] Ľubovnianske múzeum – hrad, archívny materiál: Artikuly zámočníckeho cechu z roku 1724. AM 14/2014, AM 690. s. 3.