Autorka: Mgr. Františka Marcinová, PhD.

Wier Richter und Rath der Königlkichen Freuen Stadt Kniesen unter den Lublauerischen Gebiet gelegen der Cron Pohlen incorporiret an den Ungarischen und Polnischen Gräntzen … Dießen zu mehrerer Galubwürdigkeit haben wür(de) praesentes mit unßeren gewöhnlichen größeren Stadt Insill bekräftigen und roboriren wollen …

My Richtár a rada slobodného kráľovského mesta Hniezdne patriaceho do Ľubovnianskej oblasti, včleneného do Poľskej koruny, na uhorsko-poľských hraniciach … pre väčšiu hodnovernosť túto (listinu) chceme potvrdiť a umocniť našou veľkou mestskou pečaťou …

Pečať ako symbol hodnovernosti, pečať ako symbol identity. Ľubovnianske múzeum – hrad od roku 1959 ochraňuje pečatidlo Slobodného kráľovského mesta Hniezdne, ktoré bolo symbolom mesta od 18. storočia.

Stredoveké mesto Hniezdne bolo vystavané na rovine údolia rieky Poprad na jej ľavom brehu po obidvoch stranách dôležitej obchodnej cesty, vedúcej z Uhorska do Poľska, zvanej „jantárová cesta“, cez hraničný prechod Mníšek nad Popradom. Z tejto cesty odbočuje v Hniezdnom cesta na Červený Kláštor a Spišskú Starú Ves.[1]

Najstaršia správa o obci je v listine z roku 1286, keď Peter a Mysun, synovia Miroslava, predávajú dedičnú škultéciu Jánovi, synovi Roxera z Kežmarku. Založená bola na šoltýskom práve pravdepodobne šoltýsom Mikulášom okolo roku 1270.[2] Nepriame zmienky o obci sa objavujú už v staršom období v spojení so známym cirkevným sporom medzi Ostrihomskou arcidiecézou a Krakovským biskupstvom. Michal Murcko uvádza, že Hniezdne patrilo medzi staršie slovenské osady, ktoré osídlili nemeckí kolonisti. Roku 1301 kráľ Václav daroval obec Jordánovi z Hrhova. Neskôr sa stalo Hniezdne majetkom Ľubovnianskeho hradu. V rokoch 1408 – 1410 bolo v rukách Peréniovcov. Od roku 1410 bolo v rukách kráľa. [3]

Po Veľkej noci v roku 1412 Žigmund Luxemburský povýšil Hniezdne na slobodné kráľovské mesto. Žigmund odôvodnil povýšenie obce na mesto vernosťou voči jeho osobe, najmä počas napätia medzi ním a poľským kráľom, a tiež pre pozdvihnutie obyvateľov, ktorí žili v nedostatku, útlaku a chudobe.[4] V roku 1412 sa Hniezdne spolu so Starou Ľubovňou, Podolíncom, 13 spišskými mestami z Provincie 24 spišských miest a hradmi Podolínec a Ľubovňa dostali do zálohu poľskému kráľovi Vladislavovi II. Jagiełło.

Pôvodne krátko plánovaný záloh sa predĺžil na 360 rokov. Počas tohto obdobia sa čiastočne zmenilo postavanie mesta, ale získalo aj nové výsady. V roku 1566 poľský kráľ Žigmund II. August udelil mestu Hniezdne podobné výsady ako mestá Stará Ľubovňa a Hniezdne. Mohli slobodne voliť richtára, chytať ryby v rieke Poprad, boli oslobodení od platenia mýta a v meste boli povolené dva výročné trhy na sviatok sv. Vojtecha a sv. Bartolomeja.[5] Záloh bol oficiálne ukončený v novembri 1772, kedy zástupcovia miest Stará Ľubovňa, Hniezdne a Podolínec zložili sľub vernosti. Rovnako ako spomínané dve mesta sa Hniezdne v roku 1778 stalo členom Provincie XVI spišských miest, kde patrilo až do roku 1876. V roku 1885 bolo zaradené do kategórie tzv. veľkých obcí, kde patrilo do roku 1924. Od roku 1926 patrí do kategórie obcí. Obec si udržala nemecký charakter až do roku 1945.[6]

Mosadzné pečatidlo mesta Hniezdne bolo do múzea zakúpené od p. Trellu z Hniezdneho. Pečatidlo pochádza z 18. storočia a podľa záznamu na zadnej strane bolo vytvorené Matejom Steinerom v Hniezdnom (Matheus Steiner in Kniesen). Pečatný obraz tvorí svätý Bartolomej, patrón farského kostola, ktorý v pravej ruke drží nôž a v ľavej svoju kožu. Sv. Bartolomej stojí pri stĺpe, ktorý predstavuje náhradu za pôvodnú kostolnú vežu. Po stranách hlavy patróna sú vyryté písmená S B (Sanctus Bartholomeus). Kruhopis tvorí nápis SIGILLUM * CIVITATIS * KNIESEN*.[7]

č. 1 aMosadzné pečatidlo z 18. storočia s vyobrazením sv. Bartolomeja

Sv. Bartolomej je patrónom celej obce. Vzhľadom na skutočnosť, že sa patrocínium dostalo do pečate obce, je možné predpokladať vznik kancelárie (počiatok spísomňovania) v meste Hniezdne na obdobie 13. alebo zač. 14. storočia.[8] Najstaršie pečatidlo je v Hniezdnom známe z polovice 15. storočia. Je na ňom ťažko čitateľný kruhopis. Predpokladá sa však, že najneskôr na konci 14. storočia muselo mať Hniezdne svoje pečatidlo. Už na najstaršom pečatidle je zobrazený patrón kostola sv. Bartolomej v pozadí s vežou kostola. Táto veža je poznávacím znamením pečatidla Hniezdneho oproti iným mestám so symbolmi sv. Bartolomeja (napr. na rozdiel od Čadce, Prievidze, či Veselého[9]). Toto pečatidlo sa stalo predlohou pre podobu súčasného erbu obce Hniezdne.

Ďalšie známe pečatidlo Hniezdneho je z roku 1629. Aj v jeho poli sa nachádza sv. Bartolomej s nožom v pravej ruke a svojou kožou v ľavej ruke. Písmená S a B sa nachádzajú vo výške pása svätca.[10] Toto pečatidlo bolo použité aj pri spečatení Artikulov spoločného zámočníckeho cechu miest Hniezdne, Podolínec a Stará Ľubovňa z roku 1724[11], ktoré boli podľa záznamu spečatené veľkou mestskou pečaťou (časť viď úvod tohto príspevku). Na základe tohto dokumentu je vidieť, že pečatidlo z roku 1629 používal mestský magistrát ešte na začiatku 18. storočia.

č. 2Odtlačok veľkej mestskej pečate z roku 1629

Pečatidlo uložené v Ľubovnianskom múzeu (opis viď vyššie) je najznámejším pečatidlom mesta Hniezdne. Odtlačok pečatidla bol nájdený ešte v roku 1869. Okrem toho Hniezdne v 19. storočí používalo tiež pečiatku s textom: * XVI SZEPESI KORONA VÁROS PECSÉTJE GNÉZDA.

Kedy bolo pečatidlo presne vyrobené nie je možné presne zistiť, keďže sa nezachovalo datovanie na pečatidle. Podľa záznamu uvedeného na zadnej časti pečatidla (v mieste, kde sa vkladala drevená rúčka na závit), pečatidlo vyrobil Matheus Steiner in Knisen (Matej Steiner v Hniezdnom).

č. 3Podpis Mateja Steinera na zadnej strane pečatidla

Na cechových artikuloch zámočníckeho cechu z roku 1724 sa nachádza ešte pečať z roku 1629. V tom istom dokumente sa však spomína zámočnícky majster Joannes Steiner so svojím najmladším synom Matthausom Steinerom.

č. 4Titulný list Artikulov zámočníckeho cechu z roku 1724 s menami Jána a Mateja Steinerovcov

Je známe, že pečatidlo bolo vyrobené v 18. storočí. Zámočnícky majstri boli veľmi zruční a častokrát sa ukázali aj ako umelecký zdatní kovotepci. Ak spojíme doterajšie poznatky, môžeme predpokladať, že pečatidlo vyrobiť Matej syn Jána Steinera, ktorý v roku 1724 predstúpil pred Teodora Lubomirskeho, aby potvrdili cechové artikuly zámočníckeho cechu, ktorými sa mali riadiť majstri v mestách Hniezdne, Podolínec a Stará Ľubovňa. Cechové artikuly boli následné potvrdené magistrátom mesta Hniezdne (viď úvod tohto príspevku), kde sa opäť spomína Ján Steiner so svojím synom Matejom.

č. 5Záznam o potvrdení Mestskou radou mesta Hniezdne Artikulov zámočníckeho cechu z roku 1724 s menami Jána a Mateja Steinerovcov

Matej Steiner bol uvedený tiež v roku 1775 v súpise obyvateľov, kde sa uvádza ako majiteľ domu 5 kategórie, niekoľkých polí a dobytka.[12] Ak by išlo o Mateja syna Jána Steinera je otázne, či teória Mgr. Moniky Pavelčíkovej, že domč. 17 v Hniezdnom patril zámočníckej rodine Steinerovcov.[13] Je totižto ťažké určiť, či dom, ktorý ležal na hlavnej ulici bol zaradený do 5. kategórie alebo podľa súpisu z roku 1779 do 3 kategórie.[14] Táto skutočnosť by si žiadala širší výskum, čo však nie je predmetom tohto príspevku.

Meno Mateja Steinera bolo tiež uvedené v súpise cechov mesta Hniezdne z roku 1776, kde je pri zámočníckom cechu zapísaný ako druhý majster, s vlastníctvom majstrovského titulu 17 rokov. Nie je však isté, či ide o Mateja syna Jána Steinera, keďže priezvisko Steiner bolo v meste Hniezdne pomerne bežné, čo dosvedčuje aj Zechvater uvedený v tomto zozname s menom Thobias Steiner, ktorý bol zámočníckym majstrom 53 rokov.[15]

Význam pečatidla nie je potrebné ani dnes vysvetľovať, keďže v súčasnosti poznáme jeho ekvivalent v podobe pečiatky. Mnohí z nás by ale určite svoje pečiatky vymenili za mohutné pečatidlo, veď každý z nás pozná rozprávky, či historické dokumenty, kde zapečatené dokumenty mali skutočnú hodnotu a moment rozlomenia pečate mal svoj tajuplný nádych. Ak by pečatidlo mesta Hniezdne z 18. storočia vedelo rozprávať, určite by bolo tým najlepším naračným prameňom k dejinám tohto „mesta“ minimálne v 18. a 19. storočí.

 

[1] HAAS, Eduard. Štátny okresný archív Stará Ľubovňa Mesto Hniezdne – katalóg 1285 – 1885, Inventáre a katalógy fondov štátnych okresných archívov na Slovensku. Stará Ľubovňa, 1977, s. 2

[2]Ľubovnianske múzeum – hrad, archívny materiál: PAVLÍK, Eduard. História obce Hniedzne 700 rokov I. strojopis, AM 11/1988, AM 152, s. 5

[3] MURCKO, Michal: Historický slovník obcí okresu Stará Ľubovňa, I. časť Č- M. Prešov: Metodické centrum Prešov, 1995, s. 25 – 28

[4] KROCHTOVÁ, Adriana. 2010. Stav cirkevného spoločenstva v mestách Stará Ľubovňa a Hniezdne na začiatku 18. storočia. Diplomová práca. Ružomberok. Katedra histórie FF Katolíckej Univerzity v Ružomberku, 2010, s. 28

[5] Ibidem, s. 29.

[6] MURCKO, Michal: Historický slovník obcí okresu Stará Ľubovňa, I. časť Č- M. c. d. , s. 25 – 28

[7] Ľubovnianske múzeum – hrad, zbierkový fond ĽM: Pečatidlo Knysen, 1959/0519, H 1649.

[8] NOVÁK, Jozef. 1967. Slovenské mestské a obecné erby. Bratislava: Slovenská archívna správa, 1967. s. 30.

[9] Ibidem, s. 176.

[10] NOVÁK, Jozef. 2008. Pečate miest a obci na Slovensku. I. A-M. Bratislava: FiF UK v Bratislave, 2008. ISBN 978-80-89236-49-7, s. 290.

[11] Ľubovnianske múzeum – hrad, archívny materiál: Artikuly zámočníckeho cechu z roku 1724. AM 26/2013, AM 619.

[12] MV SR ŠA v LE, fond SM, sig. 1775, č. 935, kart. 1009.

[13] PAVELČÍKOVÁ, Monika. Zámočnícke remeslo v obci Hniezdne . Dostupné na internete: http://www.hradlubovna.sk/zamocnicke-remeslo-v-obci-hniezdnom/ [cit. dňa 7.8.2015]

[14] MV SR ŠA v LE, fond SM, adm. 793/1778.

[15] MV SR ŠA v LE, fond SM, adm. 138/1776.