Autor: Mgr. Monika PAVELČÍKOVÁ

Majetok grófa Jána Zamoyského bol skonfiškovaný výmerom bývalého ONV v Starej Ľubovni zo dňa 18. 3.1948 č. 2001/38/1948 a tento výmer bol podľa § 1 ods. 1 dekrétu prezidenta republiky číslo 108/1945 Zb. potvrdený aj v odvolacom konaní na bývalom KNV v Prešove. Ako dôvod konfiškácie majetku Jána Zamoyského je vo výmere uvedená kolaborácia a nepriateľské správanie sa k slovenskému národu a k národnooslobodzovaciemu boju a v čase oslobodenia republiky opustenie štátneho územia.

Začiatkom roka 1991 sa syn posledného súkromného majiteľa Jozef Zamoyski obrátil listom na Španielske veľvyslanectvo v Prahe, v ktorom sa odvoláva na prebiehajúci reštitučný proces v ČSFR a v mene 5 dedičov (reštituent Jozef Zamoysky, Mária Terézia Zamoyska, Carlos, Rocio a Cristína – deti po bratovi Karolovi Zamoyskom) mieni uplatniť v zmysle zákona o  mimosúdnych rehabilitáciách č. 87/1991 Zb. dedičský nárok na vlastníctvo po svojom otcovi Jánovi Zamoyskom. Dedič bol plne oboznámený so situáciou ohľadom užívania jeho majetku a v prípade hradu, keďže ide o kultúrnu pamiatku, tento stav rešpektoval a chcel s mestom Stará Ľubovňa nadviazať seriózne vzťahy a prejavil ochotu dohodnúť sa na celkovom vyriešení jeho majetkových práv. Avšak predmetný zákon sa nevzťahoval na neho ani ostatných spoludedičov, a to z toho dôvodu, že nespĺňali podmienky uvedené v § 3 v ustanoveniach zákona, ktorý podmieňoval jeho občianstvo a trvalý pobyt v ČSFR. Pokúsil sa aj o získanie občianstva v ČSFR, ale koncom roka 1992 došlo k rozdeleniu ČSFR na dva samostatné štáty. 1. januára 1993 vznikla Slovenská republika, a tak úsilie dedičov o  vysporiadanie vlastníctva po Jánovi Zamoyskom v ich prospech zostalo na území Slovenska doteraz nevyriešené.