V jarných mesiacoch 2014 som riešila ponuku predmetov – drevených lodných kufrov, ktorých poslednou majiteľkou je pani Monika Ščigulinská v Hniezdnom. Aj napriek tomu, že predmetov tohto druhu máme vo fonde väčší počet, rozhodla som sa urobiť obhliadku na mieste, pretože ponúkané predmety môžu byť tvarom, materiálom a výzdobou jedinečné alebo výnimočné. V prípade prejavenia nášho nezáujmu bol ich osud vopred spečatený. Pôjdu na spálenie. A vtedy sa aj múzejníkovi obmäkčí srdce.

Pri obhliadke som si uvedomila, že sú súčasťou histórie vysťahovalectva, ktoré Slovákov postihlo vo viacerých vlnách a je spojené s konkrétnymi osudmi jedincov, ich rodín a potomkov. Americké lodné kufre – ako ich vlastníci a ich potomkovia nazývajú, sprevádzali vysťahovalcov na ceste cez moria, oceány, po kontinentoch, kde sa naši krajania vydávali za prácou. Preto som oslovila poslednú majiteľku, aby sa pokúsila priblížiť osud rodiny, ktorej cestovné kufre patrili. Podarilo sa jej napísať dojímavý rodinný príbeh, ktorý uvádzam v plnom znení.

 Július Zbuška sa narodil 10. 4. 1883 v Hniezdnom ako štvrté z deviatich detí. Pochádzal z roľníckej rodiny a v tejto tradícii pokračoval aj po založení vlastnej rodiny. V roku 1907 sa oženil s Viktóriou, rodenou Dubielovou. Počas manželstva sa im narodilo 8 detí : Emil, Anna, Viktória, dvojčatá Dorotea a Mária, Ján, Nikodém a najmladšia Margita. Nakoľko práce na hospodárstve bolo vždy viac než dosť, pomáhať museli v rámci svojich možností všetky deti. Pod jednou strechou v rodine žili aj dve siroty, ktorým manželia poskytli prístrešie, stravu a ošatenie. Siroty im na oplátku pomáhali na gazdovstve. Najstarší syn Emil vo svojich 17 rokoch (v roku 1925) odchádza za prácou do Ameriky. Okrem práce tu našiel aj životnú partnerku a založil si rodinu.

V roku 1930 za synom cestuje otec Július. Lodné kufre sú jeho majetkom, v nich si odvážal do ďalekej Ameriky pár kusov oblečenia, v srdci spomienky na svojich najbližších, ale aj obavy z nepoznaného. Doma zanecháva tehotnú manželku so 7 deťmi, dvoma sirotami a veľkým hospodárstvom. Po dlhej štvormesačnej plavbe loďou Aquitania vybalil kufre v New Yorku. Našiel si prácu v bani, neskôr v drevárskej spoločnosti, kde ťažko pracuje, aby poslal domov niečo na prilepšenie. Manželka sa starala o hospodárstvo a hlavne deti, ktoré medzičasom dorástli.

Po dlhoročnej drine Július zatúžil po rodine a domove. Internetové zdroje dokazujú, že Július mal zakúpený palubný lístok domov. Rodina však udáva, že doma nebol. Z rozprávania dcéry Doroty vieme, že sa dozvedel o hroziacej druhej svetovej vojne a aby sa vyhol povinnosti narukovať, vrátil sa späť do Ameriky.

V roku 1947 Viktória odchádza za manželom, plaví sa loďou Mauretánia. Po dlhoročnom odlúčení sa stretáva s manželom aj synom. Neskôr aj s dcérou Annou, ktorá taktiež zakotvila v Amerike, tu si našla aj svojho životného partnera a tam aj dožíva…

Aj keď sú už manželia Július a Viktória spolu, osud im ani vtedy nič neuľahčil. Viktória začala pracovať a s manželom sa stretáva len raz denne na omši, nakoľko pracujú na opačných zmenách.

V roku 1957 sa obaja vracajú domov, kde ich víta už dospelá najmladšia dcéra Margita, ktorá prvýkrát uvidela svojho otca. Keď odchádzal, nebola ešte na svete. Doma Július a Viktória oslavujú výročie zlatej svadby, na ktorom sa stretáva celá rodina – deti aj vnúčatá, zaťovia aj nevesty. Po oslave sa staronoví manželia vracajú späť do Ameriky, kde naďalej ťažko pracujú.

Roku 1962 Július zomiera, Viktória ho pochováva v New Yorku a sama sa vracia späť na Slovensko k deťom. So sebou prináša i Júliusove lodné kufre, ktoré deťom, vnúčatám a pravnúčatám poskytujú dôkaz o dlhoročnej láske k manželke, rodine, ale aj rodnej zemi.

Viktória zomiera v roku 1972, obklopená láskou svojich detí a blízkej rozvetvenej rodiny, ktorú s Júliusom deťom od malička vštepovali. Pochovaná je v Hniezdnom. Ich posledná žijúca dcéra Dorota v roku 2014 v Hniezdnom zomrela vo veku nedožitých 101 rokov (*2. 2. 1913 – + 16. 1. 2014).

Zaspomínala posledná majiteľka – pravnučka Monika Ščigulinská

                                                     Hniezdne 297