Autor: Mgr. Peter ŽARNOVSKÝ

Každému obyvateľovi Starej Ľubovne je známe, že mesto je obdarené dávnou tradíciou a bohatou, viac ako sedemsto ročnou históriou. Práve v tomto roku si pripomíname presne sedemsto dvadsať rokov od prvej písomnej zmienky o našom meste.

Listina, v ktorej sa prvýkrát spomína Stará Ľubovňa, je napísaná na pergamene a v latinskom jazyku. Tento jazyk bol v tom čase nie len jazykom učencov, ale aj úradným jazykom každého európskeho kráľovstva.

Prvý záznam o Starej Ľubovni pochádza z novembra 1292. Neznamená to však, že týmto rokom začala Stará Ľubovňa, resp. vtedy ešte len Ľubovňa, existovať, alebo že sa vtedy začalo s jej výstavbou. Ľubovňa tu bola už aj pred touto zmienkou. Vyššie spomínaný rok je prvým písomným a teda právnym dokladom o jej existencií. Spomína sa, samozrejme, v širšom kontexte a to v listine, ktorá udeľovala Podolíncu mestské výsady. Táto listina obsahuje spísané mestské privilégia pre Podolínec. Nechal ju vyhotoviť Václav II. český kráľ a knieža Krakovska a Sandomierska. V origináli privilegiálnej listiny sa Stará Ľubovňa spomína pod názvom Libenow.

Prvá písomná zmienka neznamená, že Ľubovňa už vtedy bola mesto. Na to, aby sa dedina stala mestom, boli potrebné mnohé okolnosti, ktoré by to dovolil, respektíve umožňili. Prvoradou a najhlavnejšou podmienkou bol hospodársky rast a potenciál, konkrétnej obce. Listina z roku 1292 jasne ukazuje na dva nepopierateľné fakty. V spomínanom období Podolínec mal hospodárske zázemie na to, aby sa z neho stalo mesto. Stará Ľubovňa toto kritérium ešte nespĺňala a musela si počkať na ďalší historický vývoj, ktorý ako dejiny neskôr ukázali, priniesol svoje ovocie v podobe mestských výsad aj pre ňu. To sa však udialo až o pol storočie neskôr, takže nepredbiehajme udalosti a vráťme sa späť na koniec 13. storočia.

Z toho čo tu bolo uvedené je jednoznačné, že dnešná Stará Ľubovňa na konci 13. storočia bola ešte dedinou. Jasne to hovorí prvá písomná zmienka, kde sa naše mesto spomína, spolu s Hniezdnym, ako Libenow et Cniszna villarum, čo v preklade znamená, dedín Ľubovňa a Hniezdne.

Už vyššie som spomenul, že Ľubovňa existovala aj pred touto zmienkou. Sídla, či už mestá alebo dediny, vznikali v stredoveku pri riekach, pri brodoch cez ne alebo na križovatkách obchodných ciest. Podobne to bolo aj v prípade Ľubovne. Vznikla na brehu rieky Poprad a tiež na križovatke obchodnej trasy. Dnes sa naše mesto rozprestiera na oboch brehoch Popradu. V minulosti to tak, samozrejme, nebolo a vznikajúce sídlo sa začalo budovať na pravom brehu tejto rieky. Ivan Gojdič vo svojej štúdií Spišské mestá a ich vývoj píše, že Ľubovňa vznikla na rázcestí, kde západná cesta viedla do Šariša a severná do Červeného Kláštora a následne do Poľska.

Pred rokom 1292 bolo naše mesto menším sídlom ešte dedinského charakteru. Až do doby, kedy nám boli udelené výsady slobodného kráľovského mesta sa sídlo začalo rozrastať a námestie získalo obdĺžnikový pôdorys a zástavbu vedľajších ulíc.

To však sú udalosti, ktoré ďaleko presahujú koniec 13. storočia. Na tomto mieste je vhodné spomenúť ešte jednu zmienku o našom meste. Mala pochádzať z roku 1235 a Ľubovňa sa v nej má spomínať v súvislosti so sporom krakovského biskupa a spišského prepošta o právo vyberania cirkevného desiatku z farností na severe Spiša. Upozorňujem však, že táto zmienka je len nepriamou a je stále predmetom sporov medzi historikmi. Prvým nepopierateľným dokladom, teda prvom písomnou zmienkou o Ľubovni naďalej ostáva listina z novembra roku 1292.

Obyvatelia dedín chodili vybavovať svoje záležitosti do mesta. Najbližším mestom bol Podolínec. Je teda pochopiteľné, že vydavateľ listiny, v tomto prípade český kráľ Václav II. nariadil, aby sa Ľubovňania obracali so svojimi záležitosťami na Podolínec. Myslia sa tu záležitosti právnej povahy. Ako protiváhu, sa museli Ľubovňania zúčastňovať na opravách priekopy a podolínskeho opevnenia.

Tok histórie sa vždy rútil veľkou rýchlosťou vpred a tak aj Stará Ľubovňa zažila mnohé dejinné zvraty. Zasiahli do jej historického vývoja, ale o tom si snáď povieme nabudúce.