Autor: Mgr. Eduard Laincz

Koncom júla sme si pripomenuli 100. výročie vypuknutia prvej svetovej vojny. Táto smutná udalosť na začiatku 20. storočia navždy zmenila ráz celej Európy a ovplyvnila aj ďalšie smerovanie a vývoj európskych mocností. Na začiatku všetkého bol síce atentát na nasledovníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d´Este a jeho manželku (28. júna 1914 v Sarajeve), avšak tento čin nebol skutočným dôvodom vypuknutia tohto obrovského vojnového konfliktu. Sarajevský atentát sa stal iba vhodnou zámienkou, pretože pravou príčinou boli dlhotrvajúce imperiálne rozpory a „vyššie“ ciele európskych mocností. Vojnový konflikt začalo Rakúsko-Uhorsko, ktoré 28. júla 1914 vypovedalo vojnu Srbsku. Tento akt spustil reťazovú reakciu, v rámci ktorej si jednotlivé štáty zoskupene v dvoch konkurenčných táboroch (štáty Dohody a Trojspolku) v nasledujúcich dňoch vypovedali navzájom vojnu. Bojovalo sa na frontoch v Európe, Ázii a aj Afrike. Do bojov sa zapojilo okolo 65 miliónov vojakov, z ktorých bolo zabitých 10 miliónov. Týmto číslami sa „Veľká vojna“ (dobové označenie 1. sv. vojny) stala v dejinách ľudstva jedným z najrozsiahlejších konfliktov na svete.

Prvá svetová vojna mala značný vplyv aj na obyvateľov Slovenska. Okrem samotného faktu, že obyvatelia Slovenska narukovali v rámci armády Rakúsko-Uhorska(zo Slovenska bojovalo na fronte okolo 450-tisíc mužov, padlo ich okolo 69 000), okrajovo a na relatívne krátky čas boli do bojových konfliktov zahrnutí aj obyvatelia severovýchodného Slovenska. Spomínané oblasti sa v zime 1914 a na jar 1915 stali bojiskom armád východného frontu. Každodenný život v okrese Stará Ľubovňa tak čiastočne zasiahli boje v Karpatoch. Keďže Stará Ľubovňa bola v blízkosti hraníc, cez jej územie prešlo viacero vojsk. Tunajšie obyvateľstvo sa tak dostalo do víru vojnových udalostí, prišlo do kontaktu s cisárskou a kráľovskou armádou Rakúsko – Uhorska a na vlastnej koži pocítilo blízkosť vojny.

Vyhlásenie vojny a jej vplyv na Starú Ľubovňu

Dva dni pred vyhlásením vojny 26. júla 1914 prišiel do Starej Ľubovne na aute úradník Župného úradu v Levoči, ktorý priniesol mobilizačné vyhlášky na okresný úrad. Najprv vyhlásil vyhlášku na námestí a odišiel následne za starostom, ktorý neskôr pred úradom prečítal mobilizačné inštrukcie. Po ňom pred davom obyvateľov a zvedavcov vystúpil aj úradník okresného súdu Jozef Szépe, ktorý predniesol povzbudzujúcu reč pre obyvateľov. Zmobilizovaní mali byť všetci muži do 37 rokov. Dav prijal mobilizáciu búrlivými výkrikmi v maďarčine a slovenčine – Nech žije vojna! Éljen a háboru!. Postupne sa tak mohlo začať lúčenie s rodinami. Všeobecne medzi obyvateľmi prevládal názor, že vojna nebude, prípadne bude trvať len krátko a muži verili, že sa čoskoro vrátia do svojich domovov. Starší chlapi mali s mobilizáciou už skúsenosti z rokov 1908 a 1912. Najprv prebehla čiastočná mobilizácia 28. júla 1914, neskôr od 31. júla všeobecná mobilizácia a od 21. augusta aj všeobecná mobilizácia domobrancov. Ešte predtým 2. augusta 1914 boli aj odvody koňov a obyvateľom tak bolo zrekvirovaných 76 koní. Tých odviedli poverení vojaci zo sebou na front. Keďže miestni chlapi narukovali, ku žatve prišli narýchlo pomôcť starší maďarskí vojaci (300 domobrancov), tí sa však tejto práci nerozumeli a skôr pri nej prekážali.

Ruská ofenzíva v Karpatoch a vojsko v Starej Ľubovni

V Starej Ľubovni sa v súvislosti s ruskou ofenzívou objavilo prvé vojsko už v auguste 1914. Toto muselo mesto hostiť na vlastné trovy. V septembri a októbri sa cez obec prehnalo viacero vojsk a vojenských áut. Dňa 19. novembra 1914 sa v Starej Ľubovni objavila 4. jazdecká divízia pod vedením generála Ota Jozefa von Berndta. Cez mesto tak prechádzalo mohutné vojsko, nákladné autá prevážali ťažké delostrelectvo a muníciu. Tento ťažký náklad oslabil drevený most cez Poprad až tak, že sa celý zrútil. Následkom toho posledné auto kolóny skončilo v rieke. Po troch týždňoch prišlo 300 sapérov (ženijné technické vojsko), ktorí auto vytiahli s 8 pármi volov a postavili provizórny most. Najťažšia doba pre Slovensko bola v decembri 1914 a januári 1915. Aj keď boje prebiehali hlavne ďalej na východ v oblasti Humenného a Bardejova, ruské vojsko sa objavilo aj v neďalekej Piwnicznej. Dôkazom toho bolo aj to, že majetnejší haličskí Židia utekali so svojím majetkom na vozoch aj cez Starú Ľubovňu. Na obranu proti ním boli na Vabci a Osle postavené batérie delostrelectva. Počas tohto obdobia boli v meste skoro všade ubytovaní po domoch miestnych obyvateľov vojaci a v ich maštaliach armádne kone. Prišlo aj k požiaru 10 stodôl, ktoré zapríčinili z nedbalosti vojaci. Na samotnej fare bolo umiestnené veliteľstvo pluku. Následkom neustálej hrozby priblíženia sa východného frontu prišlo na fare v Starej Ľubovni k rokovaniu medzi veliteľstvom pluku a župným úradníkom Dr. Neogradyom o evakuácii okresu. Keď prišiel do mesta plukovník Dragúnskeho pluku č. 9 Johann Kopeček, tak sa ľudia a úrady vzdialili do Levoče a Rožňavy. Cez mesto sa v tom čase prehnalo množstvo vojakov – pechota, delostrelci, hulani, husári a dragúni s koňmi. Na Vabci boli pripravené na obranu 4 kanóny. Počas jednej noci bolo na fare 78 oficierov, napr. generáli – Nolen, Berndt, Lengyel; 5 plukovníci – Kopeček, Weber, Weisz, Zupček, Krausz; 6 podplukovníci a 2 majori. Miestny farár Ján Csumitta vtedy musel bývať v kuchyni. V škole bola dočasná nemocnica, kde bolo umiestnených 620 ranených vojakov, z ktorých 8 umrelo. V roku 1914 ruské vojsko ustúpilo a tunajšie vojsko odtiahlo smerom na Piwnicznu do Poľska a bojovalo ďalej pri Limanowej. Ako posledné vojsko sa v meste objavil 6. apríla 1915 Dragúnsky pluk č. 8 (súčasť X. armádneho zboru) pod vedením plukovníka Viktora Bauera von Bauernthala. Ten pobudol v okrese až do mája 1915. Vtedy prišlo k porážke ruského vojska pri Gorliciach. Nemci prerazili front, takže ruská armáda ustúpila až ku Ľvovu. Až do konca vojny sa už ruská armáda nedostala za Karpaty a územie Slovenska tak už nebolo priamo ohrozené vojnovými konfliktami. Po prelome pri Gorliciach sa vojsko presunulo na územie Poľska a zanechalo tak mesto Stará Ľubovňa mimo vojenských bojov. Záverečná štatistika po skončení ruskej ofenzívy hovorí, že Starou Ľubovňou prešlo okolo 55 000 vojakov a 12 000 konských záprahov. Už v lete 1915 zvláštna vojenská a civilná komisia odhadla škody na majetku spôsobené prechodom cisárskych a kráľovských armád Rakúsko – Uhorska na sumu 34 000 korún.