Autorka: Mgr. Františka Marcinová, PhD.

Jána Amos Komenský raz povedal: „Dobré knihy, ak sú skutočne dobre a múdro napísané, sú cibrením ducha, pilníkom súdnosti, masťou na oči, lievikom múdrosti, zrkadlom cudzích myšlienok a činov, našich vlastných potom vodidlom.“ Týmto pravidlom a vetou sa určite riadili aj naši predkovia. Ako je z histórie známe, v minulosti výsadu vlastniť knihy nemali mnohí. Predovšetkým museli byť majetnejší, aby si luxus zakúpenia knihy mohli dovoliť. Prestíž vlastníctva bohatej knižnice si uvedomovali mnohé šľachtické rodiny nielen na území Slovenska. Svoje veľkolepé knižnice prezentovali vo veľkolepých sálach, ktoré sú dnes prevažne pod správou múzeí. Aj Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni počas svojej existencie vytvorilo malú kolekciu historických kníh, ktoré sú hodnotnou súčasťou jeho zbierkového fondu.

Kniha Psalterium Davidis olim iuxta translationem veterem,ad Hebraicam veteritatem recognitum[1] od autora Juraja Maior (Georgius Maior, 1502-1574) bola vydaná v roku 1594 vo vydavateľstve Iosiasa Riheliusa v Štrasburgu. Kniha má polotuhú väzbu. Na koženom záhlaví sa nachádza názov knihy PSALTERIUM DAVIDIS. V knihe chýba predsádka, kde bol podľa útržkov prítomný exlibris. Ozdobená je iniciálkami a drobnými kresbami. V poslednej časti sa nachádzajú notové zápisy jednotlivých oslavných piesní. Kniha je zložená z dvoch častí s počtom strán [16] 288 [12] 162 (=160) [4]. Táto kniha patrí k najstarším tlačiam, ktoré sa nachádzajú v Ľubovnianskom múzeu – hrad a je súčasťou súboru, ktorý bol do Ľubovnianskeho múzea – hrad vrátený ako pozostatok šľachtickej knižnice rodu Zamoyských.

Už starý pán Andrej Zamoyski vlastnil rozsiahlu knižnicu, ktorú poskytoval na štúdium študentom seminára a katolíckych škôl z oblasti Haliče. V budovaní tejto knižnice pokračoval aj Ján Zamoyski. Podľa opisov Wilhelmíny Wandy Jankowskej, ktorá pracovala ako učiteľka v rodine Zamoyských, mal rozsiahlu knižnicu v osobitnej budove, ktorú Wilhelmína opisuje takto: „Idúc ďalej do budovy, v ktorej sa nachádzala hradná knižnica s bohatým knižným fondom starých tlačí (2500 zväzkov). Navštevovala som ju väčšinou v nedeľu popoludní. Knižnica nebola vykurovaná, takže knihy, ktoré ma zaujímali, som si požičiavala do izby. Veľmi sa mi páčila stará veľká obrázková kniha viazaná v koži, s peknými farebnými iniciálami, opisujúca život a obyčaje poľskej šľachty. Večery strávené pri čítaní tých krásnych kníh mi prinášali najväčší zážitok.“ Už tento opis svedčí o rozsiahlosti knižnice a jej význame pre rodinu.[2] Aký bol osud knižnice rodiny Zamoyských po roku 1944 je stále záhadou. Podľa niektorých pamätníkov, bola celá knižnica rodiny Zamoyských po ich odchode naložená do vlaku a odvezená nevedno kam. Podľa neskorších zistení, ktoré však boli iba strohé, sa časť tejto knižnice nachádza v zbierkovom fonde Múzea na Červenom Kameni. Túto skutočnosť sa nám však nepodarilo potvrdiť. Časť tejto knižnice sa dostala do Vedeckej knižnice v Prešove, odkiaľ boli knihy po podpísaní dohody v roku 1990 presunuté pod správu Ľubovnianskeho múzea v roku 1996. Okrem súboru kníh, ktoré sa do múzea dostali v roku 1996, je súčasťou zbierkového fondu aj jedna kniha z knižnice rodiny Zamoyských, ktorá bola získaná v roku 1957 vtedajším riaditeľom Andrejom Čepiššákom od pána Jána Tomčáka.

Identifikácia kníh pochádzajúcich z knižnice Zamoyských je pomerne jednoduchá, pretože knihy obsahujú podpisy alebo exlibrisy ako podpis Andreja Zamoyského, či venovanie Karolíne de Bourbon (Borbón) Zamoyskej. Ďalším je pečiatka „ZAMEK LUBOWLA,“ ktorá je zložená z erbu rodiny Zamoyských a posledným je pečiatka „LUBOWELSKI ZAMEK“ zložená z aliančného erbu rodiny Zamoyských a rodiny Bourbon. Okrem toho sa v dvoch knihách Historya polityczna dla szlachetney młodzi I. a II. nachádza ex libris „Z BIBLIOTEKI ORDYNACYI ZAMOYSKIEY ROKU 1815 STANISŁAW ORDYNAT,“ z čoho vyplýva, že tieto knihy pochádzali ešte z knižnice otca Andreja Zamoyského.

Podpis Andreja Zamoyského sa nachádzal v dvoch knihách, z ktorých obe majú geografický charakter. S venovaním Karolíne de Bourbon boli dve knihy náboženského charakteru, pričom obe jej venoval Giovanni Angelico Drewaczynski.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Pri zvyšných knihách patriacich rodine Zamoyských je otázne, prečo existujú dve pečiatky, dva exlibrisy Zamoyských. Jedna z nich je tvorená kruhom s kruhopisom „ZAMEK LUBOWLA.“ V strede sa nachádza štít, ktorý je ťažko čitateľný a nie je isté, či ide o erb rodiny Zamoyských. Nad štítom je klenot v podobe z koruny vychádzajúceho vpravo hľadiaceho capa. Erb je sprevádzaný dvoma nosičmi, ktorých predstavujú dvaja rímski vojaci s kopijou.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Tento symbol sa nachádza v 48 knihách. Ide predovšetkým o knihy venované histórii a filozofickým smerom, právu a správe Uhorska.

Druhá pečiatka je opäť kruhová s kruhopisom „LUBOWELSKI ZAMEK.“ V strede sa nachádza aliančný erb. Ten je tvorený erbom rodiny Zamoyských, čo predstavujú v červenom poli tri skrížené šípy alebo žezlá. Klenotom je z koruny vyrastajúci vpravo hľadiaci cap, totožný so samostatným erbom vo vyššie spomenutej pečiatke. Druhý erb tvoria v modrom štíte uložené tri heraldické (bourbonovské) ľalie do tvaru písmená V. Nad ním je klenot predstavujúci kráľovskú korunu. Ide o aliančný erb Jána Zamoyského a Izabely de Borbón.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

V súčasnosti prebieha rozsiahly výskum šľachtických knižníc na východnom Slovensku. Je možné, že sa v rámci tohto výskumu objavia aj nové informácie, ktoré doplnia poznatky o bohatej knižnici rodiny Zamoyských.

 

[1] Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni, zbierkový fond: Psalterium Davidis, 1996/0246, L 13 553.

[2] PAVELČÍKOVÁ, Monika. 2012. Rod Zamoyských. In Šľachtické rody na hrade Ľubovňa. Stará Ľubovňa: Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni, 2012, s. 89 – 105.