Autor: Mgr. Eduard LAINCZ

Cieľom toho článku je poukázať na situáciu na územiach severného Spiša v prelomovom roku 1944, chronologicky podať vývoj partizánskeho hnutia na tomto území a pripomenúť aj nárast činnosti rôznych skupín banditov, ktorí rabovali a ohrozovali životy miestnych obyvateľov.

Po vzniku Slovenského štátu v marci 1939 tvorili okres Spišská Stará Ves tieto obce: Reľov, Osturňa, Malá Franková, Veľká Franková, Spišské Hanušovce, Potok, Matiašovce, Zálesie (Gibeľ), Havka, Spišská Stará Ves, Majere (Vyšné Šváby), Červený Kláštor (Nižné Šváby), Lysá nad Dunajcom (Kalenberg), Lechnica, Haligovce, Veľká Lesná (Rychvald), Veľký Lipník a Stráňany (Foľvark). Ku nim sa koncom decembra 1939 opätovne navrátili (inkorporovali) aj obce a územia, ktoré boli v rokoch 1920 a 1938 pripojené k Poľsku. Išlo o  obce Nová Bela, Fridman (s osadou Falštín), Krempachy, Tribš, Durštín, Čierna Hora, Jurgov, Repiská, Vyšné a Nižné Lapše, Nedeca, Kacvín, Lapšanka a Lesnica.

Predohra osudných dní

Po štyroch rokoch života v rámci samostatnej republiky sa začala v čoraz väčšej miere prejavovať určitá nespokojnosť s voči režimu, čoho následkom bol rozvoj ilegálneho hnutia na slovensko-poľskom pohraničí. Rozmach protinemeckej činnosti bol zaznamenaný už od júla 1943. Najprv začali veľmi aktívne vystupovať poľskí partizáni v blízkom pohraničí Generálneho Gubernátu (územie bývalého Poľska), kde sa objavilo viacero prípadov prepadnutia bezpečnostných orgánov a ich staníc partizánmi.

Táto činnosť partizánskych skupín sa postupne preniesla aj na územie severného Spiša. Prvým zaznamenaným prípadom činnosti partizánov v okrese Spišská Stará Ves je prepad z 26. septembra 1943 v obci Krempachy a následne v obci Nová Bela (8. októbra). Táto prvotná činnosť partizánov ešte bola poznačená nedostatkom zbraní a preto podnikali skôr len prieskumné výpravy, vďaka ktorým chceli prípadne nadviazať kontakt s ilegálnymi pracovníkmi v niektorých obciach Zamaguria.

Na druhej strane sa aktivizovali aj určité skupiny potulujúcich sa ozbrojených a asociálnych bánd, ktoré boli väčšinou zložené z obyvateľov poľských pohraničných obcí. Tieto prichádzali na územie Spiša rabovať a okrádať miestnych obyvateľov. Ich činnosť bola však v roku 1943 ešte v zárodkoch a diala sa len sporadicky. Jediným prípadom v roku 1943 bol prepad samoty Špirky v Haligovciach, kde sa 2. novembra 1943 asi o 23:00 hodine objavila 6-členná skupina Poliakov. Títo banditi okradli miestnych obyvateľov o peniaze, šatstvo a obuv. Jedného z domácich pred odchodom fyzicky napadli a ostatným sa vyhrážali zabitím a vypálením ich príbytkov. Situácia pred rokom 1944 tak bola nezmenená, obyvateľstvo túžobne očakávalo koniec vojny a strachovalo sa o svoju budúcnosť na pohraničí.

Ticho pred búrkou

Pomery na území severného Spiša boli na začiatku roku 1944 pokojné. Pohraničné incidenty alebo prepadnutia partizánmi sa v poslednej dobe nekonali. Príčinou ich nečinnosti bolo jednak veľké množstvo snehu v tomto kraji, a na druhej strane aj posilnenie nemeckého pohraničného veliteľstva. K zmene prišlo od konca februára, kedy sa hlavne na území Generálneho Gubernátu prejavovala vo väčšej miere partizánska činnosť. Okrem toho v lesoch v okolí Nového Targu sa potulovali tlupy Poliakov, ktoré vykonávali rôznu záškodnícku činnosť. Títo Poliaci sa skrývali pred Nemcami, lebo nechceli byť transportovaní na prácu do Nemecka. Pretože hrozila možná aktivita týchto tlúp aj na inkorporovanom území, boli tak posilnené Žandárske stanice (Jurgov), oddelenia Finančnej stráže (Nová Belá, Nedeca, Lesnica, Smerdžonka, Spišská Stará Ves) a aj Colný úrad Nedeca.

Začiatkom júla 1944 máme zaznamenané dva prepady v Lesnici. Najprv 2. júla bol prepadnutý Ondrej Dobák, príslušník oddelenia Finančnej stráže v Lesnici, štyrmi partizánmi v lese. Keďže mali záujem hlavne o nejaké zbrane a O. Dobák pri sebe žiadnu zbraň nemal, prišiel teda o svoju obuv a šatstvo. Neskôr v noci z 13. na 14. júla 1944 sa pokúsili partizáni zaútočiť aj priamo na kasárne Finančnej stráže v Lesnici. Prišlo však k prestrelke, partizáni sa stiahli naspäť do lesov a prípadné nebezpečenstvo krádeže a odzbrojenia posádky tak bolo zažehnané.

V tejto situácii schválila slovenská vláda 1. augusta 1944 na svojom zasadnutí návrh ministra národnej obrany, generála Ferdinanda Čatloša, na vyhlásenie operačného pásma na území Šarišsko-zemplínskej župy, v okresoch Stará Ľubovňa, Kežmarok a Spišská Stará Ves. Po týchto opatreniach vydal generál Augustín Malár 11. augusta nariadenie o mimoriadnych pomeroch na území Šarišsko-zemplínskej župy, okresov Stará Ľubovňa a Spišská Stará Ves. Situáciu však veľmi neovplyvnilo ani vyhlásenie stanného práva z 12. augusta na celom území republiky a tak partizánske hnutie naďalej silnelo. Rovnako sa množili aj jednotlivé prepady staníc, úradov a domov v obciach okresu.

Keďže partizáni potrebovali získať v prvotnej fáze naďalej hlavne zbrane, začali prepadávať oddelenia Finančnej stráže a Žandárske stanice v okrese. Pred vypuknutím povstania sú známe odzbrojenia oddelenia Finančnej stráže v Novej Belej (15. augusta), prepad Žandárskej stanice a následne aj Finančnej stráže vo Fridmane (22. augusta). Prišlo aj k prepadu veľkostatku vo Falštíne občanmi poľskej obce Maniowy (23. augusta), odkiaľ zobrali 29 kusov hovädzieho dobytka. Situácia tesne pred povstaním tak bola vyhrotená a vo vzduchu visela možná zmena a zásah nemeckej armády.

Vypuknutie Slovenského národného povstania

Vyvrcholením ilegálnej činnosti na Slovensku bolo Slovenské národné povstanie (SNP), ktorého začiatok sa datuje na 29. augusta 1944. Aj keď okres Spišská Stará Ves nebol priamo súčasťou povstaleckého územia (bolo to hlavne územie stredného Slovenska), stal sa operačným priestorom nemeckých okupačných vojsk, ktoré tadiaľto prechádzali smerom na Kežmarok a Poprad. Preto aj tu, v rámci viacerých partizánskych oddielov, prebiehala intenzívna partizánska činnosť. Po tom, čo bola 3. septembra 1944 odzbrojená najbližšia vojenská posádka v Podolínci, zostali partizánske skupiny a miestni ilegálni pracovníci jedinou ozbrojenou protinacistickou silou v regióne. Títo pokračovali v partizánskom boji až do spojenia s jednotkami Červenej armády.

V okrese Spišská Stará Ves tak možno lokalizovať tri oblasti partizánskej a odbojovej činnosti:

  1. Išlo o severozápadnú časť okresu, čiže o prinavrátené obce severného Spiša. Tu pôsobila najmä brigáda podplukovníka Ivana Zolotara, ktorá operovala na južnej časti Poľska, v okolí Noweho Sącza a Noweho Targu. Ďalej to bol 1. Pluk podhalských strelcov. Jeho súčasťou bol 4. prápor pod vedením kapitána Juliana Zapału „Lamparta“. Práve on veľmi aktívne pôsobil na tomto území. Podobne aj oddiel partizána „Wichra“, poručíkov „Zawisza“, „Łazika“ a majora Adama Stabrawu „Borowy“. Ilegálni pracovníci mali centrum pôsobnosti hlavne v Nižných Lapšach a Durštine.
  2. Podobným centrom odbojovej činnosti sa stala aj Malá Franková, pod ktorú spadala stredná časť Zamaguria. Tu bol hlavný organizátor člen právnickej fakulty, Karol Rebro. Ten zvolal tesne pred vypuknutím SNP tajnú poradu v dome poslanca Pavla Čarnogurského, ktorý tiež aktívne pomáhal partizánom. Na porade sa zúčastnili aj ilegálni pracovníci zo Spišskej Starej Vsi, počas ktorej boli informovaní o blížiacom sa národnom ozbrojenom povstaní. Vytvorila sa tak odbojová skupina, v ktorej pôsobili aj ľudia z okolitých dedín. Táto odbojová skupina vyhotovila letákyvyzývajúce civilné obyvateľstvo k pomoci partizánom jedlom a odevom, ktoré po Zamagurí rozniesla mládež. Táto skupina zahrňovala aj okolité dediny ako Osturňa, Havka, Matiašovce, Spišské Hanušovce či Reľov.
  3. Poslednou oblasťou bolo územie na východe okresu. Tieto obce boli napojené na partizánske oddiely a ilegálnych pracovníkov, ktorí pôsobili aj na území okresu Stará Ľubovňa. Boli to najmä brigáda Čapajev pod velením S. F. Lesniskovského, partizánsky zväzok Alexander Nevský pod velením V. A. Karasjova-Stepanova, jednotka pod vedením N. Prokopiuka, M. Szukajeva, L. Berenstejna a špeciálny prieskumný partizánsky oddiel mjr. Belova-Kovalenku. Činnosť partizánov prebiehala vo viacerých obciach okresu, pri ktorých okrem rôznych prepadov prišlo aj k viacerým ozbrojeným konfliktom s nemeckými vojakmi. Okrem toho hlavnou úlohou partizánov bola aj rôzna záškodnícka činnosť – vyhadzovanie mostov na cestách, mínovanie ciest, rušenie spojenia a ničenie telefónnych stĺpov a pretrhávanie vedenia. Pri týchto činnostiach im často pomáhali aj miestni ilegálni pracovníci, najmä poskytovaním potravín, odevu a informácií o nemeckých jednotkách v okrese. Bola to väčšina obyvateľov obcí Veľká Lesná, Lesnica, Haligovce, Veľký Lipník a Stráňany.

K širšiemu rozvoju partizánskej činnosti na severnom Spiši však neprišlo z viacerých príčin. Keďže to bolo prevažne hraničné pásmo, v zamagurských obciach bola pomerne hustá sieť oddelení finančnej stráže, colných úradov a žandárskych staníc. Ďalším faktorom bolo pôsobenie nemeckých jednotiek na tomto území, ktoré boli ubytované prevažne v miestnych školách (Nová Bela, Tribš, Fridman). Od septembra 1944 v okrese pôsobili aj 2 nemecké protipartizánske jednotky, ktoré mali sídlo v kúpeľoch Smerdžonka a v obci Veľký Lipník. S týmto jednotkami často sympatizovali aj niektorí obyvatelia obcí s prevládajúcim nemeckým obyvateľstvom – Nižné Šváby, Vyšné Šváby a Kalenberg. Posledným dôvodom bola aj slabo rozvinutá sieť ilegálnych pracovníkov, ktorí ani nemali skúsenosti s ilegálnou prácou.

Akcie partizánov počas SNP

Partizánske hnutie, napriek týmto rôznym prekážkam, pokračovalo vo svojej činnosti aj po začatí SNP. Išlo prevažne o poľských, ruských a slovenských partizánov. Keďže aj naďalej potrebovali výzbroj a zbrane, pokračovali v prepadávaní žandárskych staníc a kasární finančných stráží. Najprv 13. septembra 1944 prepadli oddelenie Finančnej stráže a vojenskú posilu v Stráňanoch. Na druhý deň prepadli Finančnú stráž v Lesnici, kde zabavili vojenský a zdravotnícky materiál. Išlo o akcie ruských partizánov. Na druhej strane ozbrojení poľskí partizáni prepadli 22. septembra o 22:30 hodine oddelenie Finančnej stráže a Colný úrad v Nedeci. Po vyrabovaní oddelenia finančnej stráže tri pešie čaty zobrali jej príslušníkov ako rukojemníkov a vybrali sa prepadnúť oddelenie finančnej stráže v Spišskej Starej Vsi. Títo rukojemníci mali požiadať kolegov zo Spišskej Starej Vsi, aby otvorili dvere stanice. Na prekvapenie partizánov, príslušníci oddelenia finančnej stráže v Spišskej Starej Vsi, odpovedali na ich výzvu streľbou. Keď sa k paľbe pridali aj hliadky zo žandárskej stanice Spišská Stará Ves, veliteľ partizánov nariadil stiahnuť sa. Partizáni následne prebrodili hraničnú rieku Dunajec a odišli do lesov na území Generálneho Gubernátu. Prepadnutia a odzbrojovania oddielov Finančných stráží alebo Žandárskych staníc na území severného Spiša mal v období od 1. augusta do 11. novembra 1944 na starosti predovšetkým partizánsky oddiel kpt. Juliana Zapału „Lamparta“.

Intenzívna partizánska činnosť pokračovala aj v októbri 1944. Najprv je zaznamenané zneškodnenie nemeckého automobilu pri Haligovciach partizánmi (10. októbra), potom prepadnutie oddelenia Finančnej stráže v Lesnici (18. októbra) a odzbrojenie žandárskej hliadky partizánmi v Jezersku (25. októbra). Obyvatelia obcí severného Spiša prišli aj do kontaktu so slovenskými partizánmi, ktorí sa objavili najprv v Haligovciach (19. októbra) a neskôr aj vo Falštíne (23. októbra). Išlo o vojakov, ktorí utiekli od slovenských jednotiek na východnom Slovensku a pridali sa k poľským a ruským partizánom. Od miestnych obyvateľov zisťovali, kde sa nachádzajú Nemci a žandári. Slovenskí partizáni mali v úmysle prejsť na povstalecké územie a tam ďalej bojovať.

Situácia po potlačení SNP

Za potlačenie SNP možno označiť dátum 27. októbra 1944 a akt obsadenia Banskej Bystrice ako centra povstaleckého územia. Situácia po potlačení povstania na severnom Spiši sa pre miestnych obyvateľov nevyvíjala veľmi dobre. Jednak jeseň roku 1944 bola poznačená neúrodou, čo sa výrazne prejavilo v nedostatku niektorých potravín. Problémy boli aj so zásobovaním, keďže chýbala najmä múka, nafta a petrolej. Väčšina obyvateľov okresu bola v tejto situácii nútená nemeckou armádou ku kopaniu zákopov v oblasti Nová Belá-Tribš-Vyšné Lapše-Nižné Lapše-Osturňa. Budovať opevnenie proti približujúcej sa Červenej armáde mali povinnosť najmä muži, medzi robotníkmi sa však niekedy objavili aj ženy.

Obyvateľstvo však trápila hlavne činnosť poľských ozbrojených lúpežných oddielov, ktoré využívali hornatý terén severného Spiša. Ich činnosť sa najvýraznejšie prejavila práve po potlačení povstania, kedy väčšina partizánskych oddielov a hnutí pôsobila už na povstaleckom území. Poľskí partizáni operovali hlavne v horách severnej Oravy. V čase od konca októbra 1944 do začiatku januára 1945 došlo na tomto území k desiatim prepadnutiam najmä civilného obyvateľstva. Tieto prepady poľských ozbrojených bánd v roku 1944 môžeme označiť za prvé perzekučné zásahy proti obyvateľom obcí severného Spiša, na ktoré nadviazala činnosť partizánskeho oddielu „Blyskawica“ vedeného Józefom Kurašom „Ogień“ po opätovnom pričlenení tohto územia v máji 1945 k Poľsku.

Odkaz a význam SNP na severe Spiša

Región Zamaguria sa pre svoju pohraničnú polohu stal v rokoch 1943-1944 miestom, kde prichádzalo k bojom medzi nemeckými okupačnými silami a rôznymi partizánskymi skupinami. Najväčšiu intenzitu dosiahli tieto prepady a boje po vypuknutí SNP. Aj keď severný Spiš nebol integrálnou súčasťou slobodného povstaleckého územia, jeho obyvatelia, partizáni a slovenskí vojaci prispeli v rámci svojich možností k boju proti nacizmu. Boli to práve miestni ľudia, ktorí mnohokrát svojou pomocou a odhodlanosťou prispeli k tomu, aby na slovensko-poľskom pohraničí mohlo prebiehať partizánske hnutie. A preto aj tento rok spomíname na všetkých tých vojakov, partizánov a aj civilistov, ktorí položili svoje životy v priebehu bojových operácií v rokoch 1943-1944. Slovenským národným povstaním sa slovenský národ vrátil medzi demokratické krajiny sveta a tak sa SNP právom zaraďuje medzi najvýznamnejšie medzníky našich moderných dejín.