Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni uchováva výnimočnú zbierku 44 kusov stropných trámov vrátanie fragmentov z ľudových domov na hornom Spiši a Šariši z obdobia 18. – 20. stor. Cieľom jej postupného nadobúdania bolo uchovanie ich výtvarnej hodnoty v podobe štylizovaných ornamentov a znakov, nápisov a vročení. Túto významnú kolekciu zozbieral v rokoch 1977 – 1985 etnograf múzea Ján Lazorík. Predstavuje prácu tesárskych majstrov z okolia Starej Ľubovne.

Tesárstvo v histórii staviteľstva patrí k najstarším remeslám a bolo považované za vysoko kvalifikované. Svoje majstrovstvo tesári dokazovali pri budovaní hradísk, fortifikácií, pri krokvových konštrukciách vysokých gotických striech a veží, pri stavbe komunikácií a mostov, dvorcov, kostolíkov, príbytkov, ale aj pri výrobe hrubého nábytku. Vlastný cech mali tesári málokde a prevažne boli súčasťou murárskeho a kamenárskeho cechu. Na hornom Spiši existoval cech tesárov v Hniezdnom, Podolínci a v Spišskej Sobote.

Spomínané stropné trámy boli súčasťou konštrukcie stropu v ľudovom ale aj meštianskom dome. Osobitnú funkciu v tejto konštrukcii mal kresaný trám nazývaný tragár meštegrenda, sosrom, ktorý priečne podopieral stropnú konštrukciu a viazal stavbu.

Výnimočným kusom v tejto zbierke je trám s vročením 1729. Do zbierkového fondu bol nadobudnutý kúpou v roku 1977 zo Spišskej Soboty. Je vyhotovený z hranola smrekového dreva s rozmermi: dl. 546 cm, v. 31 cm, š. 25 cm. Na troch stranách má bohatú plastickú výzdobu urobenú technikou oblého reliéfu s vegetatívnymi, florálnymi a zoomorfnými motívmi.

V centre spodnej strany trámu, v podhľade sa vyníma reliéf ruže s dvomi kruhmi lupeňov. Od centrálnej ruže smerom ku koncom trámu je plocha ohraničená rezbou v podobe reťaze. Vo vnútri ohraničenej plochy je umiestnený pletenec dvoch hadov začínajúci oddelenými hlavami, ktoré požierajú reťaz, končiaci na konci trámu oddelenými chvostmi. Had sa v ľudovom prostredí považoval za ochrancu domu a jeho pôvod sa odvodzoval od duše prvého gazdu. Jeho prítomnosť bola zárukou prosperovania domu a hospodárstva. Rozeta, ktorá sa vyskytuje na prevažnej väčšine trámov, je na tomto nahradená ružou s lupeňmi. V ľudovej ornamentike patrí ruža k dominujúcim motívom. V kresťanskej symbolike sa stala ruža symbolom Krista a P. Márie.

Bočné strany tohto trámu majú rovnaký štýl výzdoby. Plocha je po dĺžke kompozične rozdelená na tri časti. V centre je grif, ktorý predstavuje spojenie leva a orla,  zľava v prvej kazete je monogram AD a vročenie 1729 a v druhej menšej kazete sú iniciály K D. Vpravo od centra v prvej kazete je monogram PP, v druhej dátum IUN D (dňa) 14. Na obidvoch stranách vedľa centrálnej časti trámu sú umiestnené kvetináče, z ktorých sa vinú prepletené hrubé úponky s vyrastajúcimi lístkami, drobnými kvietkami a jedným strapcom hrozna. Rovnaká kompozícia a motív výzdoby sú aj na tretej strane, s malou zmenou podoby grifu a monogramu. Grif predstavujúci spojenie leva a orla v heraldike symbolizuje víťazstvo a silu.

V závere tohto príspevku venujeme vrelé poďakovanie nášmu kolegovi Jánovi Lazoríkovi (*1929), ktorý vo veľmi náročných podmienkach postupne nadobúdal tieto vzácne pamiatky. Počas celého svojho života ako učiteľ, kultúrno-výchovný pracovník a múzejník sa venoval záchrane pamiatok, zberu národopisného materiálu a fotografickej dokumentácii ľudovej architektúry a posledných fragmentov tradičného života na dedinách. Výsledkom jeho snaženia sú dokumentárne filmy urobené v spolupráci s významnými režisérmi a slovenskými folkloristami, knihy, scénky, ktoré so zameraním na ľudové tradície, zvyky a obrady nacvičil so svojou folklórnou skupinou v Krivanoch a Toryse. Úctyhodné je jeho úsilie, ktoré venoval generáciám žiakov pri výchove k dedovizni a ku kultúrnemu a historickému dedičstvu vôbec.

foto č.13 foto č. 20 foto č. 17 foto č. 16 foto č. 15

V Starej Ľubovni, 06.07.2015

Spracovala: Mgr. Monika Pavelčíková, etnografka múzea