Mgr. Františka Marcinová, PhD.

Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno kráľovstvo. Toto kráľovstvo bolo zvláštne. Nachádzalo sa v ňom veľa veľa písaných dokumentov, ktoré by si mohol, ktokoľvek kedykoľvek vziať a prečítať. Nebolo to také jednoduché, pretože kráľovstvo strážil zlý drak. Zlý drak nepustil k dokumentom nikoho. Asi takáto katastrofická predstava sa nachádza v mysli mnohých bádateľov. Archívny výskum v mnohých nehistorikoch a nearchívaroch vyvoláva panický strach. Je to naozaj tak? Je archívny výskum skutočne tak ťažký a hrôzostrašný? Sú archivári také žaby na prameni?

Buďte milí na archivárov, môžu vás vymazať z histórie alebo úvod do problematiky

Ak chceme rozprávať o archívnom výskume je v prvom rade potrebné vysvetliť si, čo to je archív a archívnictvo. Archívnictvo patrí aj v Slovenskej republike medzi spoločenské odvetvia so silným prienikom, postavením a poslaním v štátnej správe a samospráve, kultúre, vede i v informačných štruktúrach spoločnosti. Vyplýva to z charakteru a obsahu archívnych dokumentov, ako aj činností samotného archivára. Archívne dokumenty sú nielen sumárom stámiliónov autentických, jedinečných a hodnoverných informácií o dejinách Slovákov, Slovenska a na jeho území žijúcich ďalších národností, a to od 11. storočia, ale majú aj právnu silu a právnu preukaznosť. V prevažnej väčšine ide o dokumenty úradného pôvodu, o tzv. diplomatický materiál, ktorý vznikal z úradnej, hospodárskej a inej činnosti svojich pôvodcov. Archívne dokumenty sú súčasťou národného kultúrneho dedičstva a bohatstva. (zdroj: http://www.minv.sk/?archivnictvo-v-sr) Archivári uchovávajú vo svojich pracoviskách pamäť národa. Materiály spracovávajú, aby ho následne mohli predložiť bádateľom. Archivári sú vedeckí pracovníci, ktorí svoje diela často ukrývajú v spracovaných materiáloch a z nich vytvorených pomôckach. Nie sú to iba akýsi „oprašovači krabíc“ ako ich častokrát označujú.

Archív je odborné pracovisko, ktoré preberá, eviduje, ochraňuje a sprístupňuje archívne dokumenty. (z. 395/2002 Z.z. §2 ods. 1) Už pri základnej definícií archívu je určené, že jednou z jeho hlavných funkcií je sprístupňovanie dokumentov. Preto strach z archívneho výskumu a z nedostupnosti materiálov je neoprávnený. Archiváciou sa nezaoberajú iba archívy, ale aj iné inštitúcie. Každý človek by si mal tvoriť (a väčšinou aj tvorí) svoj osobný archív, či už fotografií, písomných dokumentov, či osobných dokladov. Práve z týchto osobných archívov najčastejšie vychádzajú tie najväčšie poklady pre etnografický výskum. Podľa obsahu materiálov poznáme niekoľko archívov. Na Slovensku ide o inštitucionalizovanú sústavu. Podľa zákona 395/2002 Z.z. tvoria sústavu archívov na Slovensku verejné a súkromné archívy. Každý archív je špecifický obsahom materiálov i ich formou. Je niekoľko prvkov, ktoré majú spoločné. Ďalej sa budeme zaoberať predovšetkým bádaním vo verejných archívoch.

Verejné archívy na Slovensku tvoria (z. 395/2002 Z.z. §4 ods.1):

  1. a) štátny ústredný archív a štátne archívy s regionálnou územnou pôsobnosťou,
  2. b) špecializované archívy, ktorými sú archívy štátnych orgánov, štátnych rozpočtových organizácií, štátnych príspevkových organizácií a archívy právnických osôb zriadených zákonom,
  3. c) mestské archívy a archívy samosprávnych krajov,
  4. d) archívy právnických osôb a archívy fyzických osôb, ktoré sú orgánmi verejnej moci.

Niekoľko otázok pred začiatkom výskumu v archíve

Skôr než sa do archívu vyberieme bádať je potrebné položiť si niekoľko otázok, ktoré nám veľmi uľahčia výskum v archíve. V prvom rade si musíme uvedomiť, čo má byť predmetom nášho výskumu v archíve. Prísť do archívu s myšlienkou niečo nájsť, ale nevieme k čomu, je ako hľadať ihlu v kope sena. Možno si niekto povie, že načo je archívny výskum pri bádaní. Dejiny sú svedkom času, svetlom pravdy, živou pamäťou, učiteľkou života a poslom minulosti. (Marcus Tullius Cicero) Bez poznania historických skutočností (štátne zriadenie, zákony atď.) je zložité pochopiť činnosť a život človeka, pretože nedokážeme určiť, čo determinovalo konanie daného človeka. Archívny materiál môže vo veľkej miere ozrejmiť historické pozadie predmetu výskumu. Veľkým lákadlom môže byť aj vyhľadanie najstarších zmienok o skúmanom predmete. Treba však podotknúť, že výskum nemusí byť vždy pozitívny. To znamená, že nemôžeme očakávať, že prídeme do archívu a tam ako na dlani sa nám prestavia napr. najstaršie prepisy hudby alebo tanca. Tento typ dokumentu je na Slovensku skôr výnimočný, ale nie vylúčený. V archívoch je možné nájsť informácie, ktoré môžu doplniť informácie o rodine, príbuzných a známych skúmaného objektu. Ale aj o samotnom jedincovi (napr. ukončenie školy, sobáš, úmrtný list atď.)

Ak už vieme, čo chceme v archíve nájsť, naskytne sa otázka, kde to hľadať. Ako bolo vyššie spomenuté existuje množstvo archívov, ktoré sa líšia obsahom dokumentov, ktoré uchovávajú. V prvom rade, je potrebné si zistiť, kde sa potrebný materiál môže nachádzať. Prvým ukazovateľom môže byť územná pôsobnosť. Na Slovensku máme verejne archívy, ktoré obsahujú materiály z istého územia ich sídla a územnú pôsobnosť popisuje aj Príloha č. 1 k zákonu 395/2002 Z.z. Na základe tohto zoznamu si nájdeme archív, kde sa žiadaný materiál môže nachádzať. Pomôcť môžu tzv. syntetické archívne pomôcky. Ide o sprievodcov po archívnych fondoch. V 70. rokoch 20. storočia vychádzala v slovenských archívoch edícia sprievodcov po archívnych fondoch. Títo sprievodcovia poskytujú informácie o jednotlivých fondoch, ale predkladajú aj opis daných fondov. V roku 1999 vyšla publikácia Sprievodca po slovenských archívoch (zost. Kollárová, Zuzana – Hanus, Jozef), ktorá taktiež ponúka súpis archívnych fondov. Súpis archívnych fondov sa nachádza aj na stránke Ministerstva vnútra Slovenskej republike, do ktorého rezortu archívy patria (wwww.minv.sk/?supis-archivnych-fondov).

Po zodpovedaní predošlých otázok sa môžeme pokojne vybrať do archívu. Archívy majú otvorené bádateľne od pondelka do štvrtka (môže to byť individuálne pri niektorých špecializovaných archívoch). Po príchode do bádateľne a tradičnom papierovaní (vyplnenie bádateľského listu, preštudovanie bádateľského poriadku, zápis do Bádateľskej knihy atď.) je potrebné požiadať pracovníka bádateľne o archívnu pomôcku k fondu, ktorý vás zaujíma. V prípade, že vieme o materiály, ktorý chceme bádať, ale nevieme, v ktorom fonde sa nachádza, nebýva problémom, ak o pomoc požiadate pracovníka bádateľne. Nie sú povinní za vás vyhľadávať, ale vždy ochotne pomôžu, poradia. Najrozšírenejšie sú dva typy archívnych pomôcok, inventár a katalóg.

Inventár je archívna pomôcka obsahujúca súpis inventárnych jednotiek archívneho fondu. Má pevnú štruktúru. Titulný list obsahuje názov archívu a pracovníka, ktorý archívny fond spracoval, názov archívneho fondu, časové rozpätie fondu a druh pomôcky. V úvode poskytuje informácie o pôvodcovi archívneho fondu, dejinách a obsahu fondu, jeho archívnu charakteristiku a protokolárny záznam o vypracovaní archívnej pomôcky. Za úvodom nasleduje súpis inventárnych jednotiek. Pomocný aparát sa skladá zo zoznamu skratiek, registrov a obsahu. Záver inventára tvorí tiráž, ktorá obsahuje okrem údajov uvedených na titulnej strane, aj údaje o počte strán inventára, počte vyhotovených exemplárov a meno a dátum schválenia inventára. Inventár môže byť čiastkový, dočasný, skupinový a združený.

Katalóg je archívna pomôcka, obsahujúca podrobný opis katalogizačných jednotiek. Katalóg sa môže vypracovať na úrovni fondu, archívu alebo aj na úrovni viacerých archívov. Podrobne sprístupňuje obsahu archívneho fondu alebo archívnej zbierky alebo jeho/jej časti. Na úrovni fondu môže byť systematický alebo tematický katalóg. Na úrovni viacerých archívov sa vyhotovuje len tematický katalóg. Katalóg sa vyhotovuje v knižnej forme a má pevnú štruktúru, ktorá je takmer totožná so štruktúrou inventára, len namiesto inventárneho súpisu, katalóg obsahuje súpis katalogizačných jednotiek.

Generálny register je archívna pomôcka, poskytujúca prehľad o obsahu všetkých archívnych súborov jedného archívu.

V archívnych pomôckach býva veľmi hodnotný úvod. Častokrát poskytuje informácie, ktoré môžu byť pre výskum postačujúce. Zároveň obsahuje návod ako vypísať žiadanku na materiál.

V archívoch platí niekoľko obmedzení na materiál. Mnohé archívy majú obmedzený počet predložených materiálov jednému bádateľov za jeden deň (najčastejšie 10 spisov). Preto sa môže stať, že v prípade veľkého záujmu o materiál sa budete musieť do archívu niekoľkokrát vrátiť. Ďalej materiál pred rokom 1526 by vám nemali vydať fyzicky, iba v podobe reprodukcie. Nazeranie do matrík je spoplatnené. Vytváranie kópii, fotografovanie a iný spôsob reprodukcie môže byť podmienené súhlasom štatutára archívu alebo spoplatnené.

Žijeme v takom svete, že všetko je na internete

Žijeme v dobe, keď takmer všetko, čo potrebujeme, je dostupné online. Pozadu v tomto smere nie sú ani archívy. V súčasnosti sa množstvo archívnych materiálov nachádza na internete. Môžu za to národné projekty digitalizácie, či webové portály sprístupňujúce kultúrne dedičstvo. Takými to je napríklad projekt Europeana, či najnovšie Slovakiana. Na Slovensku sa postupne rozbieha projekt elektronického archívu Slovenska (link viď nižšie). Na internete sa nachádza množstvo zoznamov archívnych fondov aj s ukážkami. Jednotlivé národné archívy majú častokrát zdigitalizované svoje dokumenty, ktoré sprístupňujú na internete. A j na Slovensku niektoré pamäťové inštitúcie majú svoj archív zdigitalizovaný na svojich web-stránkach. Napr. Ústav pamäti národa, Pamiatkový úrad SR, Slovenské národné múzeum, Slovenský národný archív, Slovenská národná knižnica. Záslužnú prácu s matrikami vykonali Mormoni, ktorí zdigitalizovali veľké množstvo matrík nie len na Slovensku. Na internete tak môžeme nájsť matriky do roku 1895, po tomto roku sa nachádzajú iba v archívoch (pozor ak sa v zväzku tento rok prelína, nie je sprístupnený na internete celý zväzok).

Niekoľko odkazov, ktoré môžete využiť:

matriky:

do roku 1895 https://familysearch.org/

po roku 1895 v príslušných archívoch

archívne dokumenty:

Elektronicky archív Slovenska:

https://portal.minv.sk/wps/wcm/connect/sk/site/main/zivotne-situacie/Elektronicky-archiv-Slovenska/

Elektronické zoznamy fondov aj s ukážkami               http://monasterium.net:8181/mom/home

Medzinárodný portál o archívnom výskume                http://icar-us.eu/

Maďarský národný archív                                           http://mnl.gov.hu/

Problémy archívneho výskumu

Keď dostaneme materiál do rúk, môžeme sa stretnúť s niekoľkými problémami. Je možné ich rozdeliť do dvoch skupín:

1. Praktické problémy:

Základným problémom, keď vám prinesú materiál, môže byť prečítať si ho. V lepšom prípade dostanete tlačený materiál, ktorý by v zásade nemal byť problémový. Čo v prípade, keď ide o rukopis. Môžu nastať väčšie problémy pri materiáloch z 18. a 19. storočia v nemeckom jazyku. V tomto ako aj v ďalších prípadoch je základ zvyknúť si na duktus pisára, hľadať oporné body. Prípadne môžete požiadať archivára v bádateľni, či by vám trochu nepomohol (nie však, aby vám to prečítal celé, to nie je jeho práca). To, že materiál neviete prečítať, nie je hanba. Písmo v minulosti vyzeralo skutočne inak i keď mnohé tvary sú spoločné. Veď o písme je celá veda, paleografia, ktorá sa zaoberá vývojom písma. V rámci štúdia archívnictva používajú študenti aj pomôcku Príručku paleografie, s pomocou ktorej môžete svoje znalosti v čítaní písma vylepšiť. V skutočnosti naozaj ide hlavne o prax.

Ďalším problémom môže byť jazyk dokumentu. Musíme si uvedomiť, že žijeme na území, ktoré patrilo viac ako 1000 rokov pod správu Uhorska, čo bol multietnický štát. Staršie dokumenty sú väčšinou v latinčine, veľmi využívaná bola nemčina (predovšetkým v mestách), samozrejme maďarčine, na západnom Slovensku čeština a na severe poľština. Častokrát ide o historický jazyk, nie vo všetkom zhodný so súčasným jazykom (tento problém je veľmi viditeľný pri maďarčine). V takom prípade, ak ide o cudzí jazyk majú vždy v archíve dostupné slovníky, alebo ak viete dopredu, že váš materiál bude v cudzom jazyku prineste si vlastný slovník.

Praktické problémy sa dajú jednoducho odstrániť praxou. Skúste si teraz takýto výskum. Prečítajte a skúste si prepísať priloženú ukážku. Ukážka pochádza zo 17. storočia a je napísaná v poľskom jazyku.

Testament Alžbety Wilczoposlkiej, 15. marec 1672, Stará Ľubovňa

Testament Alžbety Wilczopolskiej, 15. marec 1672 Stará Ľubovňa

Teraz si môžete svoj text skontrolovať.

1mo Co sie tknie maiętnośći, tedy to zeznaię sumnieniem swoim, na ostatnim terminie zycia swego, ze pomienioną maiętnosc z niebosczykiem (:sławney pamięci:) małzonkiem swoim wszytek budynek z gruntu z gruntu zbudowała, a to po ogniu wielkim anno 1639, po ktorym ogniu tylko plac goły został; A to stało sie za pozwoleniem sławney pamięci J.M. p. Zophiey Kleczynskiey, ktora była dziedziczka dobr tych. Dla tegoż zlata dziedżictwo narodzona swoię Elżbietę Slachetną panią Wilczopolską.

S týmto textom si môžete skúsiť ďalej pracovať. Preložiť si ho a spísať, čo všetko sme mohli z tejto časti zistiť napr. o pani Alžbete Wilczopolskiej.

2. Obsahové problémy

Základným obsahovým problémom je verifikácia textu. Hoci je prastarým pravidlom, že Co je psáno, to je dáno alebo v inej verzii Papír grund! je potrebné si uvedomiť, že nie všetko, čo je napísané, je svätá pravda. Pri posudzovaní prameňa je potrebné pozerať na viaceré aspekty, a to v prvom rade o aký prameň sa jedná. Je rozdiel vnímať úradný dokument vydaný uhorskou komorou a kroniku obce zo 60. rokov 20. storočia, ktorá píše o udalostiach v 18. storočí. Verifikácia textu je veľmi dôležitá. Najlepším a najjednoduchším spôsobom je komparácia. Porovnanie niekoľkých materiálov, z ktorých vieme, že minimálne jeden je neodškriepiteľné pravý, zvyšuje hodnovernosť prameňa. Neznamená to, že fabulované alebo nepravé materiály je potrebné zavrhnúť. Práve naopak. Ich skúmanie môže priniesť nové zaujímavé závery, ktoré dodajú výskumu nový rozmer. Je vždy potrebné skúmať nie len prameň samotný, ale aj okolnosti jeho vzniku t.j. kde, kedy a prečo vznikol. V prípade, že sa prameň nepodarí verifikovať, neznamená to, že informácie z neho nemožno použiť. V takom prípade je ale vhodné odvolať sa na daný prameň a pri formulovaní záverov použiť istotné častice ako pravdepodobne, vraj, či možno. Vyhnete sa tým nesprávnym záverom, no zároveň načrtnete možnosť riešenia.

Niekoľko praktických rád na záver

Archívy v sebe častokrát skrývajú nepoznané tajomstvo. Bohužiaľ na Slovensku sú väčšinou u nearchivárov a nehistorickov vnímané ako ošumelé pochmúrne inštitúcie, v ktorých pracujú ľudia nedostupní, dozerajúci na archívny materiál ako žaby na prameni. Nie je to však pravda. V archívoch pracujú ľudia takí ako všade inde. Ak bude váš prístup k ním vľúdny, rovnako sa budú oni chovať k vám. Je potrebné si uvedomiť pri výskume v archíve, že archivár prítomný v bádateľni nie je otrok, či sluha, ktorý musí splniť každé vaše prianie. Jeho úlohou je pomôcť vám, prípadne vás usmerniť, nie za vás vykonať celú prácu.

Z praktických rád:

  • pri výskume si najprv prejdite všetky dostupné archívne pomôcky, vypíšte si z nich informácie a potom žiadajte materiály, pomôže vám to pri spätnom vyhľadávaní a prípadne si urobíte už vtedy selekciu
  • používajte v archíve hlavne ceruzku, aby sa nestalo, že náhodou niektorý materiál perom poškodíte
  • nechajte si poradiť od pracovníkov archívu, skutočne sú v tom prostredí dlhšie ako vy a väčšinou poznajú svoju bádateľňu a všetky pomôcky ako vlastnú dlaň
  • nemusíte prechádzať celý inventár, či katalóg, väčšinou sa v každom nachádzajú menný, miestny a vecný register
  • noste si so sebou fotoaparát alebo aspoň telefón s fotoaparátom, uľahčí a hlavne urýchli vám to prácu, samozrejme v niektorých archívoch je táto služba spoplatnená, ale častokrát stoja tie peniaze za ušetrený čas, taktiež sa ľahšie číta odfotený text na obrazovke, kde si ho môžete zväčšiť než v reálnej veľkosti
  • citujte archívny materiál, nepatrí sa vykrádať kultúrne dedičstvo Slovenska
  • používajte v archíve slovíčka prosím a ďakujem, spríjemni to deň vám i pracovníkom archívu.

Tento článok sa nesnaží byť príručkou pre archívny výskum, ide len o akýsi návod, či základnú pomôcku pri archívnom výskume.

Prajem vám veľa krásnych chvíľ strávených v archívoch.

Článok publikovaný: MARCINOVÁ, Františka. Pri správnom postupe možno v archíve objaviť poklad. In Národná osveta. 2016, roč. 26, č. 3. ISSN 1335-4515. s. 44 – 46.