Autori: Mgr. Zuzana Kasenčáková, Mgr. Marta Kučerová

V roku 2017 prebiehala v interiéri farského kostola sv. Bartolomeja rozsiahla obnova, preto bolo potrebné vykonať archeologický výskum pokrývajúci investičnú oblasť. Cieľom výskumu bolo zdokumentovať stratigrafiu terénu, overiť prítomnosť hrobov a zistiť hĺbku pochovaných jedincov.

História obce:

Hniezdne leží 4,5 km na západ od Starej Ľubovne. Obec sa rozprestierala od stredoveku na ľavom brehu rieky Poprad a od roku 1961 sa rozšírila aj na jej pravý breh. Cez dedinu viedli významné obchodné cesty, po ktorých sa dovážal a vyvážal tovar do Poľska. Výhodná poloha v minulosti v nemalej miere prispela k rozvoju obchodu a remesiel v obci.

Najstarší písomný doklad o jej existencii je z roku 1286. Historickým medzníkom pre Hniezdne bol rok 1412, kedy obec bola uhorským kráľom Žigmundom Luxemburským povýšená na slobodné kráľovské mesto. Ako súčasť Spišskej provincie bola v tom istom roku daná do 360 – ročného poľského zálohu. Počas zálohu mesto získalo ďalšie privilégiá, z ktorých najvýznamnejšie z roku 1562 a z roku 1566 sa týkalo obnovenia starej výsady o neplatení mýta.

Je obdivuhodné, že obyvatelia Hniezdneho vedeli vždy bojovať s nepriazňou osudu a po požiaroch v rokoch 1706 a 1812 vedeli vybudovať naspäť nie len svoje mesto, ale aj kostol. Pôvodný, pravdepodobne stredoveký kostol bol zničený pri požiari v roku 1706 a na jeho mieste bol v roku 1708 vybudovaný nový svätostánok. Bol však malý, preto sa rozhodlo mesto vystavať nový, priestrannejší kostol. Ide o dnešný barokový rímskokatolícky kostol sv. Bartolomeja, s ktorého výstavbou sa začalo v roku 1808.

Náklady na výstavbu nového kostola vo výške 10105 rímskych florénov boli hradené pričinením patróna kostola uhorského kráľa Františka I. z kráľovskej pokladnice. V roku 1814 bol kostol natoľko vystavaný, že sa tam už mohli vykonávať bohoslužby. Finálne ukončenie výstavby nového kostola bolo v roku 1820.

Archeologické bádanie:

V roku 2011 realizoval Peter Roth archeologický výskum počas výkopových prác okolo základov kostola. Výskumom nezistil prítomnosť žiadnych archeologických objektov ani prítomnosť ľudských kostí. Jeho pozornosť upútali zvyšky muriva nachádzajúce sa na východ od južného vstupu do kostola, ktoré vytvárali dojem muriva nesúvislého so základmi kostola.

Archeologický výskum v roku 2017:

Ľubovnianske múzeum v spolupráci s Múzeom v Kežmarku začalo dňa 7.8.2017 realizovať archeologický sondážny výskumu v súvislosti s plánovanou prípojkou na inžinierske siete pri kostole sv. Bartolomeja. Prvá sonda (S1) bola vytýčená pred budovou fary, priamo pred vjazdom do dufartu a druhá (S2) sa nachádzala oproti, pri farskom kostole v nadväznosti na jeho južný múr (sakristiu).  Archeologické práce začali pred farskou budovou, kde bola situovaná sonda S1 s rozmermi 2 x 1,60 m. Najprv sa opatrne vybrala kamenná dlažba, pod ktorou sa nachádzal piesčitý zásyp. V juhozápadnom rohu sondy S1 bola v hĺbke 0,35 m od súčasného vápencového chodníka zachytená prepálená vrstva, ktorá dokladala existenciu objektu datovaného do stredoveku (obr.1). Žiaľ objekt bol narušený výkopom pre odvodnenie severného múru farského úradu a neskôr aj výkopom pre plynovod. V hĺbke 0,50 m od kamennej dlažby sa odkrylo štrkovité podložie. Išlo o sterilnú vrstvu, ktorá bola prírodným geologickým podložím, čiže nebola narušená ľudskou činnosťou.

Obr.1: Hniezdne, Kostol sv. Bartolomeja – sonda S1, odkrytá prepálená vrstva stredovekého objektu

Na protiľahlej strane v nadväznosti na južnú stranu farského kostola (sakristiu) a severnú stenu ohradového múrika bola situovaná druhá archeologická sonda, označená ako S2. Oblasť po odstránení kamenného chodníka z vápencových platní bola skúmaná po technických vrstvách o hrúbke 0,20 m. Prvé ľudské pozostatky boli zachytené v hĺbke 0,60 m od súčasného terénu. Pod zhlukom ľudských kostí sa v severovýchodnej časti sondy S2 odkryla prvá ľudská kostra (označená ako hrob č.1). Išlo o kostru dieťaťa (obr.2), ktorá merala približne 1,10 m a hlavou bola orientovaná na juhozápad. Náznaky po hrobovej jame neboli badateľné, z dôvodu viac úrovňového pochovávania. Skelet a lebka pochovaného dieťaťa ležali na vrstve žltého ílu, ktorú definujeme ako sterilnú vrstvu.

Obr.2: Hniezdne, Kostol sv. Bartolomeja – sonda S2, hrob dieťaťa označený ako hrob č.1

Následne pri postupnom znižovaní terénu v ostávajúcom priestore sondy boli odkryté aj ďalšie ľudské kostry. V juhozápadnom rohu sondy bol zachytený ďalší hrob č.2 (obr.3), pričom išlo už o dospelého jedinca. Lebka zachádzala do západného profilu sondy a pravdepodobne bola narušená počas výkopu šachty, ktorá sa nachádzala hneď vedľa západného profilu sondy. Kostra označená ako hrob č.2 bola hlavou orientovaná na juhozápad a išlo o prvú doloženú neporušenú úroveň pochovávania.

Obr.3: Hniezdne, Kostol sv. Bartolomeja – sonda S2, hrob č.2

Počas explorácie hrobu č.2 sa priamo pod jeho panvou odkryla lebka s trupom (hrob č.5). Žiaľ, dolné končatiny boli pravdepodobne odstránené počas začisťovania detského hrobu č.1. Lebka a dochovaný skelet v hrobe č.5 dával predpoklad, že išlo o dospelého jedinca (obr.4). Tak ako všetky doteraz odkryté hroby, tak aj kostra v hrobe č.5 mala hlavu orientovanú na juhozápad a ruky prekrížene cez brucho. Hrob č.5 určoval druhú úroveň pochovávania a nachádzal sa v jednej línií s hrobom č.2 (prvá úroveň pochovávania) a hrobom č.1 (tretia úroveň pochovávania).

Obr. 4: Hniezdne, Kostol sv. Bartolomeja – sonda S2, hrob č.5

Východným smerom od hrobov č.2 a č.5 bola odkrytá v najnižšej zachytenej úrovni pochovávania ďalšia ľudská kostra – hrob č.4 (obr.5). Lebka zachádzala pod ohradový múrik kostola, čiže nebola zdokumentovaná, ale podľa uloženia skeletu vieme, že hlava bola situovaná juhozápadným smerom. Pri precíznom začisťovaní skeletu sa v oblasti hrudného koša odhalili „sklenené alebo kovové“ guličky a prívesok, pravdepodobne išlo o súčasť odevu (obr.6). Pri kostre z hrobu č.4 sa vyzdvihla aj strieborná minca – denár Mateja II. (1605-1619), ktorý bol vyrazený v Kremnici (skratka KB). Na averze minci je vyrazený uhorský erb s kruhopisom MAT.D.G.RO.I.S.AV.GE.HV.B.R. a na reverze sa nachádza v centrálnej časti madona s dieťaťom a kruhopisom PATRO.HVNGA. Vročenie na minci je nečitateľné, ale takýto druh mince sa používal v 17. storočí (obr.7).

Obr. 5: Hniezdne, Kostol sv. Bartolomeja – sonda S2, hrob č.4

Obr.6: Hniezdne, Kostol sv. Bartolomeja – sonda S2, súčasti odevu in situ v hrobe č.4

Okrem vyššie spomenutých hrobov do sondy čiastočne zasahovali aj iné hroby. Pri západnom profile sondy boli odkryté dolné končatiny dospelého jedinca a v severozápadnom rohu sondy bola zachytená dolná časť „detskej“ kostry. V priestore západne od detského hrobu č.1 bol odkrytý súbor lebiek (obr.8).

Obr.7: Hniezdne, Kostol sv. Bartolomeja – sonda S2, strieborný denár Mateja II. z hrobu č.4

Obr.8: Hniezdne, Kostol sv. Bartolomeja – sonda S2, začistené hroby č.1, č.2 a č.4

Analýza výsledkov výskumu:

Dňa 10.8.2017 bol predmetný archeologický výskum ukončený a v súčasnosti je antropologický materiál podrobený výskumu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Po ukončení antropologického výskumu budú výsledky zapracované do nálezovej správy. Zatiaľ z archeologického hľadiska vieme, že pochovaní jedinci boli uložení do hrobu najskôr v 17. storočí. Čo nám dokladá v najnižšej úrovni pochovávania nájdený strieborný denár (hrob č.4), ktorý sa používal v 17. storočí.

Odkrytý prikostolný cintorín patril ku pôvodnému, pravdepodobne už stredovekému kostolu zničenému požiarom v roku 1706. Keďže s výstavbou súčasného, barokového kostola sa začalo v roku 1808 a od 70. rokov 18. storočia sa z dôvodu Jozefínskej reformy už v blízkosti kostolov nepochovávalo.

Záver:

V konečnom dôsledku môžeme povedať, že pri farskom kostole sv. Bartolomeja v Hniezdnom sa v minulosti pochovávalo a nachádzal sa tam prikostolný cintorín. Výskumom sa zistilo, že sa pochovávalo minimálne v troch úrovniach. Prvú, najstaršiu úroveň pochovávania dokladal hrob dieťaťa (hrob č.1) spolu s hrobom č.4. Druhá úroveň pochovávania bola zachytená hrobom č. 5 a priamo nad ním ležal hrob č.2, ktorým sa dokumentovala tretia, najmladšia úroveň pochovávania (obr.9). Orientácia hrobov bola u všetkých zachytených jedincov rovnaká, hlava na juhozápad a nohy na severovýchod.

Po vybratí všetkých zachytených jedincov boli v sterilnej vrstve slabo viditeľné tri objekty, ktoré sa v prvom momente zdali ako pozostatky po hrobových jamách. Avšak išlo pravdepodobne o pozostatky po starších obydliach (kolové jamy), ktoré nie sú presne datované (obr.10 a 11).

Obr.10: Hniezdne, Kostol sv. Bartolomeja – sonda S2, hrob č.1 a č.4 nachádzajúce sa nad sterilnou vrstvou

Obr.11: Hniezdne, Kostol sv. Bartolomeja – sonda S2, v sterilnej vrstve zachytené tri objekty, pravdepodobne pozostatky po starších obydliach

Realizovaný archeologický výskum v roku 2017 poukazuje na to, že okolo kostola sa nachádzal prikostolný cintorín. Využívaný bol najneskôr od 17. storočia do Jozefínskej reformy, ale predpokladáme, že na tomto mieste sa pochovávalo už  v stredoveku a to v súvislosti s existenciou najstaršej sakrálnej stavby zničenej požiarom v roku 1706. Staršie bádania nepoukazovali na existenciu prikostolného cintorína.[1] Podľa posledných archeologických výskumov nemôžeme súhlasiť s týmto tvrdením, a to z dôvodu nami odkrytej situácie. V prípade ďalších zásahov do terénu je potrebné plochu podrobiť archeologickému výskumu.