Autor: Mgr. Peter Žarnovský

Dejiny Spiša sú poprepletané mnohými historickými udalosťami, ktoré ešte dnes nie sú celkom objasnené a preskúmané. Za jednu z najzaujímavejších kapitol v jeho dejinách možno považovať obdobie tzv. spišského zálohu. Celkovo, 1. polovica 15. storočia sa v Uhorsku niesla v znamení vlády Žigmunda Luxemburského. Tento panovník viedol veľmi výbojnú zahraničnú politiku a čoskoro mu začali dochádzať financie na realizovanie svojich cieľov. Do tejto situácie sa pridala ešte Benátska republika, ktorá anektovala prístavy v Dalmácii. Žigmund tento krok považoval za narušenie uhorskej sféry vplyvu a vyhlásil Benátkam vojnu. Lenže po krátkom čase potreboval viac peňazí na financovanie tohto vojenského ťaženia. Preto v roku 1412 požiadal poľského kráľa Vladislava II. Jagiella, aby mu požičal 37 000 kôp českých strieborných grošov.[1] Vladislav s pôžičkou súhlasil a za požičané peniaze získal do zálohu 13 spišských miest. Boli to mestá Poprad, Ľubica, Matejovce, Spišská Sobota, Veľká, Stráže pod Tatrami, Ruskinovce,[2] Spišská Belá, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Spišské Vlachy, Tvarožná, Vrbov. Okrem to boli do zálohu pridané aj tri slobodné kráľovské mesta: Stará Ľubovňa, Hniezdne a Podolínec. Záloh bol plánovaný ako krátkodobá záležitosť, ale zhodou historických okolností sa natiahol a trval až 360 rokov. Za ten čas
sa odohralo mnoho zaujímavých udalostí, ktoré ovplyvnili dejiny Spiša. Dodnes však nemáme jednoznačné odpovede na všetky otázky týkajúce sa tých dávnych čias. Jednou z nich
je aj cirkevná správa zálohovaných miest.

Ako bolo vyššie uvedené, tzv. Spišský záloh sa začal v roku 1412. Územne boli zálohované mesta naďalej súčasťou uhorskej koruny, ale ekonomicky ich využívali Poliaci. Tieto záležitosti patria do administratívy kráľovstva, teda svetskej moci. Ale čo z cirkevnou administratívou? Aj s tým boli spojené mnohé politické a ekonomické záležitosti. Napríklad výber cirkevnej dane známej ako desiatok. Ďalej tu bol politický rozmer. Skrz kňazov mohla, teoreticky, poľská strana ovplyvňovať verejnú mienku miestneho obyvateľstva. V dejinách je však málo veci jednoduchých a jednoznačných. A jednoduché to nebolo ani v prípade cirkevnej správy zálohovaných miest.

Po začatí zálohu sa zdalo byť všetko v poriadku. Veď koniec koncov, záloh bol bežnou bankovou transakciou. Zálohované mesta a obce cirkevne naďalej podliehali pod spišského prepošta.[3] Lenže aj to sa po čase začalo meniť. Narastajúci vplyv zo strany poľských duchovných a oslabenie katolíckych pozícií počas reformácie viedlo k tomu, že v niektorých mestách a obciach sa začali viac presadzovať poľskí kňazi. Napríklad, v Starej Ľubovni bol prvým poľským kňazom Bartolomej  Grochowski. Začal tu pôsobiť už v roku 1604. Podobná situácia bola aj v ďalších farnostiach v okolí Starej Ľubovne. Aj tu v pomerne krátkom čase začali pôsobiť kňazi z Poľska. Avšak, nie všetko bolo tak jednoduché, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Poľskí duchovní sa snažili začleniť farnosti, kde pôsobili poľskí kňazi pod vlastnú, teda poľskú, cirkevnú administratívu. Nakoniec z farností z okolia Starej Ľubovne vznikol Spišský dekanát. Tvorili ho Stará Ľubovňa, Nová Ľubovňa, Chmeľnica, Hniezdne, Forbasy, Vyšné Ružbachy a Nižné Ružbachy. Na synode Krakovského biskupstva v roku 1643 zostali tieto farnosti zo spomínaného dekanátu včlenené do Krakovskej diecézy.
Tým sa oficiálne stali súčasťou poľskej cirkevnej správy. Je veľmi zaujímavé, že ďalších zálohovaných miest a obcí sa táto zmena netýkala, napriek tomu, že ja tam v istých obdobiach pôsobili duchovní z Poľska . Prečo tomu tak bolo? Azda nemali poľskí kňazi taký vplyv aj v iných zálohovaných mestách? Tieto otázky zatiaľ zostávajú nezodpovedané a budú predmetom ďalších výskumov.

Už vyššie bolo naznačené, že dejiny sú komplikovaný proces plný zmien. Aj na mape strednej Európy sa pripravovali vážne zmeny, ktoré mali zasiahnuť aj zálohované mestá. V roku 1772 došlo ku 1. deleniu Poľska. Vtedy si územie poľského kráľovstva rozdelilo Rusko, Prusko a Rakúsko. Počas týchto udalostí bol po 360 rokoch ukončený tzv. Spišský záloh. V zálohovaných mestách sa skončila poľská správa a bola v nich obnovená uhorská administratíva. Avšak tak ako na začiatku, tak aj na konci nikto neriešil otázku cirkevného začlenenia. Tento problém sa týkal hlavne farností Spišského dekanátu, ktoré naďalej ostali v cirkevnej právomoci krakovského biskupa. Keď v roku 1776 oficiálne vzniklo Spišské biskupstvo, tieto farnosti doňho neboli začlenené, pretože oficiálne patrili pod Krakovskú diecézu. Došlo ku veľmi zaujímavej situácií, kedy z hľadiska svetskej administratívy podliehali tieto mestá Uhorsku, ale cirkevne Poľsku. Celý tento problém sa naťahoval ešte niekoľko rokov. Dokonca, v roku 1786 boli farnosti Spišského dekanátu začlenené nie do Krakovskej, ale do Tarnovskej diecézy. Toto začlenenie však trvalo iba veľmi krátko. Až v roku 1787 boli tieto farnosti oficiálne začlenené do Spišskej diecézy a stali sa definitívne súčasťou uhorskej cirkevnej administratívy. Práve v tomto roku je to 230. výročie od znovuzačlenenia týchto spišských farností do Spišskej diecézy.

Táto problematika presahuje možnosti tohto článku a ani dnes ešte nie sú zodpovedané všetky jej otázky. Snáď ďalšie výskumy prinesú nové poznatky ktoré zaplnia biele miesta v našej histórií, pretože poznanie našej minulosti je predpokladom úspechu v budúcnosti.

[1] 1 kopa = 60 grošov, teda Žigmund si od Vladislava celkovo požičal 2 220 000 kusov strieborných mincí.

[2] Ruskinovce sú dnes zaniknutá obec vo vojenskom priestore v okolí Kežmarku.

[3] V tom čase na čele cirkevnej správy na Spiši nestál biskup ale prepošt. Spišské biskupstvo v dnešnom ponímaní vzniklo až v roku 1776.

Kostol Sv. Mikuláša v Starej Ľubovni. Foto Z. Kasenčáková

Mapa spišského zálohu. Zdroj www.wikipedia.org