Autor: Mgr. Peter Žarnovský

V roku 1412 sa časť Spiša dostala do tzv. spišského zálohu. Išlo o 13 spišských miest a tri slobodné kráľovské mestá, Stará Ľubovňa, Hniezdne a Podolínec. Hrad Ľubovňa sa stal administratívnym centrom tohto územia. Zhodou historických okolností sa spišský záloh natiahol až na 360 rokov. Na hrade Ľubovňa sídlili spišskí starostovia, ktorí spravovali toto územie. Konkrétne bolo ich 31 a každý z nich bol významnou historickou osobnosťou. Najviac sa však do dejín hradu a zálohovaného Spiša zapísala rodina Lubomirskich.

V roku 1593 získal Spišské starostovstvo odo dedičnej držby Sebastián Lubomirski, gróf z Wiśnicza a správca krakovských soľných baní. Práve vďaka nemu pôsobila rodina Lubomirskich na zálohovanom Spiši takmer 150 rokov, teda 5 generácií. Posledným spišským starostom z tohto rodu bol Teodor Konštantín Lubomirski.

Teodor Konštantín sa narodil v roku 1683. Spišské starostovstvo zdedil po svojom otcovi, Stanislavovi Herakliovi Lubomirskom. Na tomto poste pôsobil v rokoch 1702 – 1745. U miestnych ľudí nemal dobrú povesť. Volali ho totiž „knieža pekelných temnôt.“
Vraj bol veľmi krutý hlavne pri výbere daní a iných poplatkov. Na obyvateľov zálohovaných miest uvaľoval rôzne mimoriadne dane a poplatky, preto naňho ľudia spísali viacero sťažností. On im však pohrozil, že ak sa budú sťažovať, tak ešte zvýši poplatky. Taktiež posielal veriacim takých kňazov, ktorým ľud nerozumel, pretože nehovorili ich jazykom. V oblasti jazyka sa snažil presadiť poľštinu ako úradný jazyk. Obyvateľom zálohovaných miest a obcí rekviroval kone a zbrane. Mladých ľudí násilne zaberal do svojho vojska, bohatí sa museli draho vykúpiť.

Na druhej strane, snažil sa aj o rozvoj obchodu a remesiel. Napríklad, potvrdil cechové artikuly zámočníckemu cechu. Okrem toho, Teodor Lubomirski sa veľmi angažoval
aj v politickom živote v Poľsku. S počiatku podporoval kandidatúru Augusta III. za poľského kráľa, neskôr však prešiel na stranu Stanislava Leszczyńskeho. Preto vojská Augusta III. obsadili hrad Ľubovňu a Teodor musel na čas ustúpiť. Odišiel do Spišskej Novej Vsi,
kde zverboval vojsko a v bitke pri Hniezdnom v roku 1706 porazil Augustove oddiely.
Počas týchto bojov bola vypálená aj Stará Ľubovňa. Teodor potom znovu získal hrad Ľubovňu. Napriek tomu, že sa tu zdržiaval pomerne často, o jeho obnovu či údržbu sa veľmi nestaral. Na poste spišského starostu pôsobil až do svojej smrti v roku 1745.

Okrem obrazu Teodora Lubomirskeho, je na hrade Ľubovňa vystavený aj zvon s jeho menom. Pochádza z roku 1708 a pôvodne bol umiestnený vo vežičke na 1. nádvorí. V dolnej časti má 3,5 cm široký úderový okruh. Na krku je reliéfna výzdoba. Ktorú tvoria dva rady oproti sebe otočených palmiet. Medzi nimi je nápis: A.D.1708. THEOD.S.R.I.PRINC.LUBOMIRVS, čo v preklade znamená: Roku Pána 1708. Teodor, knieža Svätej ríše rímskej, Lubomirski.

Na korune sú štyri hranaté oká kolmo proti sebe. Na ich bočných ramenách sú plastické ľudské tváre. Úderové srdce zvona sa v dolnej časti postupne rozširuje. Zvon je od úderového okruhu až po latinský nápis prasknutý.