Autor: Mgr. Radovana Čubová

Už počas trvania prvej svetovej vojny sa do popredia v spoločnosti, vo viacerých krajinách dostávali do povedomia národné otázky. Ani Rakúsko-Uhorsko nebolo výnimkou, pretože už od roku 1914 sa predstavitelia politického spektra začali čoraz viac zaoberať otázkou spoločného fungovania Čechov a Slovákov. Hlavné ciele národného odboja proti Rakúsko-Uhorsku sa sformovali za hranicami. Bolo to predovšetkým preto, že do USA koncom roka 1914 emigroval významný český politik Tomáš Garrigue Masaryk. V zahraničí začal postupne organizovať odboj a emancipáciu Slovákov. Podporovali ho aj krajanské spolky, ktoré sa združovali do strešnej organizácie, ktorá sa nazývala „Slovenská liga.“

Už rok po vypuknutí vojny podpísali v Clevelande predstavitelia Slovenskej ligy a Českého národného združenia dohodu, ktorou dali jasne najavo svoju požiadavku vytvoriť spoločný štát Čechov a Slovákov na spôsob americkej federácie. (BARLÍKOVÁ,O.-DROBŇÁK,A.: Vybrané aspekty z dejín okresu Stará Ľubovňa v prvej polovici 20. storočia. s. 5)

Ján Kubašek – signatár Pittburskej dohody

Aktívny bol samozrejme aj domáci odboj. No na tom zahraničnom, sa do veľkej miery podieľalo aj niekoľko významných mien zo Starej Ľubovne. Azda najzvučnejším a najznámejším mužom bol kňaz Ján Kubašek, rodák zo Starej Ľubovne, ktorý sa narodil  14. apríla 1885. Prvé školy navštevoval v Starej Ľubovni, v Podolínci a Spišskej Novej Vsi a hneď po maturite, v roku 1902, odišiel do USA. Až o niekoľko rokov neskôr sa rozhodol pre kňazskú službu a v roku 1912 absolvoval štúdium teológie. Za kňaza bola vysvätený 14. februára v roku 1412. Pôsobil v slovenskej farnosti v Yonkers v štáte New York. Odtiaľ sa aktívne podieľal na budovaní československej štátnosti.

Ján Kubašek udržiaval kontakt s Tomášom G. Masarykom či Milanom Rastislavom Štefánikom. Okrem iného bol aj predsedom a spoluzakladateľom Združenia slovenských katolíkov, písal do časopisov Katolícky Sokol či Slovák v Amerike. Medzi krajanmi sa snažil šíriť slovenskú kultúru a národné povedomie distribuovaním slovenských kníh a časopisov.

Pittsburská dohoda

Už v septembri roku 1917 inicioval Ján Kubašek stretnutie slovenských kňazov s M. R. Štefánikom v USA, v hoteli Plaza. Práve tu sa zhodli na tom, že sa pridajú k spoločnému programu s Českými bratmi a prihlásili sa k programu Slovenskej ligy v USA. Snahy nielen Jána Kubašeka ale aj ďaších popredných národovcov z Čiech i Slovenska, vyvrcholili 30. mája 1918 podpísaním Pittburskej dohody. K spoločnému smerovaniu oboch národov sa prihlásila Slovenská liga v Amerike, České národné združenie, Zväz Českých katolíkov a podpísaný bol aj T. G. Masaryk ako zosobnenie Československej národnej rady. Dohoda bola dokumentom, ktorá predznamenala ďalší vývoj v Čechách i na Slovensku. Slovensko malo mať vlastný snem, administratívu, širokú samosprávu a používanie slovenčiny ako úradného jazyka. (BARLÍKOVÁ,O.-DROBŇÁK,A.: Vybrané aspekty z dejín okresu Stará Ľubovňa v prvej polovici 20. storočia. s. 25)

Záver

Aj Ján Kubašek prispel do koncipovania dohody. Práve vďaka jeho návrhom boli preformulované viaceré body, okrem iného sa tak zaslúžil o zriadenie slovenského snemu a aj o väčšie práva katolíckej cirkvi. Pittburská dohoda sa stala neskôr súčasťou vnútropolitického sporu o autonómiu Slovenska a aj Ján Kubašek niekoľkokrát požadoval plnenie jej jednotlivých bodov. Napriek tomu to bol dokument významného formátu a ako Staroľubovňania môžeme byť právom hrdí, že aj jeden z nás sa podieľal na tak dôležitom štátotvornom procese. Ten vyvrcholil práve 28. októbra 1918 vznikom prvej Československej republiky.

VIAC INFORMÁCIÍ:

Použitá literatúra:

1. DROBŇÁK, Adrián – BARLÍKOVÁ,  Otília. Vybrané aspekty z dejín okresu Stará Ľubovňa v 1. polovici 20. storočia. Stará Ľubovňa : Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni, 2018. 40 s. ISBN 978-80-89860-12-8.