Autori: Mgr. Monika Pavelčíková, Mgr. Radovana Rabíková

Kedysi ľudia verili, že duchovia alebo bohovia ich rozsiahlou smrteľnou chorobou trestajú za ich chyby.

Globálne epidémie sú staré ako ľudstvo samo. Keď sa ľudia pred stáročiami dali do pohybu po zemeguli, spolu s nimi sa začali presúvať aj nákazlivé choroby. Postupom rokov a storočí sa však choroby prispôsobovali človeku a naopak aj ľudia chorobám. S tým súvisel  fakt, že sa začali  proti epidémiám brániť a prijímali preventívne opatrenia. Inak tomu nebolo ani v roku 1831, keď v Uhorsku vypukla veľká cholerová epidémia.

Veľmi dôležitým faktom bolo, že liečebné postupy vychádzali z medicínskych poznatkov daného obdobia. To znamená, že v 19. storočí mala uhorská lekárska starostlivosť vážne nedostatky. Príčinou bola dobová úroveň zdravotníctva. Významným lekárom z tohto obdobia bol Dr. Sommer, lekár Kráľovského mesta Levoča. Ten sa vydaním brožúry snažil obyvateľov čo najviac oboznámiť s priebehom choroby, dostupnými liečebnými metódami a predovšetkým účinnými preventívnymi opatreniami. Bol zástancom myšlienky, že psychika a duševný pokoj sú najúčinnejšími prostriedkami proti nákaze. Veľmi podobne je tomu napríklad aj dnes.

Dr. Ignatius Sommer radil svojim pacientom napríklad aj prikladanie kašovitých obkladov z krupice alebo pšeničnej múky, ktorá bola zmiešaná s octom, na oblasť žalúdka. Prikladanie obkladov pripravených z dvoch dielov pšeničnej múky a jedného dielu z horčičnej múky zmiešaných s octom, na oblasť hrudníka. Recept proti hnačkám používal dr. Sommer najčastejšie zmäkčovací klystír z ibišteka zmiešaného s vaječným žĺtkom. V iných prípadoch sa mohol použiť aj slez alebo otruby. Veľmi vhodné bolo aj pravidelné prečisťovanie ovzdušia dymom. Najlepším minerálnym dymom bolo jalovcové drevo, resp. plody jalovca, či vínny ocot. To sa malo nalievať na teplé železo, nie na vriace, pretože takým sa znečisťoval vzduch.

Zdroj: https://plus.sme.sk/c/22367224/amulety-sebabicovanie-a-zutie-mocky-co-pouzivali-ludia-proti-epidemiam.html

Mens sana in corpore sano – V zdravom tele zdravý duch

Zdravotné komisie organizované po celej krajine radili obyvateľom konzumovať zdravú, vyváženú a výživnú stravu, ktorá bola ľahko stráviteľná. Odporúčali príliš nekoreniť jedlá, obmedziť používanie čierneho korenia, anízu, cesnaku, či rasce. Na druhej strane varovali lekári pred potravinami, ktoré boli nedozreté, surové alebo kyslé. Tak isto vodnaté ovocie ako hrozno, melóny a aj čerstvé uhorky. Konzumovať neodporúčali ani to, čo mohlo podliehať skazeniu a mohlo by tak vážne ohroziť žalúdok. Patrilo tu mlieko, huby, slané alebo tiež pokazené ryby, uvarená kukurica, mastné a štipľavé jedlá. Nie veľmi vhodným bol aj zle alebo čerstvo upečený, ešte teplý chlieb pripravený z nezrelého obilia. Tak isto sa pitie vína, piva či medoviny veľmi neodporúčalo, a síce pohárik alkoholu na ráno s troškou mäty alebo jalovca sa nepovažovalo za nič zlé. No a najzákladnejšou vecou, pred ktorou sa vystríhalo bolo pitie čistej, stojatej a znečistenej vody.

Uhorskí lekári považovali za najúčinnejší ochranný pokrm na ráno, polievku s krajcom chleba a pohárik pálenky. Veľmi praktickým a účinným bolo častejšie vymieňanie a pranie bielizne a šiat, tak isto posteľnej bielizne a umývanie sa vo vlažnej vode. Často sa v spojitosti s proticholerovými opatreniami spomína aj potieranie tela žihľavou. Žihľava mala podľa viacerých lekárov, ránhojičov a kňazov mimoriadne účinky v boji s cholerou. Ak už ale choroba prepukla, odporúčal sa podávať čaj z medovky lekárskej, lipových kvetov, harmančeka či mäty.

Zdroj: https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/masovy-vrah-cholera-v-uhorsku-v-roku-1831

Sväteniny a byliny – prvá pomoc pri boji s epidémiou

Ľudia v snahe udržať si zdravie a predísť chorobám používali v minulosti rôzne liečebné prostriedky. Kedysi bola viera a posvätnosť úzko spätá so životom človeka. K Bohu sa ľudia utiekali najčastejšie a nebolo tomu inak ani pri veľkých epidémiách. Ako prevenciu proti cholere a moru používali v prvom rade sväteniny. Posväteným predmetom sa pripisoval  ochranný i liečebný účinok. Napríklad posvätené bahniatka zastrčené za stropným trámom, sviečka požehnaná na sviatok Hromníc a zapálená počas búrky na ochranu domu i ľudí; okurovanie posvätenými bylinkami pri zimnici, horúčke a podobne.

Posvätenú trojkráľovú vodu si prinášali domov vo väčších nádobách. Nalievali ju do studne a kropili ňou dvor, maštaľ, stodolu, zvieratá a v dome pokropili všetky priestory a všetkých členov rodiny. Počas roka ju nalievali do nádobky zavesenej na zárubni dverí a ráno i večer sa s ňou prežehnávali.

Okrem svätenín sa vo veľkej miere využívali aj bylinky. Liečivé rastliny vo forme obkladov, odvarov na pitie, kúpanie a inhalovanie.  Boli zložkou liečivých mastí, olejov, zmesí na okurovanie. Na sviatok Nanebovzatia P. Márie (15. 8.)  sa v kostole posväcovali byliny (žeľe), zviazané do kytičky – nechtík lekársky (magetka), iskiernik (zulčeň), vratič (vrotez), mäta pieporná (feferminc), zemežlč menšia (cinceria), skorocel kopijovitý (gojonci listek), hluchavka biela (bjolom pokšive) a lístky petržlenu. Posvätené dávali do obydlí – v izbe pri obrázkoch svätých alebo pod krovom na povale. Byliny používali na prípravu odvaru na pitie alebo umývanie, alebo ich spaľovali a dymom okiadzali chorých členov rodiny, ale aj chorý statok a maštaľ. (Nová Ľubovňa)

Ikona sv. Barbory je umiestnená v cerkvi z Matysovej, používali ju v dobách mórových epidémií, ktoré ohrozovali aj túto obec.


Zdroj:

  1. JIROUŠKOVÁ,M.: Zdravotnícke opatrenia proti cholere v roku 1831. In Roľnícke povstanie 1831. Košice: Východoslovenské múzeum, 1984. s. 116-122
  2. LIŠKA,A.: Cholerová epidémia z roku 1831 a jej priebeh v Prešovskej eparchii. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Gréckokatolícka teologická fakulta, 2012. 163 s. ISBN 978-80—55-0691-3
  3. LIŠKA, A.: Dobové tlače Dr. Sommera a Dr. Hlatkého z roku 1831, popisujúce príznaky, prevenciu a liečbu cholery. Dejiny – internetový časopis Inštitútu histórie FF PU v Prešove, 9/1, 2014, 160 – 189. Dostupné na internete: http://dejiny.unipo.sk/PDF/Dejiny_1_2014.pdf