Autor: Mgr. Katarína Babčáková, PhD.

Používanie kožušín je najstarším spôsobom ochrany proti zime, no má aj dôležitý symbolický význam. Už v praveku jej nosenie napríklad v šamanistických a totemických obradoch symbolizovalo aj silu a vlastnosti zvieraťa, ktoré sa mali preniesť na človeka. Kožušina ako súčasť plodnostno-prosperitných obradov (napr. masky vo fašiangovom sprievode) sa do prvej tretiny 20. storočia zachovala aj v našom prostredí. Popri sile zvieraťa aj množstvo vlasov malo svoj význam. Symbolizovalo hojnosť a prosperitu.

Ešte v 18. storočí boli šité zdobené kožuchy doménou vyšších vrstiev. Až postupne prenikali aj do vidieckeho prostredia. Tu sa nosili dostupnejšie súkenné kabanice, hune či guby. Strihanie vlny totiž bolo možné i dvakrát do roka. Kožuchy (brušľaki, serdaki, kožuški, kožušanki) patrili medzi najvzácnejšie, často dedené odevné súčasti a tvorili aj symbolickú súčasť svadobného odevu ako prejav hojnosti a statusu. Nosili sa na bohoslužby a na sviatky. V chladnej oblasti Spiša sa však najmä v mužskom, staršie aj ženskom odeve nosili aj každodenne v jednoduchších variantoch (nefarbené, zdobené len bielou irchou okolo stehov a pod.). Od 15. storočia tvorili ovčie kožušiny súčasť dávok odvádzaných zemepánovi.

Kožuchy šili tak domáci dedinskí majstri, ako aj známejší kožušnícki majstri v dielňach združení do cechov. Najstarší kožušnícky cech u nás je známy z roku 1307. Neskôr sídlili aj v Poprade, Spišskej Belej, Novej Ľubovni, Nižných Repášoch a Spišskom Podhradí. V roku 1773 sa spomína kožušnícky cech i v Starej Ľubovni.

Majstri na slovo vzatí

Každý majster mal svoje dekoratívne vzory (často s bohatou symbolikou vo vzoroch ľalií, sŕdc, ruží či tulipánov) a podľa istých špecifických strihov a dekoru sa dali rozoznať aj jednotlivé kožušnícke dielne. Podľa stanov kožušníckeho cechu v Levoči z roku 1629 bol majstrovským dielom kožuch ušitý zo 16 dielov vpredu a 18 dielov vzadu i detský kožúšok z 3 kozích kožiek. Po zrušení cechov v roku 1872 sa kožušnícka výroba opäť presunula medzi dedinských majstrov a náturistov. Okrem rôznych variantov kožuchov s dlhými rukávmi sa šili kožušky bez rukávov (serdaky, brušľaky, kožušanky), dlhé kožušinové peleríny – guby, mentieky (v lokalitách horného toku Popradu tzv. belavi kožuch zo svetlomodrého súkna podšitý a lemovaný barančinou), kožušinové čiapky (baranice), rukavice, ale aj nohavice z baraních koží, či rôzne kožené kapsy a samozrejme krpce (kerpci).

Šaty robia človeka

Aj kožuchy však podliehali móde. Pôvodná biela nefarbená kožušina, neskôr zdobená výšivkami z vlny a najmä aplikáciami bielej, bordovej, tyrkysovej, čiernej irchy (tenká koža) sa postupne začala prispôsobovať. Koncom 19. storočia prišlo „do módy“ farbenie (napr. hubou ovocných stromov choroš) a šili sa kožúšky v odtieňoch žltej, medovej či dubovej farby. Vytrácalo sa zdobenie, skracovala sa dĺžka do pása. Pôvodný rovný strih sa menil na tvarovaný, napr. princezový a nosili sa rôznymi spôsobmi (napr. v Toryskách s vypnutými „krídlami“ na krížovej oblasti).

Kožušníctvo v okrese Stará Ľubovňa

V 20. rokoch 20. storočia v Starej Ľubovni pracovali kožušníci Kaletovci a Zentkovci, v Hniezdnom  Raabovci, v Novej Ľubovni Konkoľovci a Barlíkovci, v Šambrone Sokolovci. Bordovú irchu z kozľacej kože kupovali v Starej Ľubovni u židovského obchodníka Hechta. V našom depozitári máme asi 70 kožušinových výrobkov. Od najjednoduchších (krátke ženské biele kožušky z bielej barančiny z Bajeroviec či Matysovej len jemne zdobené bielou irchou, ušité miestnym náturistom) až po výstavné výrobky staroľubovnianskej dielne. Napr. kožúšky zo Stráňan, Vyšných Ružbách, Lackovej či  Hniezdneho bohato zdobené florálnymi motívmi z bielej, červenej či bordovej irchy (marokán, karmažín). Menej sa používala vzácna zelená/tyrkysová ircha (siroň, sirma) získávaná pomocou medi a žltá ircha získávaná pomocou plodov jelše.

Nový prírastok

Do nášho zbierkového fondu pribudli vzácne kožušinové kúsky aj v tomto roku. Ide o ženský kožúšok z vypracovanej bielej ovčej kože, ktorý je zošitý z dielov. Dĺžkou siaha na boky, má priliehavý výkroj okolo šije, princezový strih a dlhé hlavicové rukávy. Je lemovaný bielou strihanou barančinou a zdobený jednoduchými pásovými aplikáciami z bielej irchy, rázporky v krížovej oblasti a predné diely zapínania sú zdobené aj tenkými pásmi tmavozelenej irchy. Zapína sa vpredu štyrmi koženými gombíkmi a šnúrkami.

Mužský serdak, brušľak bez rukávov je ušitý z vypracovanej baranej kože bielej farby a má vnútro s dlhým vlasom. Je ušitý z 3 dielov rovného strihu a má okolo šije priliehavý výkroj, s jedným našitým štvorcovým vreckom na pravej strane. Výzdoba kožucha je veľmi jednoduchá. Nachádza sa tu obruba z bielej irchy okolo otvoru vôkol šije obrúbená tenkým prelamovaným pásikom z bordovej irchy rovnako ako vrecko. Vpredu sa kožuštek zapína štyrmi koženými gombíkmi a šnúrkami. Predstavuje najstaršiu formu nefarbených, minimálne zdobených zimných mužských kožušinových viest.

Oba pripomínajú výrobky kožušníkov z Novej Ľubovne. Ich forma a strih pripomínajú kožuchy nosené v lokalitách severozápadnej časti Šariša. Za tento dar patriaci do dedičstva po svokrovcoch ďakujeme Lucii Hurajtovej z Vysokej (Brezovica).