Autor: Mgr. Adrián Drobňák

Predtým, než sa dostaneme k samotnej téme tejto série článkov, ktorá bude venovaná budovám finančnej stráže v okrese Stará Ľubovňa v medzivojnovom období, bolo by potrebné si niečo málo povedať o samotnej finančnej stráži, jej vzniku, organizácii a pod.

Finančná stráž Československej republiky bol ozbrojený zbor Ministerstva financií ČSR, ktorý dohliadal na monitorovanie štátnej hranice a vykonával colnú službu. Príslušníci tohto zboru sa ľudovo nazývali „financi“.

V roku 1920 sa zbor rozdelil na vnútrozemskú dôchodkovú kontrolu a pohraničnú finančnú stráž. Navýšeniu počtu príslušníkov zboru pomohol návrat legionárov, ktorí tvorili väčšinu členov najmä na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Pohraničná finančná stráž sa delila na úradníkov a podúradníkov. Vydaním colného zákona č. 114/1927 Sb. a vládneho nariadenia č. 202/1930 Sb. došlo k vymedzeniu právomocí stráže a výraznému zlepšeniu podmienok služby. Zbor finančnej stráže aj naďalej patril pod ministerstvo financií, ktorému podliehali jednotlivé krajinské finančné riaditeľstvá, ktoré mali na starosti hlavne služobné a osobné záležitosti príslušníkov finančnej stráže. Finančným riaditeľstvám boli podriadené inšpektoráty finančnej stráže, ktorým podliehali jednotlivé oddelenia finančnej stráže a colné úrady.

V 30. rokoch sa postupne zhoršovala medzinárodná politická situácia a tým sa menila aj podstata služby financov, ktorí sa namiesto colnej ochrany čoraz viac sústreďovali na ochranu štátnej hranice. V roku 1936 bola zriadená Stráž obrany štátu a finančná stráž bola po četníctve jej druhou najpočetnejšou zložkou.

Po prijatí Mníchovskej dohody a následných zmenách hraníc museli príslušníci finančnej stráže ustúpiť z pohraničia a v období tzv. druhej republiky už vykonávali službu na nových hraniciach. Po vzniku Slovenskej republiky si nový štát zriadil vlastnú finančnú stráž, z ktorej museli príslušníci českej národnosti odísť.

To sú v skratke dejiny tohto útvaru v období rokov 1918 – 1939. Táto téma sa nášho regiónu týka obzvlášť, keďže sa nachádza blízko hraníc s Poľskom. Po vzniku ČSR začali vznikať aj na tejto hranici jednotlivé inšpektoráty a im podriadené oddelenia. V mnohých prípadoch boli podmienky na úradovanie a ubytovanie pre mužstvo natoľko nevyhovujúce, že nový štát pristúpil k výstavbe nových budov, resp. kasární finančnej stráže, ktoré vznikali na dôležitých cestách vedúcich do Poľska. S ich výstavbou boli spojené mnohé ťažkosti, napr. vyvlastnenie pôdy za špecifických podmienok, ale na druhej strane ich prítomnosť viedla k mnohým úpravám, ktoré by sa inak možno neudiali, resp. oveľa neskôr. Medzi takéto javy patrí napr. oprava ciest, pri ktorých tieto budovy stáli a pod.

My si v tejto sérii článkov pripomenieme krátku históriu niekoľkých objektov finančnej stráže na území vtedajšieho okresu Stará Ľubovňa v období medzivojnovej ČSR.

Kasárne finančnej stráže v Litmanovej

Projekt stavby bol vypracovaný Ministerstvom verejných prác ČSR ako všeobecný projekt za účelom výstavby väčšieho počtu kasární finančnej stráže na severnej hranici Slovenska. Stavba bola zadaná dňa 15. septembra 1923 firme Ing. Bárta a Ormay v Levoči na základe ponuky firmy z 18. júla 1923. Pozemok bol získaný vyvlastňovacím výrokom Okresného úradu v Starej Ľubovni zo dňa 28. mája 1923. Výmera vyvlastnenej čiastky z pozemku gr. kat. cirkvi v Litmanovej v podobe parcely č. 5449 bola 953 štvorcových siah. Stavenisko bolo firme odovzdané dňa 3. októbra 1923. Stavebným dozorom bol poverený Matěj Královec, technický úradník Okresného úradu v Levoči. Ten ale v roku 1924 odovzdal agendu Leopoldovi Jakubovi, tiež technickému úradníkovi Okresného úradu v Levoči. Protokolom z 21. augusta 1925 bol stavebný dozor odovzdaný Správe novostavieb kasární pohraničnej finančnej stráže v Prešove. Zadávacím zápisom nebol stanovený termín skončenia stavby. Až na základe protokolu z 13. októbra 1924 bol stanovený termín ukončenia prác do 30. novembra 1924 s tým, že za každý kalendárny deň prekročenia tejto lehoty zaplatí podnikateľ penále.

V októbri 1924 bola uskutočnená prehliadka stavby zástupcom Generálneho finančného riaditeľstva v Bratislave a zástupcom referátu Ministerstva verejných prác ČSR a bolo konštatované, že budova je pod strechou a uskutočňuje sa bednenie stien a stropov. Na hospodárskej budove bola hotová podmurovka a žumpa. Firme bolo nariadené, aby skončila práce do stanoveného 30. novembra 1924, aby mohla byť stavba v zime už obývaná. V novembri 1924 ohlásila firma, že z dôvodu štrajku drevárskych podnikov nemôže dostať potrebný stavebný materiál a teda nebude môcť dokončiť stavbu v tomto termíne. Práce boli prerušené koncom novembra, jednak pre spomínaný nedostatok materiálu, ale aj kvôli mrazom. V tom čase na hlavnej budove neboli dokončené podlahy, schody, chýbali okenné nátery, okná na verande a ďalšie. Tiež hospodárska budova nebola úplne dokončená. S prácami sa začalo opäť v máji 1925. Uskutočnenie komisionálnej prehliadky stavby a jej prevzatie do užívania finančnej správy sa udialo 18. novembra 1925. Kasárne boli po tomto prevzatí obsadené zamestnancami finančnej správy. Firme bolo zároveň nariadené, aby zistené nedostatky opravila v čo najkratšom čase. Zistené boli vcelku podružné problémy ako potreba opravy chodníkov okolo budovy; vymazanie špár sadrou pod obložením pri oknách; zamazanie špár pri peciach kamenárskou hlinou; vykachľovanie vrchných častí všetkých šporákov; oprava vrchov niektorých pecí, ktoré boli poškodené následkom sadnutia; uštiepenie vyčnievajúcich klincov; vymazanie špár zrubových stien zmesou hliny, vápna a chlpov; opravenie omietky muriva pri hnojisku; vyčistenie odpadného kanála z práčovne; dodanie dreveného poklopu na kotol do práčovne; vystlanie mechom a vymazanie špár v zrubovej stene v kancelárskom drevníku; oprava schodov pri hospodárskej budove; osadenie líšt vikierových okien; zasklenie pivničného okienka; očistenie schodov v pivnici od cementovej malty a iné.

Okrem uvedených opráv bolo nariadené, na útraty firmy, previesť tiež dodatočné práce, na ktoré nebolo v rozpočte pamätané, prípadne sa ukázali ako účinnejšie až po uskutočnení stavby. Bolo to napr. vloženie okien do horných výplní dverí na prvom poschodí oproti schodisku za účelom osvetlenia schodiska; osadenie dvoch požiarnych rebríkov siahajúcich až po rímsu okien v podkroví; vybratie horných tabúľ vnútorného a vonkajšieho okna v práčovni a zriadenie ventilačného krídla; opatrenie postranných stien vikierových okien z vonkajších strán novým ošálovaním (osadenie debnenia z dreva) pretože v kuchyni bolo chladno; podmazanie šindľovej krytiny strechy zmesou hliny, vápna a chlpov, tak aby sa zatrela do špár medzi šindľom; chodník pred hospodárskou budovou bol vyvýšený a v dôsledku chôdze a dažďa porušený a preto sa mala zriadiť po celej dĺžke budovy betónová obrubnica a chodník sa mal zarovnať; zriadenie odkvapných žľabov s rúrami po stranách hospodárskej budovy; z bezpečnostných dôvodov zriadenie oplotenia okolo hnojiska; opatrenie komínov plechovými nástavcami, pretože silný vietor zrážal dym naspäť do miestností; oporná stena postavená za účelom ochrany dvora a záhrady sa ukázala byť pri vodnom prívale nedostatočnou a tak boli navrhnuté zmeny na jej posilnenie; štítové zrubové steny v podkroví bolo z poveternostných dôvodov potrebné pokryť šindľom; ukázalo sa tiež, že hromozvod inštalovaný firmou Elektra nebol tesne osadený a zatekal a preto sa navrhovala náprava. 

Počas výstavby bolo, oproti projektu, uskutočnených niekoľko ďalších zmien a úprav. Medzi nimi napr. firme bolo nariadené, aby vzhľadom na vlhkú pôdu boli základy urobené z betónu miešaného v pomere 1:8; ďalej bol pôjd a pivnice rozdelené na 6 oddelení a priestor nad chlievmi rozdelený na 4 kurníky; v podkroví bol zriadený tretí byt s 1 obývacou izbou a príslušenstvom v dôsledku čoho bolo potrebné zriadiť 5 chlievov, drevníkov, záchodov a kurníkov; zvýšenie podláh o 15 cm, čím sa zvýšilo aj zrubové murivo o 15 cm; zriadenie okien vo verande; za účelom ochrany dvoru a záhrady proti prívalom bola v rohu záhrady postavená oporná stena, ktorá mala zabraňovať podomletiu záhrady alebo zaplaveniu dvora a iné.

Hlavná budova sa skladala z pivníc rozdelených na 6 oddelení, ďalej tu bolo prízemie, ktoré obsahovalo kanceláriu, 2 miestnosti pre mužstvo s umyvárňou, kuchyňou a zásobárňou, 1 miestnosť pre kuchárku a byt pre veliteľa s 2 izbami, kuchyňou a špajzou. Podkrovie obsahovalo byt s 2 izbami a kuchyňou a 2 byty s jednou izbou a kuchyňou. Pôjd bol rozdelený na 6 oddelení. Miestnosti pre mužstvo a kuchárku boli však používané ako 2 byty pre ženatých financov. Hospodárska budova sa skladala z 5 chlievov, záchodov a drevníkov a tiež žumpy a hnojiska. Súčasťou pozemku bola aj práčovňa, pec na chleba a drevník pre kanceláriu, ale tiež studňa s prístreškom a oplotenie.

Stavebná firma predložila v júni 1926 účet vo výške 332 846,07 Kč. Kolaudácia budovy kasárne pohraničnej finančnej stráže v Litmanovej bola nariadená referátom Ministerstva verejných prác 9. novembra 1927 a kolaudačný protokol bol spísaný 25. novembra 1927. Budova bola prevzatá do vlastníctva československého štátu dňa 25. novembra 1927. Župný úrad v Liptovskom Mikuláši následne 18. mája 1928 poveril tamojší úrad správou budovy v I. inštancii podľa predpisov pre správu štátnych budov. Z dostupných zdrojov vieme, že k 10. augustu 1936 ročné nájomné pre byt č. 2 v prízemí pre slobodných zamestnancov finančnej stráže obsahujúci 2 izby, kuchyňu a izbu pre kuchárku bolo vo výške 1 392 Kč, pre byt č. 1 na prízemí (2 izby, kuchyňa) to bolo 1884 Kč, byt č. 3 v podkroví (1 izba a kuchyňa) 900 Kč, byt č. 4 v podkroví (1 izba a kuchyňa) 768 Kč (nižšia cena bola daná menšou výmerou), byt č. 5 (2 izby a kuchyňa) 1 356 Kč. Máme informácie, že v týchto kasárňach bývali a na tomto oddelení slúžili okrem iných aj vrch. rešp. Karel Havránek, ktorý býval v byte č. 1 obsahujúci 2 izby a kuchyňu. V byte č. 3 bol rešp. Jozef Horáček. V byte č. 4 býval rešp. Ant. Zahradníček. Byt č. 5 zase patril rešp. Václavovi Krčálovi.

Kombinovaná budova finančnej stráže a colného úradu v Mníšku nad Popradom

K výstavbe budovy došlo potom, čo Generálne finančné riaditeľstvo v Bratislave v roku 1930 dalo na vedomie Krajinskému úradu v Bratislave program nutných stavieb kombinovaných budov pre finančnú stráž a colný úrad na rok 1930. Medzi spomenutými stavbami bola aj tá v Mníšku nad Popradom. Budova obsahovala 10 jednoizbových bytov, kanceláriu pre finančnú stráž a dve kancelárske miestnosti pre colný úrad. Pozemok na výstavbu (č. parc. 17, 18/2 a 34/3 pozemkovej knihy obce Mníšek nad Popradom s výmerou 1 057 štvorcových siah) zakúpilo Generálne finančné riaditeľstvo v Bratislave od grófa Jána Zamoyskeho za cenu 18 000 Kč. Stavebné práce boli na základe verejnej súťaže zadané dňa 15. januára 1931 týmto firmám:

  1. kamenické, murárske, železobetonárske, tesárske, kováčske, pokrývačské, sklenárske, natieračské, maliarske, čalunícke práce a zriadenie studne, hospodárskych stavieb, oplotenie, úprava dvora a staviteľské práce pri inštalácii pre firmu Františka Klimeka z Košíc.
  2. kamenické práce pre firmu Syderolit v Púchove.
  3. klampiarske práce pre firmu J. Švarza z Bratislavy.
  4. stolárske práce pre firmu Jozefa Mihalyaka z Popradu.
  5. zámočnícke práce pre firmu Daniela Fábryho z Veľkej.
  6. kachliarske práce pre firmu Eduarda Mrázka z Prešova.
  7. pokladanie dlažieb pre firmu Serpentina z Bratislavy.
  8. zriadenie hromozvodu pre firmu Findl Steihardt z Prešova.

Na základe obmedzenej súťaže boli zadané ďalšie práce:

9. inštalácia kanalizácie firme Aladára Šteflíka zo Zvolena.10. úprava svahu firme Róberta Pavlovského a E M. Hochhausera zo Starej Ľubovne.

10. úprava svahu firme Róberta Pavlovského a E M. Hochhausera zo Starej Ľubovne.

Celková zadávacia čiastka stavebných prác bola vo výške 838 662,14 Kč. Stavebné povolenie vydal Okresný úrad v Starej Ľubovni dňa 10. júla 1931. Obývacie povolenie bolo vydané výmerom dňa 25. októbra 1932. Podľa výmery expozitúry Finančného riaditeľstva v Kežmarku z 9. decembra 1933 bolo pre stavbu udelené trvalé oslobodenie od domovej dane. Krajinský úrad poveril stavebným dozorom tajomníka technickej pomocnej služby Pavla Reháka,  prideleného Okresnému úradu v Kežmarku v roku 1930. Stavenisko bolo odovzdané zmluvným firmám v apríli 1931 a so stavbou sa začalo v máji 1931. Do zimy bola budova zakrytá strechou, ostatné práce boli dokončené do konca augusta 1932 a 2. septembra tohto roku bola stavba odovzdaná do užívania. Kolaudáciu nariadilo Ministerstvo verejných prác dňa 13. októbra 1932. Prevedením kolaudácie bol ustanovený Krajinský úrad v Bratislave, ktorý za kolaudátora ustanovil  Ing. Františka Dvořáka. Kvalitatívna kolaudácia bola prevedená dňa 14. septembra 1933. Bolo konštatované, že stavba je riadne prevedená z predpísaného materiálu a že vykazuje len menšie nedostatky, ktoré sa firmy zaviazali odstrániť do schválenia kolaudácie. Výsledná suma stavebných prác po dokončení stavby bola vo výške 782 610,43 Kč. Oproti zadávacej sume teda došlo k úspore. K tejto sume sa ešte prirátavala cenu pozemku vo výške 18 000 Kč. a stavebná réžia vo výške 10 398,20 Kč. Celkové stavebné náklady teda boli vo výške 811 008,63 Kč. Na základe výsledku kolaudácie bolo navrhnuté provizórne prevzatie stavby do štátnej správy a schválenie vyúčtovania a výplata nedoplatkov podnikateľom za predpokladu, že odstránili nedostatky pri kvalitatívnej kolaudácii. Definitívne prevzatie stavby sa malo uskutočniť po prevedení superkolaudácie po uplynutí doby ručenia. Dňa 8. januára 1935 vyhlásilo Ministerstvo verejných prác, že vzhľadom k priaznivému výsledku kolaudácie preberá túto stavbu do svojej správy a poveruje tamojší úrad v zmysle ustanovenia organizácie správy štátnych budov jej správou v druhej inštancii. Správou v prvej inštancii bol poverený prednosta colného úradu.

Prízemie budovy obsahovalo 4 jednoizbové byty. Všetky byty, okrem bytu č. 2 (neobsahoval predsieň), sa skladali z obývacej izby, kuchyne, predsiene, špajze, loggie a záchodu. Prvé poschodie obsahovalo 5 jednoizbových bytov, ktoré sa skladali z obývacej izby, kuchyne, predsiene, špajze, loggie a záchodu. V podkroví sa ešte nachádzal 1 byt, ktorý tiež obsahoval obývaciu izbu, kuchyňu, predsieň, špajzu, loggiu a záchod. V roku 1936 bolo ročné nájomné v Kč. pri spomínaných bytoch nasledovné: byt č. 1 – 960, byt č. 2 – 564, byt č. 3 a 4 – 960, byt č. 5 a 6 – 1 104, byt č. 7 – 1 176, byt č. 8 a 9 – 1 104, byt č. 10 – 1 128. Známymi správcami budovy  boli  inš. I. tr. Bedřich Beran (od 2. septembra 1932 do 24. februára 1934) a inš. I. tr. Jozef Chytil (od 24. februára 1934).

Na colnej ceste v Mníšku nad Popradom sa až do roku 1933 nachádzala colná búdka, ktorá však bola na jeseň toho roku odstránená.

V tomto článku sme si teda priblížili objekty finančnej stráže v Litmanovej a Mníšku nad Popradom. V ďalšom sa bližšie pozrieme na kasárne v Malom Lipníku a Legnave.

Výskum z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Použité zdroje:

BENEŠ, Jaroslav. Finanční stráž československá 1918 – 1938. Dvůr Králové nad Labem : Fortprint, 2005. 183 s. ISBN 80-86011-29-1.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Prešove, pracovisko archív Stará Ľubovňa, fond Finančná stráž v okrese Stará Ľubovňa 1924 – 1949, inventárne číslo 1 – 7, škatuľa 1, kasárne finančnej stráže Litmanová.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Prešove, pracovisko archív Stará Ľubovňa, fond Finančná stráž v okrese Stará Ľubovňa 1924 – 1949, inventárne číslo 1 – 7, škatuľa 1, kombinovaná budova colného úradu a finančnej stráže Mníšek nad Popradom.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Prešove, pracovisko archív Stará Ľubovňa, fond Finančná stráž v okrese Stará Ľubovňa 1924 – 1949, inventárne číslo 1 – 7, škatuľa 1, colná búdka Mníšek nad Popradom.