Autor: Mgr. Adrián Drobňák

V predošlom článku sme si predstavili kasárne finančnej stráže v Litmanovej a asi najimpozantnejšiu stavbu tohto druhu vo vtedajšom okrese – kombinovanú budovu finančnej stráže a colného úradu v Mníšku nad Popradom. V tejto časti si v krátkosti predstavíme históriu výstavby kasární v Malom Lipníku a Legnave.

Kasárne finančnej stráže v Malom Lipníku

Postavenie kasární finančnej stráže, resp. iných budov slúžiacich verejnému záujmu so sebou prinášalo aj dodatočné opatrenia. Jedným z nich bola dostavba, resp. oprava ciest, pri ktorých boli tieto budovy stavané. To bol aj prípad kasární finančnej stráže v Malom Lipníku. Aj v súvislosti s touto stavbou totiž okresný výbor v Starej Ľubovni na schôdzi 24. októbra 1924 rozhodol o potrebe opravy mosta cez rieku Poprad na ceste Plavnica – Malý Lipník. Upovedomiť sa o tom malo Ministerstvo verejných prác prostredníctvom Župného úradu v Liptovskom Mikuláši s tým, nech štát financuje opravu tohto mosta. Členovia okresného výboru argumentovali tým, že je v štátnom záujme opravu financovať, pretože na ceste sa nachádzajú dôležité úrady, medzi nimi aj kasáreň finančnej stráže v Malom Lipníku, do ktorej sa cez tento most cestuje.

Superkolaudácia novostavby kasární finančnej stráže v Malom Lipníku sa uskutočnila na základe žiadosti firmy Salamon Bornfreund a Heinrich Gottlieb z Bardejova zo dňa 29. októbra 1928 a v dôsledku výnosu Ministerstva verejných prác 30. novembra 1929 a výnosom  Krajinského úradu z 22. októbra 1930. Na základe kolaudačného protokolu tejto stavby z 10. decembra 1927 bola navrhnutá doba ručenia do októbra 1928. Ministerstvo verejných prác však nesúhlasilo so skrátením doby ručenia vzhľadom na množstvo chýb, hlavne objavenie sa plesne v chodbe prízemia a na dverách do kuchyne a pivnice. Dňa 10. decembra 1928 už hlásilo oddelenie finančnej stráže v Malom Lipníku, že nariadené opravy v kasárňach sú uskutočnené. Ďalšie hlásenie z júla 1929 potvrdilo prevedenie všetkých opráv.

Počas superkolaudácie bola opäť uskutočnená prehliadka stavby a boli zistené menšie nedostatky, ktoré mali byť firmou opravené do 15. novembra 1930. Na základe dohody mala firma opraviť tieto nedostatky: opraviť dvere do bytu slobodných zamestnancov, osadiť nový prah a previesť úpravy tak, aby voda pri umývaní podlahy nepresakovala pod prah; upraviť dvere do bytu slobodných zamestnancov pri vchode do predsiene; dlážku v chodbe zaliať cementovou maltou; opraviť a utesniť kovanie pri oknách slobodných zamestnancov; opraviť omietku v chodbe; vymazať špáry pri šporáku v byte č. 5; opraviť dvierka do záhradky; prestavať kachľovú pec vo vrchnej časti v byte č. 4; vymazať kachľovú pec v hornej časti v byte č. 5 a iné. Na účet Krajinského úradu v Bratislave mali byť vykonané tieto práce: oprava kanalizačného vedenia z práčovne do vsakovacej jamy; dodanie a osadenie troch závesných hákov na požiarne rebríky a úprava studne.

Vzhľadom na to, že uvedené problémy boli ohodnotené ako menej závažne a pleseň sa v kasárňach už nevyskytovala, bol výsledok superkolaudácie taký, že sa navrhovalo, aby bola novostavba definitívne prevzatá do štátnej správy.

Hlavný objekt kasární bol prízemný s podkrovím, čiastočne podpivničený. Murivo pivníc a základov bolo z kameňa, steny stavby a podkrovia boli zrubové. Stropy nad pivnicou boli železobetónové, v podkroví boli trámové. Strecha bola sedlová. Podlahy obytných izieb boli mäkké palubové, inde boli z cementovej dlaždice. Schody do podkrovia a na pôjd boli drevené. Vykurovalo sa kachľovými pecami. Hospodárska budova, obsahujúca aj napr. práčovňu, bola prízemná stavba čiastočne zakrytá drevenými doskami a čiastočne zrubová a murovaná. Strecha bola sedlová. Nachádzala sa tam aj betónová žumpa a kamenné hnojisko. Pozemok  záhrady a dvora bol ohradený dreveným plotom a bola tam aj studňa.  

Zaujímavosťou je, že po troch dňoch neustáleho dažďa v júli 1934 postihla kasárne povodeň. Voda bola asi jeden meter nad terénom okolo budovy, pivnice boli úplne pod vodou a drevené podlahy boli povodňou úplne zničené. Zo zaplavených kasární vyvážali financov a ich rodiny na pltiach. Po tejto udalosti sa preto navrhovalo trvalo zvýšiť dlažbu pivníc o 60 cm.

Podľa zatiaľ dostupných prameňov tieto priestory obývali a na tomto oddelení v Malom Lipníku slúžili aj vrch. rešp. Antonín Frýdl (v kronike obce Malý Lipník spomínaný ako správca oddelenia v hodnosti inšpektora II. tr.), ktorý počas obdobia služby býval v byte na prízemí, skladajúceho sa z 2 obývacích izieb a kuchyne. V roku 1936 sa už ako správca oddelenia spomína inšp. II. tr. J. Hrád. Tiež tu bol rešp. František Hála, ktorý býval v byte v podkroví obsahujúci 1 obývaciu izbu a  kuchyňu. V ďalšom byte v podkroví tiež bol rešp. Václav Málek, ktorý mal k dispozícii 2 obývacie izby a kuchyňu. V ďalšom byte (2 obývacie izby a kuchyňa) v podkroví istý čas býval aj rešp. Móric Kalát.

Kasárne finančnej stráže v Legnave

Štát pristúpil k stavbe kasární v Legnave z toho dôvodu, že tamojšie oddelenie malo nevyhovujúce ubytovacie pomery. Štátnym stavebným úradom v Prešove bol, ako najvhodnejšie miesto na stavbu, určený pozemok zapísaný v pozemkovej knihe katastru obce Legnava č. 57 tvoriaci časť parcely č. 673 v potrebnej nevyhnutnej výmere 556 štvorcových siah. Rokovania o kúpe tohto miesta však stroskotali, pretože zástupca majiteľov žiadal, podľa Generálneho finančného riaditeľstva v Bratislave, vysokú sumu. V dôsledku toho navrhovali predstavitelia tohto úradu 17. mája 1923 vyvlastnenie tohto pozemku. 

V auguste 1923 vydal Okresný úrad v Starej Ľubovni vynesenie, v ktorom vyhovel žiadosti Generálneho finančného riaditeľstva v Bratislave ohľadom vyvlastnenia pôdy vo výmere 556 štvorcových siah z parcely v pozemno-knižnom protokole obce Legnava č. 57 pod miestopisným číslom 673 k vybudovaniu kasární pre finančnú stráž. Bolo nariadené, aby vyvlastniteľ za vyvlastnenú pôdu zaplatil náhradu 9,50 Kč. za každú štvorcovú siahu. Pri pojednávaní na mieste boli na stavbu ponúknuté iné neúrodné pozemky a proti vyvlastneniu boli podané námietky v zmysle, že v prvom rade má byť pristúpené k vyvlastneniu neúrodnej pôdy. Bolo ale konštatované, že sa jedná o stavbu pre verejnú potrebu a teda sa nemôžu vyvlastniť navrhované pozemky, pretože nie sú vhodné k výstavbe a nie sú na mieste vhodnom k výkone služby finančnej stráže. Na námietku zástupcov obce, že hydina, ktorú by financi v kasárňach chovali, môže spôsobiť škodu na susedných pozemkoch, zástupca Generálneho finančného riaditeľstva v Bratislave konštatoval, že pozemok bude riadne oplotený a ak by aj napriek tomu došlo k úhone, tak budú majitelia odškodnení. Na základe tohto vynesenia, potvrdeného Župným úradom v Liptovskom Mikuláši 2. októbra 1923 a na základe nákresu prednostu evidencie katastru pozemkovej dane v Prešove z 12. apríla 1923 bolo prevedené vlastnícke právo na pozemok č. 673/2 o veľkosti 556 štvorcových siah z pozemkovej knihy č. 57 z majiteľov v prospech Ministerstva verejných prác ČSR. 

Okresný úrad v Starej Ľubovni vydal konečné uzavretie, v ktorom sa konštatovalo, že na základe predloženej žiadosti, plánu a mienky obecnej stavebnej komisie sa povoľuje Štátnej stavebnej správe v Prešove na tomto pozemku v Legnave vystavať kasárne z dreva pozostávajúce z obytnej budovy, ktorá mala byť krytá šindľom. Koncesient bol na základe rozhodnutia povinný dodržať podmienky obecnej stavebnej komisie s tým, že ďalšie podmienky mu mohli byť uložené v priebehu výstavby. Ich nedodržanie by malo za následok, že by bola stavba zastavená, prípadne mohol byť koncesient, na svoje náklady, prinútený stavbu vrátiť do predošlého stavu. Staviteľ mal začatie stavby oznámiť v predstihu obecnému zastupiteľstvu. Prevedením stavby mal byť poverený kvalifikovaný živnostník. Staviteľ ručil za bezpečnosť pracovníkov na stavbe. Ak by uchádzač túto stavbu nezačal do roka od doručenia tohto rozhodnutia, tak povolenie by stratilo platnosť.

Stavba bola napokon ukončená v roku 1925. Dňa 21. júla 1928 vydal Okresný úrad v Starej Ľubovni, ako policajný úrad I. stolice, povolenie k obývaniu týchto kasární. Toto rozhodnutie bolo vydané na základe prehliadky zo strany predstaviteľov Okresného úradu v Starej Ľubovni v máji 1928, kde bolo konštatované, že stavba vyhovuje stavebným a zdravotnopolicajným predpisom. Technický popis z októbra 1928 uvádzal, že hlavný objekt je prízemný s podkrovím, čiastočne podpivničený. Murivo pivníc a základov je z kameňa. Steny prízemku a podkrovia sú zrubové, z vnútra bednené a rákosované. Stropy nad pivnicou sú železobetónové, v prízemku a podkroví trámové, omietané s hlinenou mazaninou na pôjde. Strecha je sedlová, štíty sú zrubové a krytina z dvojitého šindľu. Podlahy obytných izieb sú mäkké, palubové. Všade inde sú cementové dlaždice. Vykurovanie je prostredníctvom kachľových pecí. Schody do podkrovia a na pôjd sú drevené. Hospodárska budova, vrátane práčovne a prízemnej pece na chleba, je čiastočne drevená, čiastočne zrubová a murovaná. Strecha je sedlová, krytá šindľom. Na pozemku je aj betónová žumpa a kamenné hnojisko. Pozemok, s vlastnou studňou, je ohradený plotom.

Dňa 21. októbra 1929 vydala expozitúra Finančného riaditeľstva v Kežmarku rozhodnutie, v ktorom sa konštatovalo, že vyhovuje žiadosti Štátnej stavebnej správy v Prešove a udeľuje trvalé oslobodenie od domovej dane a prirážok od novostavby pre kasárne finančnej stráže v Legnave, ktoré pozostávali celkovo z 26 miestností z toho 15 obytných.

Protokol o superkolaudácii novostavby bol spísaný 6. novembra 1930. Táto superkolaudácia bola uskutočnená na základe žiadosti firmy Salamon Bornfreund a Heinrich Gottlieb z Bardejova zo dňa 29. októbra 1928 a v dôsledku výnosu Ministerstva verejných prác z 9. novembra 1929 a výnosu Krajinského úradu v Bratislave z 22. októbra 1930. Na základe kolaudačného protokolu tejto stavby z 8. decembra 1927 bola navrhnutá doba ručenia do októbra 1928. Ministerstvo nesúhlasilo so skrátením doby ručenia vzhľadom na množstvo nedostatkov a pleseň v chlievoch. V júli 1929 však už oddelenie finančnej stráže hlásilo dokončenie všetkých opráv a prác. Počas obhliadky v rámci superkolaudácie sa toto hlásenie potvrdilo, keď bolo zistené, že v podstate všetky nedostatky boli odstránené a nariadené práce pri kolaudácii v decembri 1927 boli dokončené. V dôsledku toho sa navrhovalo, aby bola stavba prevzatá do štátnej správy.

V byte na prízemí býval správca oddelenia a budovy, ktorý mal k dispozícii byt s 2 izbami, kuchyňou a špajzou. V ďalšom byte na prízemí bývali slobodní zamestnanci finančnej stráže, kde boli 2 izby, kuchyňa, miestnosť pre kuchárku, špajza a umyváreň. V 3 bytoch v podkroví bývali ženatí zamestnanci, ktorí mali k dispozícii jeden byt, ktorý obsahoval 2 izby, kuchyňu a špajzu a 2 byty, ktoré sa skladali z jednej izby, kuchyne a špajze.

Na základe žiadosti Krajinského úradu v Bratislave zo dňa 3. júla 1931 a výnosu Ministerstva spravodlivosti ČSR z 3. novembra 1925 sa vlastník zmenil na Ministerstvo financií ČSR.

            To boli teda objekty finančnej stráže v Malom Lipníku a Legnave. Vo vtedajšom okrese Stará Ľubovňa sa však nachádzali aj ďalšie. Jednou z nich boli aj kasárne vo Veľkom Sulíne (dnešná časť obce Sulín). Okrem nich si predstavíme aj krátku históriu Inšpektorátu v Starej Ľubovni, ktorý tu vznikol v 30. rokoch po presunutí inšpektorátu práve z Veľkého Sulína.

Výskum z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Použité zdroje:

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Prešove, pracovisko archív Stará Ľubovňa, fond Okresný úrad v Starej Ľubovni 1923 – 1945, 1924, signatúra 267 – 7164, inventárne číslo 149, škatuľa 28.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Prešove, pracovisko archív Stará Ľubovňa, fond Finančná stráž v okrese Stará Ľubovňa 1924 – 1949, inventárne číslo 1 – 7, škatuľa 1, kasárne finančnej stráže Malý Lipník.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Prešove, pracovisko archív Stará Ľubovňa, Obecná kronika Malý Lipník 1933 – 1952.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Prešove, pracovisko archív Stará Ľubovňa, fond Finančná stráž v okrese Stará Ľubovňa 1924 – 1949, inventárne číslo 1 – 7, škatuľa 1, budova finančná stráž Legnava.