Autor: Mgr. Adrián Drobňák

Tak ako bolo v minulej časti načrtnuté, v poslednom článku z tejto série si predstavíme budovu kasární finančnej stráže vo Veľkom Sulíne (v roku 1960 bol zlúčený s Malým Sulínom a osadou Závodie do jednej obce Sulín). Okrem toho si priblížime históriu Inšpektorátu finančnej stráže v Starej Ľubovni, ktorý v tomto meste vznikol v roku 1934, keď tu bol pri reorganizácii úradov finančnej stráže presunutý inšpektorát z už spomínaného Veľkého Sulína.

Kasárne finančnej stráže vo Veľkom Sulíne

Na základe žiadosti Generálneho finančného riaditeľstva v Bratislave z 12. októbra 1923, protokolu vystavenom vo Veľkom Sulíne 22. marca 1923 a katastrálneho plánu vystavenom v Levoči 6. októbra 1923 došlo k presunu vlastníckeho práva kúpou parc. č. 1. (záhrada), 2. (lúka), 3. (oráčina) a 4/2 (dom) z pozkn. zápisnice č. 200 v cene 3 100 Kč uskutočnenej 24. marca 1923 v prospech československého štátu, konkrétne Ministerstva financií.    

Okresný úrad v Starej Ľubovni vydal rozhodnutie, v ktorom sa konštatovalo, že povoľuje Štátnej stavebnej správe v Prešove v priestore obce Veľký Sulín na vyššie spomenutých pozemkoch vystavať kasárne finančnej stráže pozostávajúce z obytnej budovy zloženej z 10 miestností v prízemí a 8 miestností v podkroví ako aj bočných miestností, drevárne, chlievov a práčovne. Budova mala byť krytá šindľom. Koncesient bol povinný dodržať podmienky, ktoré mu boli stanovené obecnou stavebnou komisiou. Nedodržanie týchto podmienok mohlo mať za následok zastavenie stavby alebo by ju musel koncesient uviesť do predošlého stavu na vlastné náklady. Staviteľ mal začatie stavby oznámiť v predstihu obecnému zastupiteľstvu. Prevedením stavby mal byť poverený kvalifikovaný živnostník, ktorý bude ručiť za bezpečnosť pracovníkov na stavbe. Ak by uchádzač túto stavbu nezačal do roka od doručenia tohto rozhodnutia, tak povolenie by stratilo platnosť.

Stavba bola napokon dokončená 16. marca 1925. Od toho roku bol správcom budovy vrch. rešp. finančnej stráže Jozef Kuneš. Dňa 21. júna 1928 vydal Okresný úrad v Starej Ľubovni, ako policajný úrad I. stolice, ktorého predstavitelia vykonali 15. mája 1928 prehliadku kasární vo Veľkom Sulíne, uzavretie s konštatovaním, že táto stavba je postavená podľa schválených plánov a vyhovuje stavebným aj zdravotným predpisom. Následkom toho bolo vydané povolenie k obývaniu tejto stavby.

Podľa technického popisu z 31. októbra 1928 je budova popísaná nasledovne. Hlavný objekt je prízemný s podkrovím, čiastočne podpivničený, murivo pivníc a základov je z kameňa. Steny prízemku a podkrovia sú zrubové, z vnútra bednené a rákosované. Stropy nad pivnicou sú železobetónové, v prízemku a podkroví trámové, omietané s hlinenou mazaninou na pôjde. Strecha je sedlová, štíty zrubové, krytina je z dvojitého šindľu. Podlahy obytných izieb sú mäkké, palubové. Inde sú cementové dlaždice. Kúrenie je pomocou kachľových pecí. Schody do podkrovia a na pôjd sú drevené. Hospodárska budova, vrátane práčovne a prízemnej pece na chleba, je čiastočne zrubová a čiastočne murovaná. Strecha je sedlová, krytá jednoduchým šindľom. Na pozemku je tiež betónová žumpa a kamenné hnojisko. Pozemok záhrady a dvora je ohradený plotom a s vlastnou studňou.

            Ročné nájomné stanovené výnosom Krajinského úradu v Bratislave s platnosťou od 1. októbra 1930 bolo nasledovné: byt č. 1 – 1 754 Kč., byt č. 2 – 1 200 Kč., byt č. 3 – 996 Kč., byt č. 4 – 948 Kč., byt č. 5 – 1 164 Kč. Výnosom Ministerstva verejných prác z 2. apríla 1932 sa zvýšilo nájomné od 1. októbra 1932 pri položkách 1., 2., 3., 5. o 10 % a pri položke 4. o 5 %. Od 1. apríla 1933 sa zvýšilo nájomné pri všetkých položkách o rovnakú hodnotu ako podľa predošlého nariadenia.

            Dňa 21. októbra 1929 vydala expozitúra Finančného riaditeľstva v Kežmarku oslobodenie od dane a prirážok pre novostavbu kasárne finančnej stráže vo Veľkom Sulíne, ktorá pozostávala z 30 miestností, z toho 16 obytných.

            Protokol o superkolaudácii novostavby kasární bol spísaný 8. novembra 1930. Prevedená bola na žiadosť firmy Salamon Bornfreund a Heinrich Gottlieb z Bardejova z 29. októbra 1928 a v dôsledku výnosu Ministerstva verejných prác z 30. novembra 1929 a výnosu Krajinského úradu v Bratislave z 22. októbra 1930. Na základe kolaudačného protokolu z 10. augusta 1927 bola navrhnutá doba ručenia do októbra 1928. V decembri 1928 hlásilo oddelenie finančnej stráže vo Veľkom Sulíne, že firma všetky nariadené práce ukončila. Počas superkolaudácie bola stavba opäť prehliadnutá a bolo skonštatované, že nedostatky, ktoré sa vyskytli počas kolaudácie boli v podstate odstránené. Podľa dohody mala firma ešte do novembra 1930 dokončiť nasledovné: opraviť bednenie na poslednom schode na prízemí; doplniť tabuľku zo solinového skla pri dverách do bytu č. 3; opraviť okná v jednej z miestností; vymazať hlinou pec na chleba a iné. V prípade, že by tieto opravy neboli ukončené do termínu, tak tieto by previedla správa budovy na náklady firmy. Okrem toho bolo odporúčané, aby bola postavená ochranná hať z guľatiny v smere od potoka. Vo výsledku však bolo navrhnuté, aby bola stavba prevzatá do štátnej správy.

             Byt č. 1 na prízemí bol určený pre slobodných zamestnancov a skladal sa z 2 izieb, kuchyne a 1 izby pre kuchárku. Z dostupných archívnych prameňov vieme, že v byte č. 2 na prízemí býval aj vrch. rešp. Jozef Kuneš, ktorý mal k dispozícii 2 izby a jednu kuchyňu. V byte č. 3 v podkroví býval aj inšpektor František Beneš, ktorý užíval 2 izby a jednu kuchyňu. V byte č. 4 s kuchyňou a 1 izbou v podkroví bol rešp. Jar. Thiele. V byte č. 5 s kuchyňou a 2 izbami zase rešp. Jar. Zídek.    

Zaujímavosťou tiež je, že júlová povodeň v roku 1934 (tri dni výdatných dažďov v období 15. – 17. júl), ktorá tak dramaticky postihla kasárne v Malom Lipníku, neobišla ani kasárne vo Veľkom Sulíne.     

Inšpektorát finančnej stráže v Starej Ľubovni                              

Pri reorganizácii úradov finančnej stráže bol Inšpektorát finančnej stráže z Veľkého Sulína presunutý dňa 1. decembra 1934 do Starej Ľubovne. Jeho prvým prednostom bol inšp. I. tr. finančnej stráže Ján Kaufman z Čiech. Úlohou inšpektorátu bolo vybavovanie úradných spisov medzi nadriadenými úradmi a podriadenými oddeleniami finančnej stráže; prehliadka celého svojho služobného obvodu, kde sa mal prednosta inšpektorátu presvedčiť o riadnom a zodpovednom výkone služby členov finančnej stráže; školenie podriadených zamestnancov a vôbec vybavovanie všetkého, čo bolo potrebné pre riadny chod služby. V roku 1938 Jána Kaufmana vystriedal na poste prednostu inšp. I. tr. Jozef Doležal, (narodený v roku 1897) z Moravy. Po vzniku Slovenskej republiky 14. marca 1939 bol funkcie pozbavený a prepustený zo služby dňa 30. apríla 1939. Dňa 14. marca 1939 bol vedením Inšpektorátu finančnej stráže v Starej Ľubovni, ministerstvom financií v Bratislave, telegrafický poverený rešp. Ignác Pekár (narodený 15. októbra 1904 v obci Orlové, okres Považská Bystrica), ktorý predtým slúžil na oddelení finančnej stráže v Mníšku nad Popradom. Neskôr bol ustanovený prednostom tohto inšpektorátu a menovaný hlavným rešp. finančnej stráže.

To boli teda v krátkosti jednotlivé budovy patriace finančnej stráži v tomto regióne, ktorej príslušníci slúžili na slovensko-poľskej hranici. Ani séria troch článkov však nestačila na pokrytie všetkých objektov a všetkých aspektov histórie zboru na tomto území. V širšom ponímaní slovensko-poľskej hranice, zahŕňajúceho dnešné územie okresov Stará Ľubovňa, Kežmarok, Poprad a Bardejov, by si totiž zaslúžili bližší popis aj inšpektoráty v Čirči, Stráňanoch, Osturni, Veľkej (Poprad) a v neposlednom rade už spomínaný inšpektorát vo Veľkom Sulíne (neskôr v Starej Ľubovni) a im podriadené oddelenia. Verme teda, že ďalší výskum prinesie viac svetla aj v tejto oblasti.

Výskum z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Použité zdroje:

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Prešove, pracovisko archív Stará Ľubovňa, fond Finančná stráž v okrese Stará Ľubovňa 1924 – 1949, inventárne číslo 1 – 7, škatuľa 1, budova finančnej stráže Veľký Sulín.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Prešove, pracovisko archív Stará Ľubovňa, Obecná kronika Veľký Sulín 1933 – 1958.

Rímskokatolícky farský úrad v Starej Ľubovni, Pamätná kniha obce Stará Ľubovňa.