Autor: Mgr. Radovana Rabíková

Prednedávnom vám Ľubovnianske múzeum sprostredkovalo projekt, ktorý mapoval pohyb obyvateľov mesta Stará Ľubovňa v období prvej svetovej vojny. Menný zoznam vojakov zo Starej Ľubovne nám poskytol prehľad o mužoch z mesta Stará Ľubovňa, ktorí v roku 1914 museli narukovať do armády. Aj títo naši muži bojovali v prvej svetovej vojne a preto museli byť vyzbrojení viacerými chladnými i palnými zbraňami.

Zbierkový fond Ľubovnianskeho múzea je bohatý na zaujímavé zbierky. Nájdeme tu napríklad aj špecifické druhy chladných zbraní. Jednou z nich je rakúsko-uhorský útočný nôž, vzor 1917. Osudy tohto noža nám síce nie sú úplne známe, ale vieme, že tento typ sa používal na priamy boj zblízka. Išlo teda o najagresívnejšiu formu boja vojaka proti vojakovi v období prvej svetovej vojny.

V prvej svetovej vojne bola armádna pechota vyzbrojená dlhými puškami a bodákmi, ktoré sa na pušku nasadzovali. V prípade zákopového útoku, keď vojak potreboval zneškodniť útočníka sa tento typ výzbroje neosvedčil, pretože bol príliš nepraktický. Dlhá puška s bodákom bola ťažko ovládateľnou pre bodákový boj. Po týchto skúsenostiach zo zákopových bojov, keď sa ako improvizované zbrane používali poľné lopatky a „bijáky,“ vrchné velenie rakúsko-uhorskej armády navrhlo, aby jednotky v prvých líniách boli vybavené útočným nožom vzor 17.

Zbierka mesiaca

Takýto nôž uchováva vo svojom depozitári aj Ľubovnianske múzeum. Na záštite noža môžeme vidieť rakúsko-uhorský znak (R-U orlica) a na čepeli je vyrytá značka výrobcu. Nôž bol uložený v kovovom puzdre, ktoré bolo zavesené na opasku vojaka. Je veľmi jednoduchého, no za to praktického tvaru. Bol často  používaný, o čom svedčí silné vybrúsenie čepele. Puzdro je zafarbené rovnakou farbou ako bola farba uniformy. Bolo to hlavne kvôli tomu aby bolo maskované a splývalo s prostredím.

O mužoch bojujúcich v prvej svetovej vojne si stále môžete prečítať na stránkach Ľubovnianskeho múzea pod názvom „Obyvatelia mesta Stará Ľubovňa v období prvej svetovej vojny.“