… alebo o štvrtom diely edície Etnografické zápisníky Jána Lazoríka s podtitulom Životné osudy v rozprávaniach (zo zbierok Ľubovnianskeho múzea).

Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni už niekoľko rokov systematicky sprístupňuje odbornej i laickej verejnosti bohatstvo svojich zbierkových fondov i archívov – tak prostredníctvom otvorených depozitárov, ako aj prostredníctvom publikovaných archívnych materiálov s cieľom popularizácie poznatkov a vzácnych, ojedinelých a zaujímavých informácií z terénnych výskumov a dokumentácií. Súčasťou archívu múzea sú aj výskumné zápisníky a zvukové nahrávky Jána Lazoríka, ktoré pochádzajú z čias jeho pôsobenia ako odborného pracovníka múzea na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia. Zachytil v nich mimoriadne množstvo vzácnych informácií a poznatkov z oblasti tradičnej materiálnej, duchovnej, sociálnej i umeleckej kultúry regiónov Spiš, Šariš i Zemplín – „malé dejiny“ osudov ľudí a miest, ktoré v skutočnosti tvoria kontext „veľkých“ dejinných udalostí.   

Ján Lazorík

Ján Lazorík, pedagóg, etnograf, múzejník, zberateľ, folklorista, scenárista, dialektológ a botanik počas stoviek terénnych výskumov zaznamenal ňezmirne množstvo informácií o tradičnej materiálnej, duchovnej, sociálnej i umeleckej kultúre Spiša, Šariša i Zemplína. Výskumy zaznamenával na magnetofónové kotúče, pásky. Do svojich 38 pisaniek, zapísal spomienkové rozprávania, slovesné, hudobné, tanečné i slovesné prejavy, remeselné a pracovné postupy. Množstvo zbierkových predmetov, ktoré pre múzeum Ján Lazorík získal, tvorí súčasť expozícií Múzea ľudovej architektúry pod hradom Ľubovňa. Jedným z nich je unikátna zbierka stropných trámov, „tragarov“, ktoré do múzea z búraných a ničených tradičných zrubových obydlí zvážal na svojom povestnom „papundekľi“ (automobil značky Trabant) a tvoria i samostatnú expozíciu. Tradičné odevy, ktoré z terénu zozbierali a spolu s etnografkou Monikou Pavelčíkovou odborne popisovali, sú sprístupnené verejnosti v otvorenom depozitári odevu, textílií, obuvi, výrobkov z kože a kožušín. Pri odchode do dôchodku v roku 1986 múzeu zanechal i 12 000 fotonegatívov.

Vďaka podpore projektu Digitalizácia etnografických zápisníkov a rukopisov Jána Lazoríka, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, bolo v roku 2019 Ľubovnianskemu múzeu umožnené zdigitalizovať výskumné zápisníky, „pisanki“ a rukopisy a neskôr i zvukové nosiče tohto šarišského polyhistora.

Ján Lazorík, pracovník Okresného múzea v Starej Ľubovni pred svojim Trabantom, Torysa, 1979
(foto: archív Ľubovnianskeho múzea)
Etnografické zápisníky

V rámci edície Etnografické zápisníky Jána Lazoríka s podtitulom Zo zbierok Ľubovnianskeho múzea boli Ľubovnianskym múzeom od roku 2019 vydané tri diely s nosnými témami Drotárstvo, vysťahovalectvo, vojny (2019), Remeslá (2020) a Kalendárne zvyky a obrady (2021), obsahujúce aj CD nahrávok z terénnej dokumentácie s popismi zvykov a obradov, záznamami betlehemských hier, obradových rečí a vinšov.  

Životné osudy v rozprávaniach

Štvrtá publikácia z tejto edície s podtitulom Životné osudy v rozprávaniach nadväzuje na predchádzajúce diely a predstavuje čitateľom vzácne bohatstvo z oblasti nehmotného kultúrneho dedičstva Spiša, Šariša i Zemplína – spomienkové rozprávania a rozprávania zo života od informátorov z najstaršej generácie z hornospišských, zamagurských i hornošarišských obcí Detrík, Drienica, Hajtovka, Haligovce, Hniezdne, Hraničné, Jarabina, Jakubany, Kamienka, Kolačkov, Krivany, Litmanová, Lomnička, Ľubotín, Nižné Ružbachy, Pečovská Nová Ves, Plaveč, Plavnica, Podolínec, časti lokalít Podsadek (Stará Ľubovňa) a Putnov (Krivany), Sabinov, Stará Ľubovňa, Stráňany, Šambron, Šarišské Jastrabie, Toporec, Torysa, Veľký Lipník, Vyšné Ružbachy a Župčany.

Rozprávania sa viažu na tematiku vojenských konfliktov, bojov, väzenia, ťažkého života na začiatku 20. storočia, spôsobu hospodárenia, života na majdanoch, pracovnej migrácie, nerovných sociálnych vzťahov v rodinách a biedy. Súčasťou memorátov sú i vzácne spomienky správcov panstiev či obyvateľov Ľubovne na hradných pánov zo šľachtických rodín Zamoyských, Raiszovcov či Alapi Šalamonovcov, a tiež príbehy šikovných obyvateľov Starej Ľubovne, krčmárov, obchodníkov, šoférov, murárov. To všetko v spomienkach ľudí narodených v 19. storočí, sprostredkujúc nám v rozprávaniach „obrazy starého sveta“. Editorom štvrtého dielu je PhDr. Dalibor Mikulík.

Etnografické zápisníky IV., CD
Autentické prepisy

Nosnou časťou publikácie sú anotované autentické prepisy rukopisov – zápisníkov Jána Lazoríka s výpovednými názvami Baron v Plavči, Martavuz, Pečovská; Prierez osudmi; Rozprávanie; História, životné osudy; História, životné osudy, staré spôsoby života, Vysťahovalectvo a Prierezy ľudskými osudmi. Autorkou prepisov je Mgr. Natália Hrebíková, autorkou odborných anotácií je etnologička Mgr. Katarína Babčáková, PhD., ktorá čitateľovi približuje i osobnosť Jána Lazoríka ako pedagóga a zástancu nárečí.

Už tradične tvorí súčasť publikácie aj fotografická príloha z archívu múzea. Memorátom ako zdroju pramenných informácií k štúdiu minulosti sa v odbornej štúdii venuje doc. PhDr. Hana Hlôšková, CSc. Rozprávania sú sprístupnené aj v zvukovej podobe prostredníctvom CD.

Obsah CD nie je totožný s obsahom zápisníkov – obsahuje spomienkové rozprávania i rozprávania zo života ďalších informátorov. Poslucháč má možnosť spoznať spôsob výskumu Jána Lazoríka, ktorý k svojim informátorom – spevákom, rozprávačom, pamätníkom – remeselníkom, gazdom, bačom, vojnovým veteránom, drotárom, vysťahovalcom, obyvateľom spišských, šarišských a zemplínskych dedín z radov najstaršej generácie s dátumom narodenia v 19. storočí pristupoval neformálne, s humorom a bohatými znalosťami.

Pridanou hodnotou je i zápis starších názvov jednotlivých lokalít, ako aj varianty dialektov jednotlivých obcí a mnohé špecifiká jazyka i súdobej etikety. Autorom mastra CD na základe výberu zvukových nahrávok je etnomuzikológ Mgr. Peter Obuch, PhD.

Ľubovnianske múzeum touto cestou pokračuje v publikačno-vzdelávacej iniciatíve, ktorej cieľom je sprostredkúvať vzácny pramenný materiál pre ďalšiu vedeckovýskumnú prácu, vzdelávanie i umeleckú tvorivú činnosť.

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.