Autor: Mgr. Radovana Čubová

Rok 1848 znamenal pre Európu začiatok novej historickej etapy. Väčšie ale i tie menšie krajiny zachvátila revolučná vlna, ktorá do popredia postavila národnú identitu.  Každá z revolúcií síce niesla vlastné črty a požiadavky, no vo všeobecnosti mali spoločných viacero vecí. V každom revolučnom ohnisku horel oheň, ktorý bol výsledkom neriešených a odsúvaných problémov v sociálne, ekonomickej i národnostnej sfére.  Navyše situáciu čoraz viac zhoršovala neúroda z predchádzajúcich rokov, s ktorou ruka v ruke išla chudoba a nerovné sociálne postavenie. (PODOLAN,P.-VIRŠINSKÁ,M.: Slovenské dejiny III. s. 150)

V Uhorsku kritizovali absolutizmus

Najväčší vplyv na revolúciu v Uhorsku mali práve zahraničné udalosti a revolúcie, ktoré rástli ako huby po daždi v jednotlivých krajinách. V januári v roku 1848 vypukla revolúcia v Severnom Taliansku odboj bolo dokonca cítiť aj vo francúzskom Paríži. Aj v Uhorsku sa začali prejavovať revolučné nálady. Tu sa iniciatívy chopil vyslanec Peštianskej stolice, advokát Ľudovít Košut. Na začiatku marca  vystúpil v Dolnej snemovni s prípisom, ktorý adresoval panovníkovi. Snemu predložil liberálno-demokratické požiadavky, ktoré sa niesli v duchu zrušenia absolutizmus a feudalizmu. Čo je ale veľmi podstatné Košut v prípise vyslovil aj ďalšie požiadavky, okrem zrušenia poddanstva a zrovnoprávnenia všetkých obyvateľov v právach a povinnostiach, žiadal aj vytvorenie samostatnej uhorskej vlády. (MRVA,I.-SEGEŠ,V.: Dejiny Uhorska a Slováci. s. 263)

Uhorský snem rozdelený na dve komory (hornú a dolnú) sa voči požiadavkám postavil protichodne. Kým Dolná komora, zložená zo strednej a nižšej šľachty súhlasila, horná snemovňa zložená z vysokých prelátov, magnátov a palatína, sa postavila jednoznačne proti. Nesúhlas vyjadrila aj štátna rada vo Viedni o niekoľko dní neskôr. Košút so svojimi kolegami sa však nemienil vzdať a začal organizovať agitačné a petičné zhromaždenia mimo pôdy parlamentu. (PODOLAN,P.-VIRŠINSKÁ,M.: Slovenské dejiny III. s. 151)

Revolúcia a činnosť Slovákov v nej

Revolučný výbuch zasiahol najprv Viedeň 13. marca 1848 a o dva dni neskôr sa to isté stalo v Pešti. Prvotným výsledkom bolo vytvorenie prvej samostatnej uhorskej vlády a prijatie marcových zákonov, ktorými bolo „defacto“ zrušené poddanstvo, a ktoré znamenali pád starého režimu. Po prijatí zákonov zaktivizovali svoju činnosť aj slovenskí národní buditelia a po rokoch vyvrcholila ich práca vyhlásením vlastných bodov a požiadaviek prostredníctvom vystúpenia štúrovcov. Po liptovských žiadostiach z marca 1848 nasledovali májové Žiadosti slovenského národa. Odrážali demokratizmus a dôsledne žiadali všeobecné volebné právo, zriadenie krajinského snemu s autonómnymi národnými útvarmi, zrušenie poddanstva, používanie vlastného jazyka na úradnej úrovni, no predovšetkým národnú rovnoprávnosť. Košutova maďarská vláda s týmto samozrejme nemohla a nechcela súhlasiť. (JURČIŠINOVÁ,N.: Slováci v revolučných rokoch 1848-1849 a východné Slovensko. s. 2)

Slovanský zjazd

Na hlavných predstaviteľov obrodenia – Štúra, Hurbana i Hodžu – bol vydaný zatykač. Všetkým trom sa však podarilo včas utiecť do Prahy, kde sa práve organizoval Slovanský zjazd. Ten mal dať odpoveď na to, ako majú postupovať slovanskí politici vo vzťahu k habsburskej monarchii a ostatným národom. Slovanské národy, hoci na zjazde prijali vlastný program, ešte stále verili, že s Maďarmi dospejú k dohode. Uhorská vláda však odmietala rokovať o akýchkoľvek požiadavkách a v lete 1848 narástli rozpory medzi maďarskými predsatviteľmi a nemaďarskými národmi, ktoré vo viacerých krajinách prerástli do ozbrojených konfliktov. (PODOLAN,P.-VIRŠINSKÁ,M.: Slovenské dejiny III. s. 173)

Vznik Slovenskej národnej rady

S Uhorskou vládou zloženou z maďarských politikov nebolo žiadnej reči. Navyše ani situácia v krajine vo vzťahu k vládnucim Habsburgovcom nebola priaznivá. Rozhodli sa teda slovenskí predstavitelia obrodenia zintenzívniť svoje snahy. Uvedomenie si svojej vlastnej národnej svojbytnosti ich prinútilo zorganizovať tri ozbrojené vystúpenia, ktorých prípravu a organizáciu riadil prvý národnopolitický orgán Slovenská národná rada. (JURČIŠINOVÁ,N.: Slováci v revolučných rokoch 1848-1849 a východné Slovensko. s. 8)

Slovenská národná rada

Zloženie národnej rady

Slovenská národná rada verejne vystupovala už od začiatku septembra 1848, no oficiálne bola ustanovená 16. septembra 1848 vo Viedni.  Bola uznaná za (zatiaľ) dočasnú najvyššiu slovenskú politickú a vojenskú reprezentáciu. Vznik Slovenskej národnej rady je dodnes deň považovaný za prvý národnopolitický program, ktorý priamo odrážal hrdosť a vlastnú svojbytnosť slovenského národa. Do čela rady sa postavili reprezentanti vtedajšieho slovenského politického spektra, obrodenci Hurban (predseda), Štúr a Hodža. Vojenskú zložku predstavovali českí velitelia pod vedením Bedřicha Bloudka, Františka Zacha a Bernarda Janečeka. Druhým tajomníkom SNR sa stal Bohuš Nosák.  Keďže Štúr, Hurban i Hodža už boli poučení z predchádzajúcich udalostí nepredpokladali, že program Slovenskej národnej rady bude mať na uhorskej vláde úspech. Preto sa SNR usilovala riešiť slovenskú otázku vojenskou cestou. (PODOLAN,P.-VIRŠINSKÁ,M.: Slovenské dejiny III. s. 177)

Výsledok revolúcie pre Slovákov

Hoci tri nasledujúce vojenské výpravy Slovákov boli viackrát víťazné a dokonca s podporou Viedne sa podarilo potlačiť samotnú revolúciu a poraziť Maďarov pri Világoši 13. augusta 1849. Po potlačení povstania sa politickí predstavitelia aj naďalej snažili otvoriť otázku politicko-správneho usporiadanie Slovenska, no nezaznamenali väčšie úspechy.

Revolučné roky v Starej Ľubovni

Zrušením nevoľníctva nastala nová situácia v takmer každej časti monarchie. Výnimkou nebola ani oblasť Spiša. Samotné mesto Stará Ľubovňa zasiahli zmeny súvisiace s mestskou samosprávou, pričom mala byť zvolená nová mestská rada a zastupiteľstvo. Cieľom bolo takisto vytvoriť aj zoznamy voličov, keďže od marca 1848 mohli voliť už aj neprivilegované vrstvy obyvateľstva. Hoci boje, ktoré boli súčasťou troch výprav zasiahli aj územie Spiša, predovšetkým Levoču a Spišskú Novú Ves. Hoci sa meruôsme roky spájajú predovšetkým s národnou identitou, v Starej Ľubovni a okolí sa však myšlienky obrodenia, ktoré prezentovali predovšetkým Štúrovci, nestretli s veľkým ohlasom. Ako sa píše v monografii mesta Stará Ľubovňa: „Bežný ľud nemal veľký záujem o ciele revolúcie a dokonca ani Levoča, ani ostatné väčšie spišské mestá neprijali slovenských dobrovoľníkov.“(LAINCZ,E a kol.: Monografia mesta Stará Ľubovňa. s. 192)

Hrad Ľubovňa a podhradie v 19. storočí

Záver

Významné meruôsme roky nepriniesli Slovákom očakávané výsledky, no znamenali viacero pozitívnych udalostí. Nepochybne je vznik Slovenskej národnej jednou z nich. To isté si pravdepodobne myslela ja slovenská politická scéna o jedno storočie neskôr. V roku 1993 zákonom č.  241 vyhlásili poslanci NR SR Deň vzniku SNR za pamätný deň. Pripadol na 19. septembra.


Bibliografia:

  1. DVOŘÁK,P. a kol.: Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov – Od revolúcie 1848 – 1849 k dualistickému Rakúsko-Uhorsku. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2009. 335 s. ISBN 978-80-89222-65-0
  • LAINCZ,E a kol.: Monografia mesta Stará Ľubovňa. Stará Ľubovňa: Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni, 2020. 580 s. ISBN 978-80-89860- 16-6
  • JURČIŠINOVÁ,N.: Slováci v revolučných rokoch 1848-1849 a východné Slovensko. In: Dejiny-internetový časopis FF PU v Prešove – č. 2/2018, s. 92 – 114
  • MRVA,I.-SEGEŠ,V.: Dejiny Uhorska a Slováci. Bratislava: Perfekt, 2012. 397 s. ISBN 978-80-8046-586-5
  • PODOLAN,P.-VIRŠINSKÁ,M.: Slovenské dejiny III. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2014. 405 s. ISBN 978-80-8119-081-0