Kalendárne zvyky a obrady

Autor: Mgr. Katarína Babčáková, PhD.

Súčasťou archívu Ľubovnianskeho múzea sú výskumné zápisníky a zvukové nahrávky Jána Lazoríka, v ktorých zachytil vzácne informácie a poznatky z oblasti materiálnej a duchovnej tradičnej ľudovej kultúry regiónov Spiš, Šariš i Zemplín. Zápisníky pochádzajú z čias pôsobenia J. Lazoríka v Ľubovnianskom múzeu na prelome 70.-tych a 80.-tych rokov.

Etnograficke zápisniky

Ján Lazorík

V rámci edície Etnografických zápisníkov Jána Lazoríka s podtitulom Zo zbierok Ľubovnianskeho múzea tak boli vydané dva diely (Drotárstvo, vysťahovalectvo, vojny; 2019 a Remeslá; 2020), obsahujúce v úvodných kapitolách i životopisné údaje Jána Lazoríka, vzácneho človeka, polyhistora, nášho šarišského Da Vinciho. Bol pedagóg, etnograf, múzejník, zberateľ, folklorista, scenárista, jazykovedec, prírodovedec a botanik. V roku 1976 začal pracovať ako odborný pracovník Okresného múzea v Starej Ľubovni, kde pracoval do roku 1986 a bol i výraznou osobnosťou tvorby našej expozície múzea ľudovej architektúry. Uskutočnil stovky terénnych výskumov, pri ktorých zaznamenal ňezmirne množstvo informácií o tradičnej materiálnej, duchovnej, sociálnej i umeleckej kultúre Spiša, Šariša i Zemplína.

Etnografický výskum

Do svojich 38 pisaniek, na magnetofónové kotúče, neskôr pásky zaznamenával spomienkové rozprávania, slovesné, hudobné, tanečné i obradové prejavy, dokumentoval remeselné postupy, tradičné staviteľstvo a ľudí pri ich každodennej práci, počas sviatkov, obradov i hier. Na svojom ojazdenom trabante – papundekľi zozbieral a neskôr do depozitára múzea poskytol aj pozoruhodné množstvo vzácnych artefaktov – nábytku, sakrálnych, umeleckých a remeselných predmetov, historických tlačí z fár a matrík,  náradia, súčastí tradičného odevu, ale i častí búraných tradičných stavieb či kaštieľov.

Ján Lazorík a jeho trabant.

Tisícky jeho dokumentačných fotografií tradičného spôsobu života, ktoré sú spolu s písomnými a zvukovými nahrávkami inventarizované v archíve múzea, sú ojedinelými dokladmi dnes už neexistujúceho sveta. K svojim informátorom – spevákom, rozprávačom, pamätníkom – remeselníkom, gazdom, juhasom a bačom, vojnovým veteránom, drotárom, vysťahovalcom, obyvateľom spišských, šarišských a zemplínskych dedín z radov najstaršej generácie s dátumom narodenia v 19. storočí, ale i strednej generácie a detí, pristupoval neformálne, motivujúco, s humorom a bohatými znalosťami spôsobu života, viery, vedomostí starého sveta. Pri svojom odchode do dôchodku v roku 1986 múzeu zanechal 12 000 fotonegatívov z výskumov, ktorý je v archíve katalogizovaný a múzeum spravuje  i vzácnu zbierku 44 vyrezávaných stropných trámov.

Jeseň života

Počas dôchodkového obdobia od roku 1992 do roku 2015 vydal 24 kníh prevažne v šarišskom nárečí. Vo folklórnej skupine v Krivanoch, ktorá dnes nesie jeho meno, účinkoval ako tanečník, spevák a rozprávač a ako scenárista a režisér pre ňu vytvoril 87 programových pásiem. Pramenným materiálom mu boli bohaté informácie z terénnych výskumov. Práve pramenný materiál a jeho dostupnosť je však v súčasnosti významným problémom v etnomuzikológii, etnochoreológii a tiež v praxi folklórneho hnutia.

Etnografické zápisniky

Ojedinelý, príkladný a motivačný je v tomto smere počin Ľubovnianskeho múzea spočívajúci v postupnom zverejňovaní pramenného archívneho materiálu a popularizácii vedeckých a odborných poznatkov. Prostredníctvom tretej publikácie z tejto edície nadväzuje Ľubovnianske múzeum na predchádzajúce diely a predstavuje čitateľom vzácne bohatstvo z oblasti nehmotného kultúrneho dedičstva Spiša, Šariša i Zemplína – obrady a obyčaje kalendárneho cyklu. Nosnou časťou publikácie sú autentické prepisy rukopisov – zápisníkov Jána Lazoríka, uložených v archíve múzea, prepísané Mgr. Natáliou Hrebíkovou a Monikou Pavelčíkovou, s anotáciami etnologičky Mgr. Moniky Pavelčíkovej, bývalej riaditeľky Ľubovnianskeho múzea, ktorá počas svojej dlhoročnej práce v múzeu bola spolupracovníčkou a takpovediac spolupútničkou Jána Lazoríka počas mnohých jeho výskumných ciest.

V úvode publikácie etnologička Mgr. Katarína Babčáková, PhD. čitateľovi približuje podobu a symboliku kalendárnych zvykov s akcentom na oblasť severovýchodného Slovenska. Už takpovediac tradične tvorí súčasť zápisníkov aj fotografická príloha z archívu Ľubovnianskeho múzea.

Zvukové nahrávky

Inovatívom je vydanie zvukových nahrávok z terénnej dokumentácie kalendárnych obradových a obyčajových príležitostí: rozprávaní informátorov o jednotlivých zvykoch, záznamov betlehemských hier, obradových rečí, vinšov a piesní funkčne viazaných ku kalendárnym príležitostiam. Nahrávky z terénnych výskumov na CD nosiči sú vzácnym a ojedinelým pramenným materiálom, ktorý je využiteľný tak v odbornej etnologickej, muzeologickej, etnomuzikologickej a etnochoreologickej praxi, ako i v praxi folklórneho hnutia a iste zaujímavý aj pre verejnosť. Z množstva nahrávok z archívu Ľubovnianskeho múzea vybrali K. Babčáková a A. Lukáčová relevantný materiál, ktorý následne spolu s N. Hrebíkovou prepísali.

Notové záznamy

Originálnou súčasťou tretieho dielu sú i transkripcie zvukových nahrávok vybraných piesní, funkčne viazaných ku kalendárnym príležitostiam, zaznamenaných v ich tradičnej podobe a štýlovej interpretácii odrážajúcej lokálne varianty a etnomuzikologická charakteristika týchto vzácnych archaických hudobných prejavov, ktorej autorkou je etnomuzikologička Mgr. Alžbeta Lukáčová, PhD.

Poslucháč má možnosť spoznať prostredníctvom záznamov terénnej dokumentácie i samotný metodický prístup Jána Lazoríka pri terénnom výskume či zbere informácií a zoznámiť sa s jeho spôsobom vedenia rozhovorov i celkovým prístupom k informátorom, ktorých často osobne poznal. Pridanou hodnotou je i zápis starších názvov jednotlivých lokalít, ako ich vo svojich poznámkach i rozhovoroch Ján Lazorík používa. 

Ľubovnianske múzeum touto cestou pokračuje v publikačno-vzdelávacej iniciatíve, ktorej cieľom je odbornej i laickej verejnosti prezentovať výsledky celoživotnej záslužnej práce slovenského etnografa, zberateľa, múzejníka, pedagóga, jazykovedca, prírodovedca, fotografa, folkloristu a ochranára prírody Jána Lazoríka a zároveň sprostredkovať vzácny pramenný materiál pre ďalšiu vedecko-výskumnú prácu, vzdelávanie i prezentačno-umeleckú tvorivú činnosť.

Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Dostupné na e-shope Ľubovnianskeho múzea:

Etnografické zápisníky III.