Autor: Mgr. Natália Špesová

V spomienkach ľudí, ktorí osobne poznali Jána Lazoríka alebo s ním spolupracovali, ostane táto významná osobnosť slovenskej etnológie symbolom húževnatosti, nadšenia a zanietenia pre záchranu prejavov tradičnej ľudovej kultúry na Slovensku. Svojej práci obetoval celý život, dokonca v dôchodkovom veku knižne spracúval výsledky svojej neúnavnej práce v teréne. Pre mnohých milovníkov ľudovej kultúry sa stal vzorom či inšpiráciou. V súčasnosti sa nielen jednotlivci, ale aj inštitúcie snažia čerpať z obrovského množstva zozbieraných informácií, nahrávok a artefaktov a priblížiť ich nielen odbornej ale aj laickej verejnosti. Výnimkou nie je ani Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni, v ktorého archíve sa takisto nachádzajú vzácne výskumné zošity, nahrávky, stovky zbierkových predmetov a tisícky fotonegatívov, ktoré pochádzajú z čias pôsobenia Jána Lazoríka v Okresnom vlastivednom múzeu v Starej Ľubovni na prelome 70. a 80. rokov. Dlhodobým cieľom múzea je spracovávať, sprístupňovať a prezentovať zbierkové predmety a archívne materiály, za ktoré môže vďačiť práve Jánovi Lazoríkovi. Množstvo zbierkových predmetov, ktoré pre múzeum tento významný etnograf získal, je v súčasnosti vystavených v expozícii Múzea ľudovej architektúry pod hradom Ľubovňa. Inštalovaná je aj samostatná expozícia stredových stropných trámov, tzv. tragárov, na ktorých zozbieraní sa Lazorík významne podieľal. Odevy, ktoré zbieral a popisoval spolu s etnografkou Monikou Pavelčíkovou, sú dnes sprístupnené verejnosti prostredníctvom otvoreného depozitára odevu, textílií, obuvi, výrobkov z kože a kožušín. Múzeum sa rozhodlo pokračovať v spracúvaní a prezentovaní pozostalosti po Jánovi Lazoríkovi, ktorá je ukrytá v našich archívoch. Vďaka projektu s názvom Digitalizácia etnografických zápisníkov a rukopisov Jána Lazoríka, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia sa nám v roku 2019 podarilo zdigitalizovať výskumné zápisníky a rukopisy tohto inšpiratívneho vlastivedca, ktoré on sám nazýval písanky.

Nesmeli chýbať na žiadnom z jeho terénnych výskumov. Zápisníky obsahujú cenné informácie predovšetkým z oblasti duchovnej ľudovej kultúry okresov Stará Ľubovňa, Prešov a Sabinov. Mnohé z nich sú uchované len v rukopisoch. Aby mohli byť dostupné aj pre budúce generácie, v rámci projektu sme sa ich rozhodli zdigitalizovať. A keďže nechceme, aby tieto vzácne informácie ostali ukryté v našich archívoch, máme záujem výsledky celoživotnej práce Jána Lazoríka aj naďalej prezentovať širokej verejnosti. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli vydať prepis jedného zo zošitov vo forme publikácie, ako archívny prameň. Tá pod názvom Etnografické zápisníky Jána Lazoríka: Drotárstvo, vysťahovalectvo, vojny (zo zbierok Ľubovnianskeho múzea) rozpráva o osudoch a zážitkoch spišských drotárov v zahraničí, ako aj o udalostiach na vojnových frontoch či doma v okrese počas 1. a 2. svetovej vojny očami svedkov.

Tieto spomienky si síce priami aktéri udalostí so sebou odniesli do hrobu, no ešte predtým ich stihli vyrozprávať aj Jánovi Lazoríkovi, ktorý ich s obľubou zaznamnenával na magnetofónové pásky. Tie následne ručne prepisoval do svojich písaniek, ktoré my dnes digitalizujeme a čerpáme z nich bohaté informácie pri svojej práci. Nosnou časťou publikácie je autentický prepis zápisníka Jána Lazoríka, ktorý publikujeme v pôvodnom znení tak, ako ho autor zaznamenal zo zvukovej nahrávky a v pôvodnom šarišskom dialekte, ktorý využíval pri svojej práci. Súčasťou prepisu sú aj odborné anotácie a komentáre etnografky Mgr. Moniky Pavelčíkovej. V nasledujúcich rokoch máme záujem vydať ďalšie prepisy zápisníkov na rôzne témy. Veríme, že sa nám tak podarí dosiahnuť, aby sa na nesmierny prínos Jána Lazoríka v oblasti slovenskej etnografie a folkloristiky nezabudlo, a aby bol inšpiráciou nielen pre súčasné ale aj budúce generácie.

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.