Hus domáca

Vo vode vie dobre plávať, chodí však aj po zemi.
Keď je v kŕdli, veľmi gága a trepoce krídlami.
V potoku si oprať skúša, biele pierka do vankúša.
Nohy má lopaty, zobák má rohatý, páperové šaty.
Vo vode sa mága a hovorí: „Gá-gá!“

Kačica domáca

Čože je to, aké vtáča, čo po brehu ťažko kráča.
Nevie ešte ani lietať, nôžkami vie iba splietať.
Aké meno má to vtáča, jaj, veď je to malé káča.
Pláva kačka po jazere, vo vode si šaty perie.
Rybky sem, rybky tam, ja vás všetky pochytám.
Prišiel káčer ťapi-ťap, do zobáčka rybku vzal.
A klania sa krásavec, volá kačku na tanec.

Sviňa domáca (ošípaná)

Každý mu to prepáči, že pchá všade rypáčik.
Každé jedno správne prasa, rado v blate vyváľa sa.
Krochky-krochky, kvik-kvik-kvik, to je rámus, to je krik.
Mamka krochká pri koryte, len sa mi tu nepobite.
Šucha-rucha gevenducha, vošlo prasa do kožucha.
Mece sa tam, volá kvik! Nečuje ho ale nik.

Morka domáca

Hudri – hudri, nože udri, neudrie ten, kto je múdry,
moriak takto vykrikuje, po dvore sa rozťahuje.
Volá k sebe všetky morky, od gazdinej, tetky Dorky,
dostaneme zobnúť zrna, priviezla ho včera z Brna.

Hovädzí dobytok

Malinka je naša krava, tá nám dobré mliečko dáva.
Mamka mi ho dáva piť, budem zdravá, dlho žiť.
A ta naša kravička je teliatku mamička,
To sa pri nej stále jaší, sliepky v dvore pri tom plaší.
Keď ju pustia na lúku, prechádza sa v kožuchu,
zvonček jej na krku vyzváňa do kroku.

Králik domáci

Chodil zajko poza sady.
A šup dierou do záhrady.
V tej záhrade kapustička -
veľké hlavy, tučné líčka.
Ale zrazu gazda skríkne.
Zajkovi až chvostík mykne.
Prac sa zajo ušatý,
ak nechceš mať na kožúšku záplaty!

Vajíčko

Zniesla sliepka vajíčko. Jedno? To je máličko.
Zniesla druhé vajíčko. Aj to bolo máličko.
Keď ich bolo dvanásť – pane, sliepočka si sadla na ne.
A sedela, sedela. Až raz prišla nedeľa -
škrupiny sa popukali, kuriatka z nich vykúkali.
A keď prišiel pondelok, už si kvočka na dvor vedie
dvanásť žltých kuriatok.
(Autor: Ján Andel)

Sliepka (kura domáca)

Na jar bolo bielučké, potom celé žltučké.
Teraz v lete už je tak, narástlo to a kričí: „Kot-ko-dák!“
Hrebeň má, no nečeše sa, ale robí krik, keď vstávať nechce nik!
Žlté ako púpava, bystré ako šidlo.
Keď ho niečo vyplaší, šuchne sa mamke pod krídlo.

Ovca valaška


Pasú sa ovečky na paši, huňatý Dunčo ich postráži.
Maličký pastierik, tomu je hej, vodí ich po lúčke zelenej.
Pásla ovečky v zelenom hájičku, pásla ovečky v čiernom lese.
Ja za ňou dupi dupi dup, ona zas cupi cupi cup.
Húfom ovečky zožeňte sa všetky, húfom ovečky zožeňte sa.
Gazdovský dvor