PO KRVAVÝCH BITKÁCH, NEKONEČNOM PUTOVANÍ, SO SMRŤOU V PÄTÁCH, NO S POVESŤOU ZÁCHRANCU KRESŤANSTVA V EURÓPE, PRICHÁDZA POĽSKÝ KRÁĽ JÁN III. SOBIESKI NA HRAD ĽUBOVŇA.

Ján III. Sobieski

Ľubovniansky hrad bol počas svojej viac ako 700 ročnej histórie svedkom mnohých udalostí. Jeho bránami prešli králi, kniežatá, princezné, neskutočné množstvo vojakov i zajatcov. V roku 1683 sa na hrade po víťaznej bitke pri Viedni zastavila aj jeho milosť poľský kráľ Ján III. Sobieski.

Ján III. Sobieski erbu Janina (1629-1696) od roku 1674 poľský kráľ, fidel defensor (obranca viery), Lev Lechistanu. Najväčší bojovník v dejinách Poľska, záchranca Európy. Pochádzal z rodiny Sobieských de Sobieszyna. Ján od svojej mladosti preukazoval výrazne politické a vojenské schopnosti. Dlhý zoznam vojenských ťažení a bitiek proti Tatárom, Turkom i kozákom potvrdzoval jeho vojenské kvality. Okrem toho bol veľmi vzdelaným človekom, ovládal niekoľko svetových jazykov, medzi nimi aj turecky, preto mohol sám vypočúvať svojich zajatcov. Už v mladosti obľuboval cestovanie, čo sa preukázalo aj v jeho láske ku geografii, ale aj matematike, architektúre, či astronómii.

Veľkým medzníkom v jeho živote bol rok 1683 a tzv. „Bitka pod Viedňou“. Tento „stret civilizácii“ urobil z Jána III. Sobieského záchrancu kresťanskej Európy, čím si zaslúžil od pápeža označenie fides defensor. Pri návrate navštívil aj hrad Ľubovňa. Dnes si ani nevieme predstaviť ako vyzeralo vojenské obliehanie Viedne. Mnohí vravia, že víťazstvo a vytrvanie obrancov Viedne bolo malým zázrakom. Ak si predstavíte, že svetlá mesta Stará Ľubovňa sú zapálené pochodne, môžeme sa tak trochu vžiť do role obrancov Viedne, ktorý z veže Štefansdomu hľadeli na turecký tábor.