Autor: Mgr. Radovana Rabíková

To kde sa Ján Kanty Zamoyski narodil, kto boli jeho rodičia a ako prežil väčšinu svojho života už väčšina návštevníkov Ľubovnianskeho hradu pozná a vie. Pochádzal z významného kráľovského rodu De Bourbon, ale i významného šľachtického rodu Zamoyski. Narodil sa v roku 1900 v Starej Ľubovni a detstvo prežil ako  najmladší súrodenec z ôsmych detí grófa Andreja Zamoyskeho a princeznej z domu de Bourbon – Márie Karolíny. Neskôr navštevoval katolícke gymnázium v poľskom Tarnove, študoval ekonómiu v Paríži a od roku 1926 spravoval Ľubovnianske hradné panstvo, kúpele Vyšné Ružbachy a ďalšie majetky v Poľsku. V roku 1929 sa v Madride, podobne ako jeho otec, oženil  s kráľovskou princeznou. S Izabelou de Borbón y Borbón, ktorej strýko bol španielskym kráľom, mali štyri deti. Väčšinu svojho manželstva spolu s nimi prežili v kaštieli pod hradom Ľubovňa.          

Zbierkový fond Ľubovnianskeho múzea

Vďaka rozsiahlej zbierke dokumentov, prameňov a svedectiev sa nám v múzeu podarilo zachovať ucelený obraz grófa Zamoyskeho ako bežného človeka. Pozoruhodnou spomienkou na grófa i jeho rodinu sú listy pani učiteľky Wilhelminy Wajdy-Jankovskej. V rozhovore, ktorý si vymenila s bývalou pani riaditeľkou Monikou Pavelčíkovou spomína ako sa dostala do služby Jána Zamoyskeho a jeho manželky a čo všetko s nimi zažila.

Spomienky pani Wajdy-Jankovskej rodinu grófa Zamoyskeho

Pani učiteľka spomenula, že rodinu Zamoyski spoznala v roku 1937. V júni toho roku ukončila štúdium pedagogiky na Krakovskej univerzite. V tom čase zháňal gróf Ján pre svojho sedemročného syna Karola učiteľa. Úlohou pani Wajdy-Jankovskej bolo pripraviť mladého Karola Zamoyskeho na štúdium na prestížnom kolégiu  – Collegium Nobilium v Chyrowie. Na tejto škole študovali významní aristokrati, medzi nimi aj samotný gróf Ján Kanty Zamoyski.

Gróf Ján Zamoyski
Osobnosť Jána Zamoyskeho

Vo svojich spomienkach opísala pani učiteľka grófa ako vysokého, elegantného muža, ktorý vzbudzoval svojim vzhľadom rešpekt. Ovládal niekoľko jazykov. So svojou manželkou hovoril po francúzsky, s deťmi po poľsky, so služobníctvom sa zhováral po slovensky no vedel plynulo aj po nemecky a anglicky. Údajne bol dušou  patriot a od učiteľov svojich detí vyžadoval, aby ich učili v poľskom jazyku.

Pani Wilhelmina spomínala, že gróf bol vtipný a veselý človek. Rád a často žartoval nielen so svojimi deťmi, rozprával im zábavné historky a vždy mal po ruke nejaký vtip. Mal rád kone. Bol nielen ich veľkým milovníkom, ale aj znalcom na slovo vzatým. Chodil často na poľovačky a v jeho stajniach sa nachádzali nádherné arabské plnokrvníky. V tejto vášni ho podporovala aj jeho manželka, princezná Izabela. Podobne ako s koňmi to bolo aj s automobilmi. Na panstve stálo niekoľko áut. Podľa slov pani Wajdy-Jankovskej chodili často na výlety a pikniky v otvorenom kabriolete. Spolu s grófom a jeho rodinou navštívila Štrbské Pleso, Prešov, Košice či Vyšné Ružbachy. Jeho najobľúbenejším automobilom bolo osobné auto značky Tatra. Od Karolíninho strýka, španielskeho kráľa Alfonza XIII., dostal do daru luxusnú limuzínu Hispano-Suiza. Pani Wilhelmina povedala: „Prvýkrát keď som išla s otcom z Nového Sanczu na hrad do Starej Ľubovne, kde som mala pracovať ako učiteľka, ma gróf prišiel vyzdvihnúť na elegantnej čiernej limuzíne.“[1]

Cestovateľ

Gróf Ján Zamoyski mal podľa pani učiteľky Wilhelminy veľmi rád Maďarov a maďarskú hudbu. Údajne chodil často do Maďarska a počúval cigánske kapely. Cestoval veľa a rád a nie iba  do Maďarska. Navštevoval Poľsko – sídlo rodiny v Podzamcu, takisto Varšavu, kde mal svoje dve sestry – grófku Rózu Brzozowsku a grófku Terezu Jeziersku. Okrem iného nevynechal ani Prahu, Bratislavu, Viedeň a francúzske mestá.


Gróf Zamoyski spolu s rodinou v otvorenom kabriolete
Fotograf

Veľmi rád používal nové technické vymoženosti nielen čo sa týkalo áut.  Zhotovoval fotografie svojich detí a filmoval ich pri rôznych príležitostiach – pri oslavách, pri hre, chôdzi či v prírode. V Ľubovnianskom múzeu sa dokonca zachovali aj niektoré grófove filmy, fotografie, ale i fotoaparáty a príslušenstvo. V jeseni, ale i zime, organizoval na hrade rôzne zábavy, hry a schovávačky.

Kúpele Vyšné Ružbachy

Okrem iných činností spojených s hradom Ľubovňa sa Ján Kanty aktívne venoval aj renovácií a prosperite kúpeľov vo Vyšných Ružbachoch. Spolu s manželkou chceli, aby na hrade i v kúpeľoch pracovali ľudia výhradne z blízkeho okolia. Takúto požiadavku mali aj na stavebný materiál. Gróf Zamoyski chcel v Ružbachoch zvýšiť výdatnosť prameňov, chcel postaviť nové budovy pre zamestnancov, ale i pre hostí, kde by sa mohli stravovať i rekreovať.  V roku 1927 – 32 bolo kúpalisko prestavané na jedno z najmodernejších v Československu. Vedľa kúpaliska na jeho severnej strane dal postaviť hotel v štýle biedermeier, z bieleho travertínu – Dnešný Biely dom.

Kúpele vyšné Ružbachy
Kríza v 30 – tych rokoch

Kríza, ktorá vypukla v tridsiatych rokoch 20. storočia neobišla ani rodinu Zamoyski a zasiahla predovšetkým ich ekonomický život. Ján Kanty sa v dôsledku krízy dostal do platobnej neschopnosti, čo sa odzrkadlilo napríklad na kúpeľoch vo Vyšných Ružbachoch. V roku 1932 poskytol gróf Zamoyski rozhovor pre Karpathen-Post. Išlo o nemecké noviny, ktoré od roku 1880 vychádzali v Kežmarku. Ako vyplýva zo samotného interview, kríza začala krátko po tom ako gróf do kúpeľov investoval značné množstvo peňazí. Po udalostiach v roku 1928 sa však stalo to, že tradičná klientela z Nemecka, či Maďarska si nemohla dovoliť navštíviť kúpele.  Navyše sa prestalo ťažiť drevo v okolitých lesov, čo zapríčinilo stagnáciu lesného hospodárstva na majetkoch Zamoyskich. Dva najviac prosperujúce podniky sa ocitli v nepriaznivej situácii. Gróf bol  teda nútený požiadať o odklad splátky dlhov.

Odchod zo Starej Ľubovne

Hoci spomínaná kríza zasiahla Zamoyskich na Ľubovnianskom hradnom panstve, rodina aj napriek tomu prežívala pomerne šťastné obdobie. Vyplýva to zo spomienok viacerých pracujúcich v službe rodiny. Situácia sa zmenila počas druhej svetovej vojny, keď bola rodina nútená újsť zo Starej Ľubovne. V roku 1944 hrad i kaštieľ obsadilo gestapo. Jedna z pomocníčok na hrade pani Mária Pavlanská, ktorá sa starala o jedálny lístok rodiny spomínala na tieto časy so smútkom: „Nebolo ľahké  vyrovnať sa s tým, že keď sa začala druhá svetová vojna, Nemci zobrali grófa Zamoyskeho rovno z kancelárie do väzenia.“[2]

Život vo Francúzsku

Grófke Izabele sa vtedy podarilo na španielskom veľvyslanectve v Prahe vybaviť doklady na odchod. Keďže po príchode gestapa do kaštieľa pod hradom bola spolu s deťmi v domácom väzení, ich útek musel byť tajný. Do Španielska prišli až v roku 1945, pričom všetok svoj hmotný majetok museli zanechať v Starej Ľubovni i v Ružbachoch. Po ich odchode boli ich majetky zoštátnené a hoci sa ich Ján Kanty snažil až dokonca svojho života získať späť, nikdy sa už do Starej Ľubovne nevrátili.          

Hrobka grófa Zamoyskeho v Cannes

Život po všetkých útrapách a neskôr aj v exile sa odzrkadlil na zdraví grófa Zamoyskeho i na jeho manželskom živote. Po tom, čo sa nedokázal vysporiadať so situáciou, sa s princeznou Izabelou rozhodli ukončiť ich manželstvo v priateľskom duchu. Izabela ostala v španielskej Seville, kde sa starala o menšie hospodárstvo a Ján odišiel do Cannes. Jeho zhoršujúci sa zdravotný stav, niekoľko prekonaných chorôb a v neposlednom rade zlá ekonomická situácia zapríčinili, že 28. septembra roku 1961 zomrel na následky choroby vo veku 61 rokov. Pochovali ho v meste Cannes v rodinnej hrobke Bourbonovcov. Jeho manželka Izabela ho prežila o takmer 25 rokov.

Posledné miesto odpočinku

V roku 2015 navštívila bývala pani riaditeľka Monika Pavelčíková v sprievode už vtedajšieho riaditeľa Ľubovnianskeho múzea Dalibora Mikulíka, francúzske mestečko Cannes. Jedným z cieľov ich cesty bola nepochybne aj hrobka grófa Jána Kanty Zamoyskeho. Zaujímavosťou je, že zatiaľ čo posmrtné parte oznamuje dátum grófovej smrti 28. 9. 1961, tak na náhrobku nájdeme dátum o deň neskôr. V depozitároch Ľubovnianskeho múzea sa však nachádza aj kópia úmrtného listu grófa Zamoyskeho, kde je presne uvedený 28. september 1961.

Parte grófa Zamoyskeho

[1] Archívny fond ĽM. AM 33/2013, 626c.

[2] POKORNÁ, M.: Pracovala u grófa Zamoyskeho. In: Časopis Slovenska. č. 45/99