Autor: Mgr. Katarína Babčáková, PhD.

Kvetná nedeľa

Je posledná pôstna nedeľa, ktorá sa slávi týždeň pred Veľkonočnou nedeľou (Nedeľou Vzkriesenia) a je sviatkom pripomínajúcim slávnostný príchod Ježiša do Jeruzalema.

Pomenovanie sviatku symbolizuje kvety, ktorými sú zdobené chrámy, ale i kvitnúce bahniatka,  ktoré sa po posvätení rozdávajú veriacim na ranných bohoslužbách, a pripomínajú palmové vetvy, ktorými ľud vítal Ježiša v Jeruzaleme. Kvetnou nedeľou u cirkví západného obradu začína Veľký týždeň, zatiaľčo u gréckokatolíkov a pravoslávnych tento deň nie je súčasťou Veľkého týždňa.

Kvetná nedeľa je v tradícii  východného obradu jedným z Pánových sviatkov a tvorí dvojsviatok s predchádzajúcou Lazárovou sobotou.

Zvyky spájané s kvetnou nedeľou

V rímskokatolíckej cirkvi sa sv. omša v Nedeľu utrpenia Pána, na ktorej sa podobne ako u evanjelikov čítajú pašie, začína slávnostnou procesiou. V úvode bohoslužieb kňaz modlitbami, kadidlom a svätenou vodou posvätil rozvíjajúce sa vŕbové ratolesti (bahniatka, bahňitki), ktoré si veriaci odnášali domov. V tradičných predstavách posvätenie obradových predmetov kumuluje ich prosperitnú a apotropajnú silu.

Vetvičky bahniatok, liesky či vŕby roznášali po domoch aj malé deti a dievky. Niekde boli i súčasťou chorovodných cyklov. Napr. v šarišských Ličartovciach dievčatá po skončení chorovodu vetvičky zapichovali do poľa na zabezpečenie úrody a jej ochranu. Pri búrke ich na ochranu kládli do obloka či hádzali do ohňa a používali pri liečení (okurovanie boľavého hrdla) i pri prvom výhone dobytka na Juraja (na Dzura), na šibanie dobytka pri prvom výhone a podobne. V tento deň, kedy sa na jar všetko otvára, zvykli nosiť do kostola i batoľatá, aby sa im „rozviazal“ jazyk a začali skoro hovoriť.

Na západnom Slovensku sa na Kvetnú nedeľu konali obchôdzky s letečkom (májik, ratolest, hájik, lesola či letečko), mladým vrcholcom stromčeka, ktorý bol ozdobený stužkami a výduškami vajec, symbolov znovuzrodenia, jari a plodnosti.

Zvyky na Kvetnú nedeľu boli synkretickou symbiózou kresťanského sviatku a rituálnych obchôdzok obydlí s cieľom imitatívne priniesť novú jarnú „silu rastu“ celému spoločenstvu.

Tanečné zvyky

V niektorých lokalitách (napr. Zamutov na hornom Zemplíne) sa na Kvetnú nedeľu pôvodne viedli chorovody, najarchaickejšia súčasť nášho tanečného repertoáru. Mladé dievky po dosiahnutí pohlavnej zrelosti v nedeľu kráčali po dedine v slávnostnom odeve spievajúc, vykonávali zaujímavé priestorové útvary brán, mostov a kruhov v neustálom zreťazenom kolobehu mladej plodivej sily, prezentujúc ju očiam okolstojacich a prebúdzajúc či symbolizujúc i silu rastu v prírode. 

Chorovodné hry vykonávané počas jarných nedieľ v rusínskej hornošarišskej obci Kyjov (60. roky 20. storočia)
Chorovodný cyklus Na dźive huśi/ Na pavičku zo Zámutova (Zemplín), vykonávaný pôvodne na Kvetnú nedeľu (60. roky 20. stor.)