1.– 8.9.2019 ICOM KYOTO 2019 / JAPONSKO

Autor: PhDr. Dalibor Mikulík,
Riaditeľ Ľubovnianskeho múzea – hrad v Starej Ľubovni 

Múzeá ako kultúrne centrá – uchovávatelia tradície pre budúcnosť. Pod takýmto názvom sa 1.septembra 2019 začala 25. medzinárodná konferencia ICOM Kyoto 2019.  Konferencie a následne aj valného zhromaždenia ICOM-u sa zúčastnili aj zástupcovia múzeí, galérií, zriaďovateľov a univerzít Slovenska. Svoje zastúpenie tu malo Ministerstvo kultúry SR, Slovenské národné múzeum, Slovenská národná galéria, Vysoká škola výtvarných umení a múzeá v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva životného prostredia i vyšších územných celkov. Celková účasť bola historický rekordná s počtom 4 200 účastníkov zo 118 štátov. Výnimočnosťou bol aj fakt, že aj denná účasť na konferencii bola stále vopred vypredaná.

Miestom  konferencie sa stalo moderné medzinárodné konferenčné centrum Kyota. Autor architektonického  projektu konferenčného centra Kengo Kuma bol aj jeden z hlavných prednášajúcich na konferencii. Kengo Kuma je aktuálne autorom projektu štadiónu letných olympijských hier Tokyo 2020.

Kyoto predstavuje tradičnú tvár Japonska. So svojimi 17 miestami zapísanými na zoznam svetového dedičstva UNESCO, viac ako tisíckou  budhistických chrámov a viac než štyristo šintoistickými svätyňami patrí ku kultúrne najbohatším mestám sveta. Zatiaľ čo ostatné časti Japonska  sa vrhli do víru modernej doby, Kyoto si žije ďalej po starom. Aj vďaka neopísateľnému genius loci tohto mesta bola konferencia plná kreatívnej diskusie a nápadov.

Slávnostný otvárací ceremoniál konferencie začalo hudobné predstavenie mníchov  z budhistického kláštora. Účastníkov privítala prezidentka ICOM-u Suay Aksoy. Vo svojom príhovore uviedla, že ochrana kultúrneho dedičstva, jeho udržateľnosť a zmena podnebia sú najdôležitejšími témami pre ICOM, pričom zároveň zdôraznila význam demokratickej a vysoko transparentnej diskusie. Počas otváracieho ceremoniálu zazneli slávnostné pozdravy  od korunného princa Japonska Akishina a princeznej Kiko. Korunný princ vo svojom slávnostnom príhovore vyslovil nádej, že múzea na celom svete sa budú rozvíjať a napredovať ešte viac, lebo ako centrá kultúry a výskumu zohrávajú významnú úlohu interpretácie ľudského dedičstva a tým kladú základy rozvoja pre budúcnosť. Ďalšie pozdravy odzneli od  ministra školstva, kultúry a vedy Masahiko Shybayama, riaditeľa ICOM Kyoto 2019 Johei Sasakiho a prezidenta mesta Kyoto Yamashina – ku. Po odznení slávnostných príhovorov sa konalo divadelné predstavenie počas ktoré bolo sprevádzané hrou na bubon Okura Genjiro – ručný bubon z obdobia Edo, ktorý je súčasťou národného pokladu Japonska, uložený v zbierkach Kjotského národného múzea.

Po slávnostnom otvorení prednášal Kengo Kuma, architekt známy rozsiahlym využívaním prírodných materiálov. Jeho prednáška pod názvom „Vek lesa“ prezentovala múzea 21. storočia ako otvorený les, kde sa prezentuje kultúrne dedičstvo, edukuje a rozvíjajú schopnosti spoločnosti. Múzeum podľa neho má byť srdečným hostiteľom, ktorý prijíma ľudí a dáva priestor na diskusiu. Ďalšími hlavnými rečníkmi boli Sebastiano Salgado s prednáškou Brazílska iniciatíva za záchranu amazonských pralesov a Cai Guo – Qiang s prednáškou Moje roky v múzeu. Konferencia bola doplnená aj prezentáciou profesionálov, ktorí sa venujú ochrane a prezentácií kultúrneho dedičstva. Výstavného trhu sa zúčastnilo 150 vystavovateľom.

Na konferencii bolo predložených niekoľko prelomových návrhov, o ktorých sa v budúcnosti má diskutovať a rozhodnúť. Jedným z najdiskutovanejších návrhov bola nová definícia múzea. Návrh novej definície múzea pripravoval pracovný tím z radov múzejníkov  od roku 2016 a na rokovanie valného zhromaždenia bola predložená v tomto znení:

Navrhovaná nová definícia múzea: „Múzeá sú demokratizujúce, všeobsažné a polyfonické priestory na tvorivé rozhovory o minulosti a budúcnosti. Identifikujú a posudzujú aktuálne konflikty a výzvy, uchovávajú artefakty a vzorky v dôvere spoločnosti, chránia rozmanité spomienky pre budúce generácie a zaručujú všetkým ľuďom rovnaké práva a rovnaký prístup k dedičstvu. Múzeá sú neziskové. Sú participatívné a transparentné, aktívne spolupracujú s rôznymi komunitami a pracujú pre ne, aby zhromažďovali, uchovávali, skúmali, interpretovali, vystavovali a približovali svet s cieľom prispieť k ľudskej dôstojnosti a sociálnej spravodlivosti, globálnej rovnosti a svetovému blahobytu.

Z dôvodu nedostatku času na diskusiu a pripomienkovanie jednotlivých národných komitétov bola nakoniec voľba o novej definícii múzea presunutá na jún 2020, počas valného zhromaždenia v Paríži. Tento dokumenty považuje ICOM sa prelomový a jasný odkaz smerom v politikom, vládam a verejnosti. Nová definícia múzea má v sebe reflektovať úlohy a povinnosti múzea v 21. storočí.  Aké má byť múzeum v 21. storočí, aké má plniť úlohy smerom k verejnosti a čo bude jeho poslaní ostali základnými otázkami, na ktoré je potrebné v najbližšej dobe zodpovedať.

Aktuálnou témou konferencie bol blok prednášok  pod názvom Múzeá v čase živelných pohrôm. Blok bol venovaný živelným pohromám a požiarom, ktoré zničili a deštruovali kultúrne dedičstvo nevyčísliteľnej hodnoty. Okrem hroziacich požiarov historických objektov sa upozorňovalo aj na iné živelné pohromy ako sú hurikány, tsunami či zemetrasenia. Tento blok prednášok bol mimoriadne aktuálne aj pre Slovensko a s ním spojená ochrana kultúrneho dedičstva. Na pripomenutie sme si ihneď spomenuli na vyhorený hrad Krásna Hôrka, či požiar kaštieľa Kunerad.

Prednášajúci v téme pod názvom Kultúrne dedičstvo v plameňoch – Kto bude ďalší? zamerali svoju pozornosť na požiar v Brazílskom národnom múzeu v Sao Paolo, požiar katedrály Notre-Dame v Paríži, hurikán Mária  na Costa Rice, zemestraenie v Írsku. Samotná prednáška bola venovaný ničivým následkom tsunami na kultúrne dedičstvo. Výstupom tejto časti konferencie bude vytvorenie mapy rizikových oblastí s prihliadnutím na ohrozené kultúrne dedičstvo. Zdôraznená bola ešte  profesionálnejšia kooperácia všetkých zložiek záchrany kultúrneho dedičstva v prípade požiarov a živelných pohrôm, a to od múzejníkov, cez hasičov, profesionálov, regionálne vlády a inštitúcie. Zaujímavosťou bolo, že múzea pri týchto nepredvídateľných pohromách – katastrofách neboli prezentované iba zo strany poškodených, ale aj zo strany tých, ktorí poskytovali pomoc a morálnu podporu poškodený. Tento konkrétny príklad bol prezentovaný Múzeom Meseo de Arte de Ponce v Porto Ricu.

Veľká pozornosť sa venovala múzeám ako  základnou substanciou lokálneho rozvoja. Tento blok bol za účasti OECD, ktorého zástupkyňa nazvala múzea a kultúrne dedičstvo srdcom ekonomiky. Ďalšími blokmi konferencie boli ústredné témy: Múzeá a zbierky ázijského umenia vo svete, Kurátorstvo udržateľnej budúcnosti prostredníctvom múzeí a Nová definícia múzea.

Počas trvania konferencie bolo pripravených množstvo zaujímavých a inšpiratívnych výstav a expozícií. Účastníkom boli pripravené exkurzie s kvalitným sprievodným programom. Už dnes sa môžeme tešiť a držať palce kolegom z Českej republiky, kde sa bude konať najbližšia 26. medzinárodná konferencia ICOM – Praha 2022.

Moje postrehy z konferencie:

Konferencie som sa zúčastnil ako člen národného komitétu ICOM Slovakia, na základe pozvania celosvetovej organizácie ICOM,  ktorá od roku 1946 združuje múzeá a múzejných profesionálov celého sveta. ICOM sídli v budove UNESCO, v Paríži. Venuje sa otázkam ochrany a prezentácie kultúrneho dedičstva, ako aj odporúčaniu nových trendov v oblasti múzejníctva.

Konferencia bola prínosná aj pre múzejníka v zriaďovateľskej pôsobnosti PSK. Asi najdiskutovanejšou bol návrh  novej definície múzea. A j múzea a galérie v zriaďovateľskej pôsobnosti PSK si v dnešnom 21. storočí musia nájsť svoje miesto na poskytnutie priestoru a diskusie k aktuálnym témam z dôrazom na demokratický a tvorivý dialóg minulosti a budúcnosti. Múzeá sú uchovávatelia našej minulosti. V tejto novej definícii múzea vidím veľké pole pôsobnosti a aktuálnosti našich múzeí.

 Zo strany ázijských krajín bol veľký záujem o slovenské stredoveké hrady a bolo mi ponúknutých niekoľko aktívnych účasti s prednáškou a prezentáciou na kontinente Ázie.

Mimoriadne aktuálna bola téma ochrany kultúrneho dedičstva pred požiarom. V tomto prípade je potrebné ešte viac realizovať praktické cvičenia odborných pracovníkom a hasičov. Zabezpečovacie systémy proti požiaru viac zdokonaľovať a tak predísť katastrofám, ktorých svedkami sme boli v marci 2012 (požiar hradu Krásna Hôrka), či v minulom roku (požiar kaštieľa Kunerad).

Ďalšou veľmi poučnou témou bola forma a obsah prezentovania muzeálnych zbierok pomoc moderných technológii. Ľubovnianske múzeum –hrad malo ako prvé v roku 2012 a následne v roku 2017 hologram /3D prezentáciu historických a archeologických zbierok. Vidím, že v tomto trende je potrebné pokračovať, ďalej skvalitňovať inštaláciu, osvetlenie a ochranu zbierkového fondu.

Moju účasť na konferencii z verejných zdrojov finančne podporil Fond na podporu umenia v rámci výzvy medzinárodné mobility.

Konferencia ICOM 2019 v Kyoto, Japonsko