Autor: Mgr. Katarína Babčáková, PhD.

… v Strážnici

Sviatočný deň 15. septembra sa v krásnom areáli Zámku v Strážnici začala dvojdňová medzinárodná konferencia

MUZEA V PŘÍRODĚ A JEJICH ROLE PŘI ZÁCHRANE LIDOVÉ ARCHITEKTURY.
Konferencia

Bola organizovaná Komisiou pre ľudové staviteľstvo, sídla a bývanie pri Českej národopisnej spoločnosti, Národným ústavom ľudovej kultúry a Ústavom európskej etnológie Masarykovej univerzity pri príležitosti 100. výročia od narodenia architektov Otakara Máčela a Jaroslava Vajdiša a 40. výročia otvorenia Múzea dediny juhovýchodnej Moravy v Strážnici. Predstavili sa na nej jedenásti referujúci z rôznych múzejných inštitúcií, pamiatkových a etnologických ústavov a z Českej národopisnej spoločnosti.

Ako sa ľudová architektúra chráni, zachraňuje a prezentuje v „skanzene“ pod hradom Ľubovňa predstavili naši pracovníci, správca skanzenu Dušan Janický a etnografka Katarína Babčáková vo svojom príspevku Múzeum ľudovej architektúry pod hradom Ľubovňa „to be continued“. Účastníci sa dozvedeli o krôčikoch k napĺňaniu Koncepcie národopisnej expozície v prírode múzea v Starej Ľubovni od etnografa, odborníka na tradičnú ľudovú architektúru PhDr. Juraja Langera, CSc., aj o našom spôsobe prezentácie „živého múzea“ – predstavovať nielen objekty a predmety, ale aj ich príbehy a príbehy ľudí, ktorí v nich žili.

Spolu s ostatnými účastníkmi v družných rozhovoroch pokračovali aj počas ďalšieho programu, zoznámili sa s originálnymi spôsobmi prezentácie a počas exkurzie v strážnickom „skanzene“ sa zoznámili aj s na Spiši nerozšírenými typmi napr. hlinených obydlí so slamenými strechami a spôsobom ich rekonštrukcie. Inšpiratívna bola i výstava Martina Novotného z tohto múzea, predstavujúca hlinené staviteľstvo juhovýchodnej Moravy.

Otázka pre čitateľa:

Viete, prečo pomenovanie „skanzen“ dávame do úvodzoviek?