Autor: Mgr. Adrián Drobňák

Tohto roku si pripomíname 30. výročie významných politicko-spoločenských udalostí, ktoré viedli k pádu komunistického režimu v Československu a naštartovali procesy a zmeny, ktoré ovplyvnili dianie v nasledujúcich rokoch a predznamenali novú etapu vo vývoji krajiny. V tomto článku si v krátkosti pripomenieme všeobecnú situáciu v Československu v roku 1989, ale hlavne sa pozrieme na to ako tieto udalosti vplývali na tento región. Hlavná pozornosť bude venovaná mestu Stará Ľubovňa, kde boli sústredené všetky dôležité politické úrady a teda predstavovala prirodzené politické centrum regiónu, kde sa udalosti roku 1989 odzrkadlili najviac.

Zmena režimu bola postupným procesom, ktorého korene môžeme hľadať už pred samotným rokom 1989. Koncom 80. rokov sa čoraz viac ozývali hlasy volajúce po zmene, reprezentované najmä opozičnými aktivitami (samizdatová literatúra, cirkevné akcie). Pád komunizmu v Československu je spájaný najmä s demonštráciami, ktoré sa konali od 16. novembra v Bratislave a od 17. novembra 1989 v Prahe. Bezprostredne po 17. novembri vznikli hnutia Verejnosť proti násiliu a Občianske fórum, ktoré položili základ politického pluralizmu. Boli vymenené vedenia KSČ aj KSS a zrušené bolo ústavou garantované vedúce postavenie komunistickej strany. V decembri bola vymenovaná prvá federálna i slovenská vláda s prevahou nekomunistov. Rezignoval prezident Gustáv Husák a za prezidenta bol zvolený Václav Havel. Obdobie od novembra 1989 vyvrcholilo víťazstvom demokratických politických strán vo voľbách, ktoré sa konali 8. a 9. júna 1990.(1)

Tieto udalosti samozrejme vplývali aj na dianie v okrese, resp. v meste Stará Ľubovňa, kde sa už 18. novembra stretla skupina občanov v MsKS v Starej Ľubovni, ktorí diskutovali o situácii v republike. Výsledkom tejto akcie bola verejná manifestácia na festivale Ľubovnianska valaška 19. novembra v Dome kultúry v Starej Ľubovni. Manifestačné akcie vyvrcholili 27. novembra 1989, keď bol vyhlásený medzinárodný štrajk od 12.00 do 14.00 h. V Starej Ľubovni sa pred budovou ONV konalo zhromaždenie, na ktorom sa zúčastnili viacerí pracovníci mestských organizácií, inštitúcií a podnikov, ale aj študenti stredných škôl. Pri organizovaní zhromaždenia pomohli aj vysokoškoláci z Košíc a Prešova.

Zhromaždení skandovali heslá ako „Chceme slobodné voľby“ alebo „V jednote je sila“, až kým sa k slovu nedostali prví rečníci, ktorými boli vysokoškolskí študenti z Košíc, zástupcovia Vysokoškolského koordinačného štrajkového výboru, ktorí oboznámili prítomných s vyhlásením pražských študentov, v ktorom požadovali vyšetriť udalosti zo 17. novembra. Tiež požadovali školské reformy, voľné cestovanie do zahraničia a formulované boli aj požiadavky na zrušenie vedúcej úlohy strany zakotvenú v ústave. Účastníci tiež žiadali zmeny v okresných straníckych a štátnych orgánoch a založenie občianskeho fóra v okrese. Na štrajku vystúpil aj tajomník OV KSS František Sokolovský, ktorý oznámil zvolanie mimoriadnej okresnej konferencie KSS a ochotu začať dialóg s predstaviteľmi štrajkujúcich. Po 14.00 hodine sa uskutočnilo stretnutie so študentmi, na ktorom boli okrem iného prediskutované aj témy týkajúce sa študentských odborov, ale aj udalosti z roku 1968. Občania sa zišli pred budovou ONV aj po 18.00 hodine.

Na druhý deň po generálnom štrajku vznikol v meste miestny koordinačný výbor hnutia Verejnosť proti násiliu a uskutočnilo sa stretnutie s predstaviteľmi okresných štátnych a straníckych orgánov, na ktorom boli nastolené požiadavky ako zrušenie vedúcej úlohy KSČ, odstúpenie skompromitovaných politikov, slobodné voľby, zrušenie štátneho dozoru nad cirkvou, záruky pravdivej informovanosti a žiadosť o otvorený dialóg so straníckymi a štátnymi orgánmi a iné. Výsledkom tohto stretnutia bolo poskytnutie miestnosti v Klube mládeže na činnosť Verejnosti proti násiliu. V stredu 29. novembra 1989 vznikol v meste akčný výbor hnutia Verejnosť proti násiliu a zároveň sa uskutočnilo stretnutie so zástupcami Skrutkárne, Vzorodevu, gymnazistov, zástupcov duchovenstva v okrese a vysokoškolákmi z Prešova. V ten istý deň sa potom vo večerných hodinách konal míting na podporu občianskych aktivít pred budovou ONV.

Mimoriadne zasadnutie pléna OV KSS sa konalo 5. decembra 1989, na ktorom sa rokovalo aj o Akčných opatreniach na riešenie politickej situácie a o ďalšom postupe strany v okrese. Významnou udalosťou bola demisia celého 11-členného predsedníctva OV KSS, po ktorej nasledovali tajné voľby a bolo zvolené nové 7-členné predsedníctvo OV KSS v zložení František Fedorek, Miroslav Gergely, Valent Kupec, Michal Mojcher, Juraj Plávka, Anna Sekelská a Ján Hnatko, ktorý sa zároveň stal novým vedúcim tajomníkom OV KSS.

V sobotu 9. decembra 1989 sa uskutočnila mimoriadna okresná konferencia KSS, na ktorej došlo k ďalším personálnym zmenám, keď z funkcie tajomníka okresného výboru strany pre poľnohospodárstvo odstúpil Július Dubiel a súčasne požiadal o uvoľnenie z pléna OV KSS Ján Mačuga. Vedúcim tajomníkom OV KSS zostal Ján Hnatko, tajomníkmi boli Valent Kupec a Juraj Plávka a predsedom OKRK KSS bol Ján Saloň. Na konferencii zaznela kritika do vlastných radov, ale najmä na adresu vedenia KSČ a boli prediskutované Akčné opatrenia na riešenie súčasnej politickej situácie a ďalší postup Okresnej organizácie KSS v Starej Ľubovni do XVIII. zjazdu KSČ.

Do decembra 1989 iniciatívni občania Starej Ľubovne vystupovali spoločne, neskôr sa začlenili hlavne do štyroch nových skupín a hnutí, ktorými boli Verejnosť proti násiliu (VPN), Kresťansko-demokratické hnutie (KDH), Strana zelených (SZ) a Slovenská národná strana (SNS). Neskôr získali prevahu najmä VPN (na čele boli J. Barna, R. Žiak a P. Vozňák) a KDH (P. Burian, JUDr. J. Schultz a Ing. F. Gruber). Tieto hnutia sa v nových podmienkach Českej a Slovenskej federatívnej republiky mohli transformovať na politické strany. Okrem nich došlo k vzniku alebo obnoveniu aj ďalších politických strán (Strana slobody, Demokratická strana, Československá strana socialistická a iné).

Ako už bolo spomenuté o ďalšom politickom vývoji rozhodovali parlamentné voľby do Federálneho zhromaždenia a do Slovenskej národnej rady 8. – 9. júna 1990. Do Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia bolo v okrese zapísaných 28 244 voličov, z ktorých svoje hlasy odovzdalo 27 125 a z nich bolo platných 26 392. KDH získalo 35,46 %, VPN 27,83 %, Komunistická strana Česko-Slovenska (KSČ) 13,86 %, Spojenectvo poľnohospodárov a vidieka (SPV) 5,73 % a SNS 4,39 %. Do Snemovne národov Federálneho zhromaždenia bolo registrovaných 28 232 voličov, z ktorých odvolilo 27 113 voličov a platných hlasov bolo 26 330. VPN získalo 42,16 %, KDH 29,68 %, KSČ 11,41 %, SPV 5,35 %, SNS 3,85 %. Vo voľbách do Slovenskej národnej rady bolo registrovaných 28 237 voličov, z ktorých odovzdalo svoje hlasy 27 118 voličov a platných hlasov bolo 26 319. KDH získalo 39,53 %, VPN 26,52 %, KSČ 12,14 %, SNS 7,06 % a SPV 4,62 %. Celkom bolo v okrese odovzdaných 79 041 platných hlasovacích lístkov v 57 volebných okrskoch.

Do zákonodarných orgánov ČSFR a SR boli zvolení aj zástupcovia okresu Stará Ľubovňa. Konkrétne do Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia to bol Ing. Mikuláš Šidík a do Slovenskej národnej rady Ing. Marta Oravcová, Ing. Karol Dubjel a MUDr. Anton Kaňa.

V dňoch 23. – 24. novembra 1990 sa uskutočnili voľby do orgánov samospráv. V okrese Stará Ľubovňa pristúpilo k volebným urnám 21 315 voličov, čo predstavovalo takmer 75 % z celkového počtu oprávnených voličov, čo bolo nad celoslovenským priemerom. Z 524 poslancov celého okresu, najväčší počet kandidátov, podľa politickej príslušnosti, bolo zvolených z KDH (213). Voľby do miestnych samospráv sa neuskutočnili v troch obciach okresu, a síce vo Vyšných Ružbachoch, Lomničke a Sulíne. Dokopy do svojich funkcií nastúpilo 41 primátorov a starostov, z ktorých 14 bolo členov KDH, 9 bolo z KSS, 7 z VPN, 7 bez politickej príslušnosti a 4 starostovia vyšli z volieb víťazne ako nezávislí kandidáti.

Volebná účasť v samotnom meste Stará Ľubovňa bola oproti zvyšku okresu výrazne nižšia, keď sa volieb zúčastnilo  61,6 % voličov. Aj tu získala najväčší počet poslancov strana KDH, ktorá získala 16 poslancov z celkového počtu 40. Na prvom zasadnutí mestského zastupiteľstva 7. decembra sa konala tajná voľba mestskej rady, do ktorej boli zvolení 13 poslanci.(11)

Novým primátorom Starej Ľubovne sa stal Ing. Michal Šipoš, ktorý bol od marca 1990 predsedom MsNV. Po zrušení národných výborov vznikol v Starej Ľubovni Okresný a Obvodný úrad. Prednostom Okresného úradu sa stal dovtedajší predseda ONV Ing. František Horál a prednostom Obvodného úradu JUDr. Ján Schultz.

Ako je z článku možné vidieť, udalosti roku 1989 nenechali chladnými ani mnoho ľudí v okrese a meste Stará Ľubovňa, ktorí neboli len pasívnymi pozorovateľmi politicko-spoločenských zmien v Prahe a Bratislave, ale svojim postojom a povedomím aktívne prispeli k pádu bývalého režimu a k prechodu k demokratickému systému.

Použitá literatúra:

1. Pozri aj: BALUN, Peter – STRESŇÁK, Gábor (eds.). November : očami ŠtB a ulice. 1. vyd. Bratislava : Ústav pamäti národa, 2009. 263 s. Dostupné na internete: http://www.upn.gov.sk/publikacie_web/november-89.pdf

2. MURCKO, Michal – LAINCZ, Eduard. Stará Ľubovňa po roku 1945 (Rukopis), s. 23-24.

3. Ľubovnianske noviny, 1989, roč. 15, č. 48, s. 1-2.

4. Ľubovnianske noviny, 1989, roč. 15, č. 49, s. 1.

5. MURCKO, Michal – LAINCZ, Eduard. Stará Ľubovňa po roku 1945 (Rukopis), s. 24.; Ľubovnianske noviny, 1989, roč. 15, č. 50, s. 1-2.

6. Ľubovnianske noviny, 1989, roč. 15, č. 50, s. 3.

7. MURCKO, Michal – LAINCZ, Eduard. Stará Ľubovňa po roku 1945 (Rukopis), s. 24-25.

8. Ľubovnianske noviny, 1990, roč. 16, č. 24, s. 1.

9. MURCKO, Michal – LAINCZ, Eduard. Stará Ľubovňa po roku 1945 (Rukopis), s. 25.

10. Ľubovnianske noviny, 1990, roč. 16, č. 48, s. 1.

11. MURCKO, Michal – LAINCZ, Eduard. Stará Ľubovňa po roku 1945 (Rukopis), s. 25-26.

12. MURCKO, Michal – LAINCZ, Eduard. Stará Ľubovňa po roku 1945 (Rukopis), s. 26.

Fotografie:

Zdroj: Michal Petriľák – súkromný archív, Štátny archív v Prešove – pracovisko Archív Stará Ľubovňa