Aby brat brata na živote nebral, aby sused suseda na majetku nekrátil, v roku 1412 sa na majestátnom hrade Ľubovňa stretli Žigmund Luxemburský, brandenburské knieža, rímsky a uhorský kráľ zvaný Ryšavá líška a Vladislav II. Jagełło, veľkoknieža litovské a poľský kráľ, aby dobré vzťahy rodinné po manželkách podpisom mierovej zmluvy utvrdili.

Ako dobrým zvykom bolo, na dosvedčenie vážnosti dekrétu turnaj rytiersky zorganizovali, 28 vykŕmených volov zabiť neváhali a 16 000 vajíčok na kráľovské dobroty priviesť nakázali. Aby turnaj rytiersky na kvalite netratil, ženám bola zábava v meste odporučená. Kto vstúpi na hrad Ľubovňa i dnes a oči privrie, turnajový hluk zbraní začuje, vôňu dobrôt zacíti.

Podpísanie mierovej dohody znamenalo začiatok rokovaní o pôžičke, ktorá 8. novembra 1412 vošla do dejín Uhorska ako tzv. „poľský záloh“. Ako pripomienku na tieto udalosti prechováva Ľubovnianske múzeum vo svojich expozíciách faksimile (kópiu) zálohovej listiny.

Keby páni hradu Ľubovňa poznali veštbu sudičky predpovedajúcej osud grófovi Móricovi Augustovi Beňovskému, honosnejšiu kráľovskú komnatu by mu roku 1768 nachystali. Namiesto komnát ho vo veži okovali a o hlade, smäde zanechali.

Len slzy spišskosobotskej meštianky Zuzany Hönschovej ho z hradu vyviedli a cestami po šírom svete cez kráľovské paláce, cez moria divoké, cez zimu sibírsku a teplo africké na osudové miesto stanovené posadili.

Na trón kráľovský madagaskarskou korunou korunovaný usadol, aby boj s kolonistami za vec spravodlivú podstúpil. Nech vstúpi noha tvoja na miesta kráľovské, kto chce v stopách jeho kráčať, pohodlie hradnej veže hradu Ľubovňa by mal vyskúšať.

Dnes môžete miesto väzenia jediného kráľa zo Slovenska okúsiť na vlastnej koži. Zrekonštruovaná veža ponúka vyskúšať si prikovanie k múru. Je to jediné miesto na Slovensku, kde je možné vidieť plaketu, ktorej originál je uložený na Madagaskare.

Veľké kade, para z kotla, majstri varia dobrotu. Statní bijci Ctibor a Gregor, bruchá napratané si pohladia. Dnes sa dielo podarilo, vravia stojac pri kadiach. Pre ďalšie generácie treba zapísať: roku pána 1563 sa sudy s pivom budú dole hradným kopcom na hrade Ľubovňa kotúľať.

Rozvezú sa do šíreho kraja pod hradom Ľubovňa, kto by chcel zvesť overiť o kvalite, môže i tohto dňa. Hradný pivovar tu stále stojí a Ctibor s Gregorom na vás čakajú v plnej zbroji.

V novozrekonštruovanom paláci môžete i dnes vidieť originálne vybavenie pivovaru, ktoré sa v tomto priestore nachádzalo v 16. storočí. Ak budete mať chuť a silu, môžete si podľa pôvodných receptúr pripraviť i tento vzácny zlatý mok.

Na španielskom dvore zvony svadobné bijú, to španielska princezná Isabel de Borbón i Borbón roku 1929 vydávať sa bude. Vyvoleným jej srdca sa stane pán hradu Ľubovňa Ján Kanty Zamoyski.

Svadba to bola vskutku kráľovská, veď svadobčanov hostí španielsky kráľovský dvor. Jak zvyk káže, princezná nasleduje svojho manžela na hrad Ľubovňa i s bohatým venom, ktoré do Ľubovne na niekoľkých vozoch priviezli.

Princezná ostala v pamäti ľudí ako veľmi skromná a milá osoba. Jej život a život celej rodiny dokumentuje expozícia rodiny Zamoyski, ktorá obsahuje množstvo ich osobných vecí.

Boh ochraňuj poľské kráľovstvo!
Výkrik sa niesol krajinou, keď v roku 1655 švédsky kráľ napadol Poľsko. Poľský kráľ Ján Kazimír rozkázal celý kráľovský poklad odviesť z kráľovského hradu Wawel na bezpečné miesto. Najvyšší veliteľ kráľovské vojska Juraj Sebastián ich ukryl na svojom hrade Ľubovňa.

O rok neskôr sa na hrade konala veľká sláva, lebo sám kráľ Ján Kazimír s celou svojou vojenskou družinou si prišiel pozrieť svoj kráľovský poklad. Husárska zbroj lesknúca sa od slnečných lúčov zaplavila zlatom vyzdobený hrad i okolie.

Udalosť dovtedy nevídanú opísal vo svojom diele Potopa aj známy poľský prozaik Henryk Sienkiewicz. Osud klenotov spečatil rok 1811, kedy boli roztavené na pruské mince. Ľubovniansky hrad je dnes jediným miestom, kde je možné vidieť ich kópie v plnej kráse.