Autor: Mgr. Katarína Babčáková, PhD.
Na hornom Spiši a Šariši boli sviatky ovplyvnené multietnickým charakterom oblasti i špecifikami sviatkovania a kalendára jednotlivých vierovyznaní, no zachovalo sa tu i množstvo archaických prvkov.
Obrady a obyčaje na Dušičky (Pamiatka zosnulých) obsahovali relikty kultu predkov. Je založený na predstave o pôsobení duchov predkov na svojich potomkov a na úcte k duchom členov rodu. U Slovanov sa prejavoval v snahe o zabezpečenie náležitého pohrebu, v úkonoch spojených so symbolickými miestami v obydlí (prah/hranica, pec, neskôr stôl) počas obradov prechodu, v obetiach predkom (hádzaných do ohňa, kútov, nechávaných na stole) či v ponechávaní miesta pre duchov predkov počas sviatkov. Predkom boli venované aj osobitné spomienkové slávnosti v hraničných – jarných a jesenných – dátumoch dvoch prechodových období cyklicky vnímaného biologického roka.
Termíny súviseli aj s príletom a odletom sťahovavých vtákov, v ktorých podľa tradičných predstav sídlili duše predkov: na jeseň odlietali do záhrobia a na jar sa vracali na zem, nesúc svetlo, teplo, úrodu pre generácie svojich potomkov. V týchto dňoch boli slúžené zádušné omše a panychídy za duše mŕtvych, ľudia navštevovali cintoríny a zdobili hroby čečinou, od 19. storočia aj živými i papierovými kvetmi. Na hroboch i v domovoch pálili sviečky, symbol svetla, života, ale aj očisty a ochrany pred všetkým zlým na hroboch predkov. Na cintoríny sa uberali aj celé slávnostné procesie.
Misál
Missae pro defunctis… liturgická kniha Misál pre zosnulých v latinskom jazyku, obsahujúca omšový poriadok a obrady pre omšu za zosnulých. Kniha obsahuje i notové záznamy a písmo v červenej a čiernej farbe obsahuje iluminované iniciálky. Misál bol vydaný v tlačiarni v nemeckom Regensburgu v roku 1866 a do zbierkového fondu Ľubovnianskeho múzea bol získaný v z rímskokatolíckeho farského úradu v goralskej obci Veľká Lesná.
