Autor: Mgr. Daniela Reľovská

Začiatkom 90. rokov 16. storočia bol hrad spolu so spišským zálohom v rukách rodu Maciejovských. Gašpar Maciejovský bol v tom čase vo veľkých finančných ťažkostiach. Situácia ho prinútila predať spišské starostovstvo Sebastiánovi Lubomírskemu za 24 000 zlatých. Sebastián vlastnil záloh s priľahlými majetkami od roku 1591 a o dva roky neskôr, v roku 1593 dostal od kráľa na záloh právo dedičnej držby. Na poste starostu spišského zálohu sa nakoniec vystriedalo päť generácií významného poľského rodu. V Ľubovnianskom múzeu sa nachádza 5 portrétov predstaviteľov tohto rodu, ktorí pôsobili na hrade. Väčšina Obrazov pochádza zo 17. storočia a neskôr z 1. polovice 18. storočia.

Sebastián Lubomirsky

Portrét ako žáner sa vyvíjal už od prvých prejavov výtvarného umenia. Koncom 16. storočia sa tento žáner pridržiaval prísnych predpisov. Zobrazený mal byť oblečený v jednoduchých tmavých šatách bez šperkov, bez ozdôb a podoba mala byť zachytená prísne realisticky.

Sebastián Lubomirsky

S takýmito princípmi sa môžeme stretnúť aj pri obraze Sebastiána Lubomirskeho. Zobrazenie Sebastiána Lubomirskeho v zbierkach ĽM je replikou originálneho portrétu nachádzajúceho sa v kolekcii Národného múzea vo Varšave, ktorý bol vytvorený v druhej polovici 16. storočia. Obraz pravdepodobne zdobil galériu predkov na hrade vo Wisniczi,  namaľovaný bol pravdepodobne po Sebastiánovej smrti. Zobrazenie je dobrým príkladom krakowskej školy. Sebastián je namaľovaný v celej svojej okázalosti, pravú ruku jemne položenú na povrchu stola, ľavá ruka položená na ozdobnej rukoväti meča. Na tmavom odeve sa vynikajú jedine zlaté gombíky a opasok. Z predpísanej normy sa odlučujú najmä žltohnedé topánky, ktoré pútajú divákovo oko. Na stole sú položené zlaté hodiny, ktoré spolu s brošňou na klobúku sú jedinými známkami Sebastiánovho bohatstva. Poznáme ešte jedno zobrazenie poľského magnáta. Ten pochádza z 18. storočia a nesie sa v podobnom duchu. Sebastián je tu prezentovaný ako 14 ročný elegantný mládenec. Portrét je v poľskom maliarstve izolovaný, jasný kolorit nadväzuje na benátske maliarstvo.

S príchodom 17. storočia sa tento žáner namáhavo vynímal zo zajatia tradičných predstáv a zvyklostí. Oproti strohému spodobovaniu v 16. storočí sa začína jasnejšie vyjadrovať spoločenské postavenie osobnosti. Spomínané úsilie je viditeľné najmä v postojoch a gestách, majetok vyjadrovali pomocou odevov a šperkov. Význam sa taktiež pripisoval rôznym symbolickým predmetom. Toto obdobie, spolu s neskorším 18. storočím, bolo taktiež charakteristické minimálnou snahou vystihnúť povahu portrétovaného. Najrozšírenejším typom sa stalo reprezentačné zobrazenie, ktorého hlavnou úlohou bolo potvrdiť právoplatné miesto osobnosti a jeho rodu v politickom, hospodárskom a spoločenskom živote krajiny. Vzhľadom k tomu, že realizmu sa veľká úloha nepripisovala, zobrazenia boli často dopĺňané rozsiahlymi nápismi obsahujúcimi zoznam hodností a zásluh, zvyčajne dopĺňané rodovým erbom.

Stanislav Lubomirsky
Stanislav Lubomirsky

Obraz Stanislava Lubomirskeho (1583 – 1649) ešte čerpá zo strohosti 16. storočia. Stanislav je znázornený na tmavom pozadí, v oválnom rámovaní. Portrét je pravdepodobne kópiou iného Stanislavovho zobrazenia, na ktorom je v celej postave. Ten je pravdepodobne dielom Stanislavovho dvorného maliara Stanislava Kosteckého. Zobrazenie intuitívne pripomína obraz jeho otca Sebastiána. Stanislav má na sebe podobný tmavý odev, doplnený tmavohnedým plášťom, na nohách má svetlé topánky. V ruke drží bulawu, ktorá bola atribútom hejtmana, najvyššieho vojenského dôstojníka. Za jeho ľavou rukou je na vyššom stole uložená koruna svätej ríše rímskej. Stanislav Lubomirski získal titul princa Svätej ríše rímskej v roku 1640. Portrét v zbierkach ĽM zobrazuje Stanislava v oválnom výjave. Na sebe má tmavý kabát so zlatými gombíkmi a cez plecia má prehodený hnedý plášť, so zdobenými gombíkmi na pravej strane. Spod plášťa v ľavej časti pod rukou je možné vidieť ozdobnú rukoväť meča. V dolnej časti je svetlý pilaster,  ten nesie na sebe latinský text oslavujúci Stanislavove úspechy. Obraz bol najskôr vytvorený po Stanislavovej smrti, ktorá je zaznamenaná v texte na 16. júna 1649.

Juraj Sebastián Lubomirsky

Podobný obraz bol vyrobený aj pre druhého Stanislavovho syna, Juraja Sebastiána Lubomirskeho (1616 – 1667). Ten sa stal spišským starostom v roku 1634. Juraj Lubomirsky držal významné vojenské postavenie vo vtedajšom Poľsku. Počas Švédsko-poľskej vojny mu kráľ Ján Kazimír dôveroval natoľko, že u neho na hrade v Ľubovni ukryl kráľovský poklad na 6 rokov. Je známych viacero Jurajových zobrazení, reprezentačné portréty ho zastupovali v jeho dŕžavách, keď nebol prítomný. Juraj je na nich zvyčajne v tmavom kyryse, s kráľovským plášťom prehodeným cez jedno, prípadne obidve ramená. V ruke niekedy drží bulawu, ktorá dokladá jeho vysokú vojenskú hodnosť. Jeho príznačným znakom sú dlhé fúzy, ktoré mu čiastočne prekrývajú pery.

Juraj Lubomirsky

Podobný portrét je uložený aj v zbierkach ĽM. Ten je komponovaný do kruhového medailónu názorne zasadeného do obdĺžnikovitého formátu. Juraj je odetý do čierneho kyrysu s červenou šerpou prehodenou cez ľavé rameno. Šerpa je riasená v niekoľkých záhyboch pripomínajúca jemnú kožušinu. Pod obrazom je na svetlom pozadí latinský text označujúci portrétovaného, jeho hodnosti, pôvod a funkcie. Text taktiež obsahuje aj rok úmrtia. Text je v strede predelený erbom rodu Lubomirskych.

Štýlovo rovnaký je aj zobrazenie jeho syna Stanislava Herakliusa Lubomirskeho (1642 – 1702). Stanislav má na sebe zdobenejší kyrys tepaným zlatom, pri krku má zopnutý červený plášť s kožušinou. Stavovskú pozíciu určuje v pravej ruke bulawa, s poľskou orlicou a erbom rodu Lubomirskych. Ľavou rukou drží rukoväť zlato tepaného meča. V dolnej časti je stručný päť riadkový latinský text, ktorý oslavuje Stanislava ako významnú osobnosť Spiša a katolíckej viery. Obraz bol pravdepodobne určený priamo pre spišské starostovstvo. Ľubovnianske múzeum portrét získalo od piaristického kláštora v Podolínci spolu s ďalšími zobrazeniami predstaviteľov piaristického rádu. Autorom je pravdepodobne poľský maliar Karol Wolucki, ktorý sa špecializoval na vyrábanie kópií a replík.

Teodor Lubomirsky
Teodor Lubomirsky

Posledným z rodu Lubomirskych na hrade Ľubovňa bol Teodor Lubomirski (1683 – 1745). Teodor bol jediným z rodu, ktorý obýval priestory hradu. Jeho meno je taktiež spojené s mariánskymi stĺpmi na území Spiša. Obraz v zbierkach ĽM je súčasnou replikou originálneho portrétu z 18. storočia. Baroková prezdobednosť sa dostáva do popredia. Teodor je odetý v tmavom zdobenom kyryse, cez ľavé plece má prevesený červený plášť s hermelínom, ktorý sa dramatický vlní. Na krku má previazanú bielu šatku. Na hlave má bielu kučeravú parochňu. Okolo krku na kyryse má zlatú zdobenú reťaz. V ľavom dolnom rohu je strieborný štít, ktorý má na vrchu kráľovskú korunu. Na štíte je stručný latinský text v piatich riadkoch identifikujúci portrétovaného ako syna Stanislava Herakliusa, krakovského palatína Teodora Lubomírskeho.

Rod Lubomirskych sa spája so 700 ročnou históriou hradu. Jeho členovia mali významné postavenie po skoro 150 rokov. Okrem významných historických počinov sa pričinili o barokovú rekonštrukciu hradu, a tak zabezpečili jeho súčasnú podobu.

Pôžička alebo dôsledok zahraničnej politiky Žigmunda Luxemburského?


Použitá literatúra:

BAKOŠOVÁ, J. Metamorfózy portrétu. ARS. 1985, 1985(1), 7-45.

DRECKA, W. Portrety Sebastiana Lubomirskiego i jego rodziny z XVI i XVII wieku. In.: Rocznik Muzeum Narodowego w Warszawie. 1973, 1973 (17), 87 – 122.

GLATZ, A. C.: Portrét 17. – 19. storočia na Slovensku. Bratislava 1990. s. 5 – 7.

MĄCZYŃSKI, R.  Galeria portretowa zakonnikow Scholarum Piarum i jej twórca – Karol Wołucki. Gdańskie Studia Muzealne.2019, nr 1, s. 180-211.

PAPCO, J.: Premeny portrétu. In.: RUSINA, Ivan. Barok. Bratislava: Slovenská národná galéria, 1998. s. 19 – 20. 

ZUBERCOVÁ-HASALOVÁ, Móda na Slovensku. Stručné dejiny odievania. Bratislava 2014.