Mgr. Radovana Rabíková

Ako sme vám pred časom avizovali, pri príležitosti 405. výročia narodenia Juraja Sebastiana Lubomirskeho sme si v Ľubovnianskom múzeu pripravili sériu článkov o tom, aká bola situácia v Poľskom kráľovstve, prečo boli poľské korunovačné klenoty ukryté na hrade Ľubovňa a akú úlohu v tom zohral predstaviteľ rodu Ľubomirski?


Kozácke povstanie otriaslo Spoločenstvom v základoch. Po niekoľkých zdrvujúcich porážkach, prišli dva útoky z Ruska a zo Švédska. Navyše smrť Vladislava IV. znamenala pre krajinu jedno z ďalhších období bez kráľa, čo veľmi sťažilo politickú i vojenskú situáciu. Až koncom roka zvolil sejm za jeho nástupcu Jána Kazimíra.

Novému kráľovi sa podarilo zasadnúť na trón bez väčších ťažkostí a získať kontrolu nad svojou armádou. To mu prinieslo víťazstvo nad kozákmi pri Berestečku. V máji roku 1649 si zobral za manželku vdovu svojho brata Vladislava. Ľudovíta Mária z Gonzagy bola dcéra francúzskeho vojvodu de Nevers a de Gonzag a vyrastala na kráľovskom dvore vo Francúzsku. Po smrti svojho prvého manžela Vladislava IV. podporila kandidatúru jeho brata. Ten jej za to prisľúbil, že si získa podporu Francúzska. Navyše bol naklonený prohabsburskej politike. Ako poľská kráľovná a manželka Jána Kazimíra mala v nasledujúcich rokoch zohrať významnú politickú úlohu. Spočiatku sa zdalo, že porážkou kozákov pri Berestečku bolo ukončené povstanie. Išlo však iba o počiatočnú fázu, keďže ďalší vývoj so sebou priniesol omnoho tragickejšie udalosti. Rivalita medzi Ruskom a Poľsko-litovským štátom sa naplno prejavila v boji o hegemóniu nad Ukrajinou, resp. nad východoslovanskými štátmi. Vojna s Ruskom vyčerpala Poľské kráľovstvo natoľko, že Švédom v tom čase už nič nezabránilo v tom, aby nenapadli vyčerpaného suseda.


Ako sme sľúbili, prinášame ďalšie pokračovanie. Príjemné čítanie!

POTOPA II.