Autor: Mgr. Radovana Rabíková

Aká bola situácia v Poľskom kráľovstve? Akú úlohu v nej zohral Juraj Sebastián Lubomirský – majiteľ hradu Ľubovňa? To sa dozviete v poslednej časti série článkov venovanej Jurajovi Sebastiánovi pri príležitosti 405. výročia od jeho narodenia.


Druhá fáza švédsko-poľskej vojny

Neúspech švédskych vojsk počas obliehania Jasnej hory znamenal radikálnu zmenu nálad. Udalosti vo vojne určovalo predovšetkým to, že Švédom sa podarilo dobyť veľkú časť územia Rzecszypospolitnej. Iba Gdaňsk na severe a Ľvov na juhu sa dokázali ubrániť a ostať verní poľskému kráľovi. V konečnom dôsledku sa juhovýchod stal odrazovým mostíkom a miestom, odkiaľ sa v najbližších mesiacoch mala viesť ofenzíva proti Karolovi Gustavovi.[1]

Postup a napadnutie Poľska Švédmi malo aj medzinárodnú dohru. Mnohé krajiny čelili obrovskému tlaku a strachu z rastúcej švédskej moci. Moskva, Krym, Turecko i Habsburská ríša čelili novej geopolitickej situácii. Krym sa rozhodol podporiť Jána Kazimíra. Navyše sa Tatárom podarilo poraziť kozákov a Bohdana Chmelnického. Kozáci sa opäť stali poddanými poľského kráľa a museli mu prisľúbiť poslušnosť. Spolu s Tatármi, ktorí taktiež podporovali Jána Kazimíra vo vojne so Švédskom, bojovali na jeho strane. Chmelnickému ale táto poddajnosť nevyhovovala preto sa pokúsil nadviazať kontakty aj s druhou stranou – Karolom Gustavom. Zakrátko nato sa kozáci pridali na stranu švédskeho kráľa. Sily sa preskupili aj na švédskej strane. V tom čase došlo k výraznému obratu vo vojne. Moskva sa rozhodla využiť situáciu a vypovedala vojnu Švédsku. A síce už priamo nebojovala proti poľskému kráľovi, napádala však územie Litvy i Poľska. Cár sa totiž chcel zmocniť prístavov v Baltskom mori a konflikt v Rzeczypospolitnej bol preňho príležitosťou.[2]          

Juraj II. Rákoci a poľské nástupníctvo    

Ján Kazimír sa s prosbami o pomoc v exile obracal nielen na poľskú šľachtu ale i na všetkých obyvateľov Rzeczypospolitnej. Juraj Sebastian Lubomirski aktívne viedol diplomatické rokovania. Ešte počas pobytu Jána Kazimíra v Sliezsku sa snažil získať podporu sedmohradského kniežaťa Juraja II. Rákociho. Už počas kozáckeho povstania bojoval Rákoci po boku Bohdana Chmelnického. Teraz mal záujem získať poľský trón pre svojho syna. To bola jeho požiadavka. Proti tomu ostro vystúpila poľská kráľovná Mária Ľudovíta, ktorá bola znechutená z neúspešných rokovaní s Rakúskom. Avšak v prípade dosadenia Rákociho syna plánovala vydať zaňho svoju neter. [3]                                                                                     

Sprvoti bol Ján Kazimír proti takýmto machináciám, no času bolo málo a rakúsky cisár sa s pomocou príliš neponáhľal. Vidina získania poľského trónu po smrti Jána Kazimíra pre svojho syna, zaujala Rákociho natoľko, že bol ochotný vyslať svojho vyslanca aby dojednal podmienky. Ten prišiel 16. decembra na Ľubovniansky hrad kde sa stretol s Lubomirskim a niekoľkými senátormi. Oficiálne rozhovory prebiehali od 18. decembra. Rákociho vyslancovi bol predstavený plán prevzatia poľského trónu po smrti Jána Kazimíra. Smerom k Poliakom vyslanec komunikoval opatrne, v mene Juraja Rákociho sa snažil vyjednať také podmienky, aby sa jeho pán dostal k trónu legitímnou cestou. Jednou z možností bola takzvaná adopcia  Rákociho syna. [4]   

Juraj II. Rákoci (zdroj: wikipedia) Prvé nedorozumenia prišli v podobe prerozdelenia právomocí v Poľskom kráľovstve.  Nezodpovedanou otázkou ostávalo, či šľachta dokáže voči Rákocimu urobiť ústupky a novému kráľovi umožní vládnuť bez obmedzení? Naopak prítomný kráľovský tajomník a płocký biskup Gembicki požadoval aby budúci nástupca Jána Kazimíra bol katolík. Čo bol pre Rákociho problém. Nakoniec ale súhlasil s konvertovaním na katolícku vieru ale nie so spoločnou vládou. Chcel aby si Ján Kazimír adoptoval jeho syna. Rákoci však rozohral viacero karát. Nepredpokladal, že sa Ján Kazimír udrží na tróne dlho a vyslal preto vyslancov aj k Švédom a navrhol im spoluprácu.[5]

Pokračovanie nájdete v článku:

Potopa III. časť – CELÝ ČLÁNOK


  • [1] KLACZEWSKI,W.: Jerzy Sebastian Lubomirski.
  • [2] FROST,R-I.: After The Deluge – Poland-Lithuanian and Second Northern War.
  • [3] KLACZEWSKI,W.: Jerzy Sebastian Lubomirski.
  • [4] KOSMAN,M.: Dějiny Polska.
  • [5] MARKIEWICZ,M.: Historia Polski.