Autor: Mgr. Daniela Reľovská

Stavebný stav hradu v roku 1412

III. etapa – 1412 – 1506

Ľubovniansky hrad vďačí za svoj súčasný vzhľad niekoľkým stavebným etapám. Azda najväčší vplyv na jeho vývoj mal spišský záloh, ktorý trval od roku 1412. V marci v roku 1412 sa na hrade stretol uhorský kráľ Žigmund Luxemburský s poľským kráľom Vladislavom Jagiełłom. Taká významná návšteva značí, že v tom čase hrad spĺňal určité štandardy na hosťovanie dvoch kráľov. V tom čase mal gotickú päť poschodovú vežu, gotický palác a menšiu gotickú kuchyňu postavenú z východnej strany gotického paláca.

1412 – 1553

Prvú dotáciu na opravu hradu v sume 2800 zlatých dostal vtedajší spišský starosta Preslav z Dimošíc v roku 1474 od panovníka Kazimíra IV. Jagellonského. Vďaka tomu pravdepodobne došlo k výstavbe južného predhradia, ktorú posilňovali tri hranolové bašty.   

16. storočie bolo prelomovým storočím najmä pre vývoj hradnej architektúry. Hrad nevyhovoval požiadavkám modernej vojenskej techniky, z dôvodu malej zastavanej plochy. Delá, ktoré sa dostali do popredia nemali miesto na manévrovanie. Ešte v roku 1478 vtedajší starosta Peter Kmita začal so stavbou delovej bašty pred hradnou bránou. V roku 1526 sa budovala vstupná bašta, tzv. rondel, na ktorý dali financie obyvatelia mesta Stará Ľubovňa. Vtedajším kastelánom bol Jakub Lomnický, ktorý sa neskôr stal aj správcom spišských miest. Spolu s pod-kapitánom hradu Štefanom Bylinom sa podpísali pod iniciáciu viacerých prestavieb. V tom čase dali opraviť gotickú vežu a podpivničiť ju.  

V prvej polovici 16. storočia sa začalo so stavbou najmodernejšej a najúčinnejšej delovej bašty tej doby. Tá mala chrániť hrad z jeho najzraniteľnejšej juhozápadnej strany. V súpise popisujúcom hrad v roku 1553 je táto bašta spomínaná ako „bastha noua narozna“. Renesančná bašta je v súčasnosti nazývaná aj srdcová alebo ušnicová. Pod bastiónom sú umiestnené podzemné delové strieľne nazývané kazematy. Tie boli odvetrávané prostredníctvom siedmich komínov. Bašta bola spojená s neďalekou bránou do horného hradu, v susedstve brány bola v minulosti kováčska dielňa. V blízkosti srdcového bastiónu bola postavená tzv. stredná bašta.

IV. etapa 1506 – 1553

1553 – 1591

V roku 1553 horný hrad vyhorel, presné miesto a príčina požiaru sú neznáme. Po požiari vraj ostali len hradné múry. Najlepšie ostala zachovaná veža a kuchyňa. Toho istého roku sa starostom Spišského zálohu stal Ján Boner. O rok na to do Ľubovne prišiel krakovský architekt Ján Frankenstein, ktorý začal s renesančnou prestavbou. Hlavné práce prebiehali v rokoch 1554 – 1557.

Izba pre kapitána a drábov bola postavená nad vstupnou bránou. Ďalej tam postavili miestnosti, z ktorých sa stali kasárne. Najväčšie opravy sa uskutočnili na hornom hrade, kde bolo po požiari najviac škody. Pod starým gotickým palácom pravdepodobne vyhĺbili ďalšie pivnice a palác dostal niekoľko obytných a reprezentačných miestností. Na mieste starej kuchyne postavili nový palác, pod ktorým do skaly vytesali pivovar. V paláci zmodernizovali kuchyňu a na najvyššom poschodí postavili obytné priestory. Vedľa kuchyne umiestnili drevenú stolársku dielňu a pri studni postavili pekáreň.

Jednou z najväčších modernizácii bola inštalácia vodovodu do hradu, ktorý zaviedli zvonku zo západnej strany. Viedol do bývalej pivnice pod vchodom do gotickej časti, tam sa voda zachytávala do nádob. Zavedenie vodovodu vymeral a vyznačil Stanislav Gladysz. Obnova bola financovaná z menšej časti poľským kráľom, najväčšiu časť však poskytli obyvatelia spišských miest a obcí v spišskom zálohu. Prestavba bola zaznamenaná na kamennej tabuli z roku 1556.

Tabuľa Jána Bonera

Po tomto roku sa na hrade uskutočnili už len menšie prestavby. Po Bonerovi sa starostom zálohu stal Mikuláš Maciejovský, ktorý napríklad zriadil cisternu na pitnú vodu, kúpeľňu s tečúcou vodou a novú kováčsku dielňu.


Tabuľa Jána Bonera

„ARCEM HANC LVBLA VETVS REGNI POLONIAE PROPVGNACVLVM INCENDIO CONVMPTAM NOVA STRVCTVRA HISCE MOLIBVS ET DE PROPVGNACVLIS VTI CERNIS HOSPEC AVCTA AVGVSTO AVGVSTIORE D. G. REGE POLONIAE MANDANTE JOANNES BONAR CASTELLANVS BIECENSIS PREFECTVS RESTAVRAVIT MDLVI“

„Tento hrad Stará Ľubovňa, hradbu Poľského kráľovstva, zničený ohňom, novou výstavbou týchto hradieb a budov, ako vidíš, hosť na popud najctihodnejšieho poľského kráľa z Božej milosti Augusta, opravil Ján Bonar, biečsky kastelán, 1556.“


Rekonštrukcia hradu v čase rodu Lubomirskych (1592 -1745)

Začiatkom 90. rokov 16. storočia sa starostom spišského zálohu stal Sebastián Lubomírsky. Jeho potomkovia spravovali hrad so zálohom až do roku 1745. Sebastián ešte na prelome 16./17. storočia začal s menšou opravou hradu. O nej rozpráva pamätná tabuľa, na ktorej je uvedený rok 1626 s menom Sebastiána Lubomírskeho. Na tabuli sa však neuvádza o akú prestavbu presne išlo. Predpokladá sa, že to bola len menšia oprava. Sebastián však umrel v roku 1613 a preto rok na tabuli nie je presný. Je možné že tabuľa bola neskoršie reštaurovaná a počas toho tam bol vytesaný zlý rok.

Po Sebastiánovej smrti sa starostom stal jeho syn Stanislav, ktorý sa najviac pričinil o barokovú prestavbu. Už v roku 1617 dal na súčasnom treťom nádvorí postaviť hradnú kaplnku z dreva. V 20. rokoch inicioval stavbu novej vstupnej brány, s ktorou sa zároveň postavilo prvé nádvorie a východný bastión. V minulosti bola pred touto bránou suchá priekopa spolu s padacím mostom. Počas tejto prestavby bola asanovaná stredná bašta na južnom opevnení.

VI. etapa – 1592 – 1745

V roku 1642 postavil v blízkosti južnej hradby dvojpodlažnú stavbu, ktorá pôvodne slúžila na ubytovanie vojakov a tým sa rozšírili počty hradnej posádky. Budova bola postavená v tvare pozdĺžneho krídla na staršom renesančnom opevnení. Pravdepodobne v tom období sa rozdelilo druhé nádvorie na II. a III. nádvorie. O stavbe súčasného paláca sa zachovala pamätná tabuľa, ktorá je v súčasnosti umiestnená v jej priestoroch.

V roku 1647  na III. nádvorí dal postaviť barokovú kaplnku, ktorú zasvätil sv. Michalovi Archanjelovi. Kaplnka je z architektonického hľadiska zmenšenou verziou kostola sv. Stanislava v Podolínci. Pozdĺžna stavba s valenou klenbou a lunetami, ktorá je oddelená od stien profilovanou rímsou. V neskoršom období sa prejavila zlá statika barokovej stavby pre vojakov a preto sa v roku 1671 začalo s dostavbou a budova tak dostala svoj dnešný tvar písmena L. Neskôr prebiehali ďalšie stavebné úpravy, ktoré sa primárne zamerali na interiér stavby. V prvej polovici 18. storočí tak budova dostala už dnešný palácový vzhľad.

Rekonštrukcia po roku 1745

V roku 1745 umrel Teodor Lubomirsky a hrad sa dostal do naspäť do rúk poľského kráľa. August III. ho potom daroval svojej manželke Márie Jozefe Habsburskej, ktorá mala záujem hrad prestavať. Zriadila preto komisiu, ktorá mala rozhodnúť o oprave a rozsahu prác na hrade. Mária Jozefa taktiež vyslala aj talianského architekta Francesca Placidiho, ktorý mal navrhnúť prestavbu hradu. Francesco poskytol dve návrhy, jeden rátal s opravou chátrajúceho hradu a druhý počítal so zbúraním horného hradu a vytvorením nového päťpodlažného barokového paláca. So starého hradu by ostalo len južné opevnenie a budovy s ním spojené. Vzhľadom k tomu, že zriadená komisia poskytla malú sumu na opravu, vybrala sa prvá verzia. Práce boli naplánované na 2 – 3 roky ale postupovali veľmi pomaly, preto sa natiahli skoro na celé desaťročie. Rozbehli sa najmä v rokoch 1754 – 1756 kedy opravili kaplnku, schodišťa, delovú baštu a časť južných hradieb. Mária Jozefa však umrela v roku 1757 a práce na hrade boli pozastavené. Po jej smrti sa na hrade vystriedali ešte tri osoby na pozícii starostu spišského zálohu do roku 1769, kedy bol hrad obsadený barskými konfederátmi a neskôr uhorským vojskom, ktoré tam ostalo až do roku 1772. V tomto roku Mária Terézia prisúdila po 360 rokoch zálohované územie naspäť k Uhorsku.


Použitá literatúra:

Lustracja województwa krakowskiego : 1659-1664

CHALUPECKÝ, I.: Hrad Ľubovňa. Martin 1987.

ŠTEVÍK, M. – TIMKOVÁ, M.: Dejiny hradu Ľubovňa. Stará Ľubovňa 2005.