Autor: Mgr. Daniela Reľovská

Dokumentácia Zbierkového predmetu

Dokumentácia v múzeu je vitálnou časťou práce so zbierkovým fondom. Objavuje sa vo všetkých odvetviach muzeálnej práce. Jedno z významných odvetví je práve dokumentácia zbierkového predmetu. Tá sa začína ešte pred tým, než sa predmet dostane do zbierkového fondu múzea. V predchádzajúcom článku (Príbeh Zbierky I.) sme si prešli všetky kroky, ktorými si predmet musí prejsť na to, aby bol prijatý do zbierkového fondu. Prvou časťou zbierkovej dokumentácie je teda:

  1. Akvizičná dokumentácia (dokumentácia pri akvizičnom procese)

Predmet sa do múzea dostane prostredníctvom daru, kúpou, prevodom či výskumom. Zodpovedný pracovník musí ku každému predmetu, ktorý má byť prijatý do zbierkového fondu vypracovať Návrh na nadobudnutie. Ku predmetom sa preto urobí počiatočný výskum (najmä pokiaľ ide o predmet nadobudnutý darom, či kúpou), ktorý zodpovie otázky o predchádzajúcich majiteľoch a užívateľoch. Spolu s nevyhnutnými údajmi o jeho pôvode sa vypisujú aj sprievodné dáta ako fyzický opis predmetu. Ak sa prijíma predmet, ktorý sa stále spája s autorskoprávnou ochranou, neoddeliteľnou súčasťou dokumentácie je taktiež licencia na užívanie predmetu. Predmet prejde tiež fotografickou dokumentáciou, ktorá ho neskôr sprevádza po celú dobu v zbierkovom fonde.

Takto detailne vypracovaný návrh na nadobudnutie putuje spolu s predmetom na akvizičnú komisiu. Tá zhodnotí, či je predmet hodný prijatia do zbierkového fondu, prípadne upraví informácie vzhľadom k tomu, že ide o skupinu odborníkov z rôznych odvetví muzeálnej práce.

Každé múzeum má taktiež akvizičný plán, ktorým sa riadi. Akvizičný plán sa odvíja od charakteru múzea. Ľubovnianske múzeum vo svojej pôsobnosti spravuje stredoveký hrad a skanzen. Tým pádom sa náš akvizičný plán zameriava najmä na zbierky etnografické, historické a umelecko-historické. Hlavným bodom pri prijatí predmetu do zbierkového fondu je tiež otázka, či sa daný predmet vie využiť pri prezentačnej činnosti.

Zasadnutie akvizičnej komisie v roku 2018

2. Prvotná evidencia zbierkových predmetov

Druhou časťou múzejnej dokumentácie je prvotná evidencia zbierkových predmetov. Hneď ako sa predmet prijme do zbierkového fondu sa zapíše do Knihy Prírastkov, kde sa mu pridelí Prírastkové a Evidenčné číslo. K evidencii predmetu v prírastkovej knihe sa taktiež vpíšu zistené informácie o pôvodných majiteľoch, zároveň o pracovníkovi, ktorý predmet do múzea získal a spracoval. Prírastková kniha sa tak stáva archívnym dokladom múzea a zároveň katalógom pre zbierkové predmety uložené v múzeu.

Prírastkové číslo sa odvíja od roku, v ktorom bol predmet prijatý do múzea – má teda vždy formu ROK/ČÍSLO PORADIA. Evidenčné číslo sa odvíja od charakteru predmetu – napr. ak má zbierka umelecko-historický charakter jej číslo bude vo forme UH 123456. Pričom čísla idú zaradom od prvého predmetu prijatého do múzea už v roku 1956.

Napr. Prvý predmet prijatý do múzea je Ženská blúzka (Kamizolka) s prírastkovým číslom 1956/0001 a evidenčným číslom E 00001. Zatiaľ čo prvý prijatý predmet v roku 2018 je Granát obranný ručný s prírastkovým číslom 2018/0001 a evidenčným číslom H 17330.


Ženská blúzka (Kamizolka) ako prvý prijatý zbierkový predmet v Ľubovnianskom múzeu. Bola prijatá v roku 1956 prvým riaditeľom múzea – Andrejom Čepišákom. Bola súčasťou ľudového (ženského sviatočného) odevu z Novej Ľubovne.

3. Druhotná evidencia zbierkových predmetov

Dovŕšením základnej evidencie zbierkového predmetu je druhotná evidencia. Základným bodom je vyhotovenie a spracovanie katalogizačného záznamu (katalogizačná karta/ 2°ESEZ). Druhý stupeň evidencie obsahuje rozsiahlejšie údaje. Predmet sa druhovo-klasifikačne zaradí. Do karty sa vpíše podrobný deskriptívny opis, ktorý sa môže prebrať z Návrhu na nadobudnutie Zbierkového predmetu.

Pri vytváraní druhotnej evidencie sa robí rozsiahly výskum, ktorý zodpovie otázky v maximálne možných súvislostiach. Všetky zistené skutočnosti sa zapíšu do katalogizačnej karty, ku ktorým sa priloží fotografická dokumentácia predmetu. Každá vytvorená karta sa uloží do múzejnej kartotéky, kde je prístupná všetkým múzejníkom a výskumníkom, ktorý sa zaujímajú o daný predmet. Každý depozitár má tiež samostatnú kartotéku zbierkových predmetov uložených v danom depozitári. Karty v depozitárnej kartotéke sú kópiami originálov uložených v múzejnej kartotéke.

Fotografia kartotéky depozitára Numizmatiky.

4. Odborné ošetrenie zbierkových predmetov

Po odbornej dokumentácii putuje zbierkový predmet do konzervátorskej dielne na odborné ošetrenie. Predtým však kurátor zbierky (odborný pracovník) vytvorí Návrh na konzervovanie ZP, kde vypíše v akom stave sa predmet nachádza a aké ošetrenie je potrebné. Konzervátor podľa tohto návrhu rozhodne ako bude postupovať.

Je možné, že sa predmet prijme v horšom stave a viac ako zakonzervovanie je potrebné reštaurovanie zbierkového predmetu. V tom prípade odborný pracovník vypíše Návrh na reštaurovanie ZP a zbierkový predmet putuje na reštaurovanie.

Pracovník, ktorý ošetruje zbierkový predmet si celú prácu písomne a fotograficky zdokumentuje a vytvorí Záznam  konzervovaní/reštaurovaní zbierkového predmetu. Kde je dopodrobna rozpísaný postup a chemikálie, ktoré boli použité.

5. Pohyb zbierkového predmetu

Jednou z ďalších dokumentácii zaoberajúcich sa zbierkovým predmetom sú rôzne záznamy o jeho pohybe. Každé premiestnenie zbierky z domáceho depozitára musí byť zaznamenané v Knihe pohybu zbierkových predmetov. S presunom predmetu z depozitára prichádza rozličná dokumentácia, ktorá záleží na tom, kam a na ako dlho zbierka putuje.

Napr. ak zbierka putuje na stálu výstavu pre zbierku sa vytvorí Záznam o dlhodobom premiestnení zbierkového predmetu.

Ak zbierka putuje na krátkodobú výstavu, vytvorí sa Záznam o krátkodobom premiestnení zbierkového predmetu.

Múzeá často vystavujú aj mimo muzeálnych priestorov (iné múzea, galérie, výstavné siene), prípadne zapožičiavajú predmety iným múzeám a inštitúciám. V tomto prípade sa vytvorí Zmluva o Výpožičke, kde sa dohodnú zmluvné podmienky.


Predmety na výstave Le femme fatale sú trvalo uložené v rozličných depoziotároch. Na to aby mohli byť prezentované, kurátor vypísal viacero Záznamov o krátkodobom premiestnení Zbierkového predmetu.

6. Revízie zbierkového fondu

Vzhľadom na časté premiestnenia zbierkových predmetov sú potrebné Revízie depozitárov. V každom depozitári sa robí samostatná revízia, ktorú vykonávajú poverený zamestnanci spolu s kurátorom depozitára. Práve tu je potrebná Prvotná a druhotná evidencia zbierkových predmetov. Každý predmet sa prechádza samostatne, kontroluje sa prírastkové a evidenčné číslo. Nakoniec sa samotný predmet porovná s popisom v katalogizačnej karte. Revízie sa v každom depozitári robia každé 4 roky, pričom aj stále expozície si vyžadujú revízie každé 4 roky.

Nakoniec sa z celej revízie vytvorí Záznam o revízii, v ktorom je priložený aktuálny zoznam zbierkových predmetov v danom depozitári.

Pracovníci múzea vykonávajú revíziu v historickej expozícii Múzea ľudovej architektúry.

Dokumentácia zbierkového predmetu je jedným bodom z práce zo zbierkovým predmetom. Ide o jednu z najdôležitejších častí, ktoré predmet sprevádza pri každom presune. Vykonaná dokumentácia môže byť taktiež neskôr použitá aj v katalógoch, zborníkoch či ďalších odborných publikáciách muzeálnej a vedeckej práce. Každé spracovanie zbierkového predmetu je taktiež archívnym prameňom, ktorý je prístupný ďalším generáciám múzejníkov a výskumníkov.


Použitá literatúra:

WAIDACHER, F.: Dokumentácia a výskum. In.: Príručka všeobecnej muzeológie. Bratislava: Slovenské národné múzeum – Národné múzejné centrum, s. 115 – 116.

THǾRNT, T.: Zbierky: In.: Zásady Štandardizácie a zvyšovania kvality múzeí, Bratislava: Zväz múzeí na Slovensku, 2015, s. 87 – 92.

MRUŠKOVIČ, Š. – DARULOVÁ, J. – KOLLÁR, Š.: Múzejníctvo, muzeológia a kultúrne dedičstvo, Banská Bystrica, 2005, s. 139 – 160.